HODNOTENIE: **
"Na druhý deň som zase išla do škôlky a povedala som svojej učiteľke a kamarátom, že aj ja mám starých rodičov, že moja Oma je krásna a navyše, že mám dokonca ľudí, ktorým sa hovorí strýkovia, tety, bratranci a sesternice. Moju učiteľku to potešilo. Keď sa spýtala, kde bývajú, povedala som, že vo východnom Nemecku, - za oponou. - Až keď som uvidela, ako jej veselá tvár zvážnela a objavil sa v nej súcit, uvedomila som si, že opona je možno väčšia, než som si predstavovala." (s.20).
Román, ktorý vychádza zo skutočných udalostí. Autorka príbehu odhaľuje jednak svoj život a jednak život svojej rodiny. Hannina mama, keď mala dvadsať rokov, utiekla do Západného Nemecka, pričom vo Východnom Nemecku zanechala svojich rodičov a osem súrodencov.
Keď sa Nina Willnerová (autorka knihy) stane vojnovou dôstojníčkou v Západnom Nemecku, je poslaná na druhú stranu barikády, kde má možnosť porovnávať životy na jednej aj na druhej strane hraníc. Všetko napokon ukončí až pád Berlínskeho múru v roku 1989. To už sú však viacerí členovia rodiny po smrti a následného spojenia sa nikdy nedočkajú...
Autorka knihy zvolila štýl, v ktorom sa prelína jej osobný životný príbeh a príbeh jej rodiny s vývojom dejín v 20. storočí, čo však pôsobí na čitateľa dosť rušivo, lebo sa stráca plynulosť deja a uberá to aj na dynamike. Zaujímavé sú akurát kapitoly, ktoré sa venujú útekom cez Berlínsky múr, tajnej polícii známej pod skratkou Stasi a športovcom vo Východnom Nemecku. Nemáme tu v podstate nijakú hlavnú postavu, je tu viacero rozprávačov, ktorí opisujú dej svojimi očami.
Osobne sa mi nezdá román nejako zvlášť výnimočný, emocionálne ma to nechytilo, nenašiel som si vzťah k žiadnej z postáv. Je to jedna z kníh, ktorú keď neprečítate, nič také sa nestane. Pokiaľ máte všeobecný prehľad o dejinách 20. storočia, nič nové sa nedozviete a príbeh tiež nepatrí k tým, ktoré by vám vyrazili dych.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára