HODNOTENIE: *** KNIHA MESIACA AUGUST
"Ľudovít bol môj dedo, môj otec a bol by som ním aj ja, ale príbuzným v Chorvátsku padol vo vojne syn partizán, ktorý sa volal Boris. Tak jemu na počesť. Celkom rád by som bol Ľudovít Filan jr." (s.23).
Boris Filan je väčšine z nás známy ako textár legendárnej skupiny Elán, vášnivý cestovateľ a pôžitkár dobrých jedál a vína. Zatiaľ čo mnohí z nás naše životy len prežívame, Boris Filan, ten svoj, žije naplno. Občas to vyzerá tak, že po celý čas sa len necháva unášať na vlnách a všetko okolo neho plynie podľa jeho predstáv. No keby to bolo také jednoduché, mohli by sme tak žiť všetci.
Boris Filan je majster slova. Skúste si rozobrať niektoré jeho texty a určite budete so mnou súhlasiť. Aj vďaka tomuto daru dokáže aj z priemernej príhody poskladať výborný príbeh. Filan potvrdzuje svoj jazykový a pozorovací talent aj v Hodine človečiny: "Slovenčina je miestami veľmi bohatá reč. Ani si neuvedomujeme, koľko výrazov máme na človeka, ktorý má opicu. Sudca pije, ako zákon káže. Klampiar býva na šrot. Akademický maliar pod obraz, letec ako bomba, pyrotechnik ako puma a kanonier ako delo. Stolár je ako doska. Kňaz ako slovo božie. Meteorológovia sú občas na mraky. Veterinár ako zviera. Zootechnik v JRD bol ako dobytok. Kuchár na kašu a poľovník picnutý. Sklenár má okno. Upratovačka môže byť na prach. Dopravák má špičku a pumpár je total natankovaný. Zvonár nacenganý, drevorubač zrúbaný, anesteziológ v bezvedomí. Pedagóg riadne vyškolený. Hudobník aj entomológ sú na mol. Vodič električky býva trošku vykoľajený a výhybkár namazaný. Zoológ má opicu. Kynológ je ako doga. Zákazník má nakúpené, krajčír strihnuté. Ostatní môžu byť napití, spití, opojení, naliati, nacicaní, nacecaní, nachmelení, ochmelení, potrundžení, otrtúlení, chytení, podpití, napití, podgurážení, frcnutí, zdratí, nadratí, scápaní, scapkaní, zmontovaní, zrichtovaní, doriadení, doťatí, docenganí, ožratí, ochľastaní, nachľastaní, naslopaní, naťahaní alebo podnapití ako prasce. Na zdravie!" (s.176).
Hodina človenčiny je plná rôznorodých príbehov. Obsahuje nostalgické spomienky na detstvo, je tiež návratom do čias, kedy Filan intenzívne spolupracoval s Elánom, nahliada na známe aj menej známe osobnosti dejín (Štefánik, Sládkovič), ale aj na tie súčasné (Merkelová). Ponúka trochu netradičný pohľad na dabing, na film Pretty woman, na legendárneho vojaka Švejka, na krasokorčuliara Ondreja Nepelu, na hru zvanú ping pong a na to ,ako dnes vyzerá cestovanie vlakom. To je len stručný výber najnovších "filanoviek".
Pri knihách Borisa Filana si najlepšie odpočiniem v letných mesiach: "Je senzačné nocovať v trópoch vonku, vnímať neznáme vône a počúvať zabudnuté zvuky noci. Stúpať niekam, kde si človek siahne až na dno, myslí si, že už nevládze spraviť ani krok, a predsa ešte ide dve hodiny. Prehrávať zápas, nakoniec ho vyhrať, dať si po ňom s kamarátmi pivo a rozprávať sa o tom, ako to vyzeralo na prehru a predsa sme vyhrali. Dostať zaľúbený list, v ktorom ten, na kom vám záleží, píše, že aj jemu záleží na vás. Čítať knihu, ktorej autor je múdrejší ako ja, takže po jej prečítaní mám pocit, že ma tá kniha niečím ovplyvnila a niečo mi pridala. Je skvelé poučovať, zobrať niekoho mladého vnímavého a ukázať mu zázračné veci, ako sú obrazy Gustava Klimta, Hieronyma Boscha alebo Arcimbolda. Hrať sa s deťmi na koberci, veľa sa pri tom smiať, buchotať a vykrikovať a potom od tých detí dostávať cmukavé bozky na ucho. Plaviť sa na starej lodi po neznámom mori. Prístavy, nástupné mostíky a nábrežia. Opojenie z nových vôní a neznámych tvárí. Na moju otázku, ako dlho, kapitánova odpoveď: - Zabudni na čas. - " (s.168).
Tých, ktorí Filanovu tvorbu trochu poznajú, nemá Hodina človečiny čím prekvapiť. Autor ponúka svojim čitateľom presne to, čo od neho očakávajú. A k tomu pridáva ešte pár zaujímavostí, ktoré obohatia vaše doterajšie vedomosti. Príjemné letné čítanie, ktoré vám nepochybne spríjemní tieto horúce letné dni.
