nedeľa 11. novembra 2018

RECENZIA: Haruki Murakami - Komturova smrť (Odeon, 2018)

HODNOTENIE:   ****             NOVEMBROVÁ KNIŽNÁ SRDCOVKA

"Slovo komtur ale čímsi provokovalo mou paměť. Byl jsem si jistý, že ho neslyším poprvé. Zpětne jsem sledoval vlákno svých vzpomínek, jako bych navíjel tenounkou nit. Určite jsem se už s tím výrazem setkal v nějakém románě, nebo snad dramatu. A muselo jít o dobrě známé slávné dílo. Kde to jenom mohlo být?" (s.78). 



O hlavnom hrdinovi vieme, že má tridsaťšesť rokov a maľuje portréty na objednávku. Manželka Juza mu po šiestich rokoch manželstva oznámi, že má iného a preto od neho odchádza. Náš hrdina (jeho meno sa nedozvieme) to zoberie ako fakt. Okamžite si zbalí zopár veci a na svojom starom aute sa vyberie naprieč Japonskom, aby si utriedil myšlienky. Po niekoľkodňovom dobrodružstve zavolá svojmu dávnemu priateľovi Masahikovi Amadovi, ktorý mu ponúkne dom po svojom otcovi. Masahikov otec už pred rokmi odišiel do domova dôchodcov. Tomohiko Amada má vyše deväťdesiat rokov. Na začiatku druhej svetovej vojny študoval vo Viedni klasické západoeurópske výtvarné umenie. Tam sa spolčil s inými študentmi a založili tajný spolok. Naplánovali atentát na vysokopostaveného nacistického funkcionára. Lenže ich plán bol odhalený a študenti sa nevyhli krutej pomste. Tomohika vyhostili späť do Japonska, no odvtedy už nikdy nebol taký ako predtým. 
Náš hlavný hrdina dostane prostredníctvom svojho agenta ponuku na portrét. Hoci sa zaprisahal, že s maľovaním klasických portrétov už definitívne skončil, vysoká finančná odmena ho napokon predsa len presvedčí. Záhadný objednávateľ obrazu, istý pán menom Wataru Menšiki, býva zhodou okolností v susedstve na obrovskom pozemku, na ktorom parkuje niekoľko luxusných automobilov. Odo dňa ako vstúpi pán Menšiki nášmu hrdinovi do života, začnú sa diať okolo neho samé čudné veci. Vyvrcholí to vykopaním otvoru pred domom Tomohika Amadu, ktorý pravdepodobne prepája dva svety. Svet reality a svet, ktorý je úplne neznámy. A práve z neznámeho sveta prichádza záhadný Komtur, ktorý na seba berie hneď niekoľko podôb.
Pán Menšiki je s hotovým portrétom nadmieru spokojný. Má však ešte jedno želanie. Chcel by portrét trinásťročného dievčaťa, Marie Akikawi, o ktorej sa domnieva, že by mohla byť jeho dcéra. Náš hrdina sa spočiatku zdráha, no napokon súhlasí. Prostredníctvom Marie sa zoznamuje s krásnou Šôko Akikawe, ktorá je jej teta. Už niekoľko týždňov sa náš mladý portrétista stretáva so staršou milenkou a dáva súkromné hodiny výtvarného umenia študentom, ktorí majú o jeho prednášky záujem. Od Masahika Amadu sa dozvie, že jeho žena Juza čaká dieťa so svojim novým partnerom. Pán Menšiki sa zapletie so Šóko Akikawe a svet reality sa prepája s iným svetom. Prostredníctvom vykopanej jamy nachádzajúcej sa na pozemku Tomohika Amadu sa objavujú na scéne ďalšie záhadné postavy: donna Anna, Komtur a Dlhá tvár. Pokiaľ bude chcieť náš hrdina dať svoj život do poriadku, bude musieť absolvovať zložitú skúšku. Cesta vedie cez Tomohika Amadu a zmiznutú Marie Akikawi...

Aj keď na prvý pohľad má román zložitú štruktúru, dej je zrozumiteľný. Murakami nešetrí dlhšími opismi, úvahami a viacerými digresiami. Asi som bol na knihu správne naladený, lebo mi to vôbec neprekážalo. Užíval som si každú z viac ako 730 strán. Tí, ktorí majú radi Murakamiho štýl, si určite prídu na svoje. Treba povedať, že autor ničím neprekvapí, ide si svojou vyšliapanou cestičkou, ktorá mu priniesla milióny čitateľov po celom svete. Na druhej strane prečo meniť niečo, čo už funguje viac ako štyri desaťročia? Postavy v románe postupne odhaľujú svoje tajomstvá, podstupujú rôzne úlohy a skúšky a na konci ich čaká odmena alebo trest. Všetko podľa zásluh. Murakami opäť narába s umením (tentoraz výtvarným a hudobným), vkladá do príbehu mystiku, pracuje s rozprávkovými motívmi a čitateľa postupne vťahuje do hry, ktorá veľmi dobre funguje. Z môjho pohľadu to nedosahuje úroveň Nórskeho dreva a Kafku na pobreží, stále je to však úžasný čitateľský zážitok a Murakami stále trpezlivo klope na dvere, za ktorými sa ukrýva Nobelova cena za literatúru. Dočká sa konečne?      

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára