RECENZIA: Franck Thilliez - Syndróm E (XYZ, 2016)

HODNOTENIE:   ***

" - Pokaždé když se zmínil o síle obrazu, mluvil o nějaké zvláštní věci... - 
- O jaké? - 
- O syndromu E. Ano, přesně tak to říkal, syndrom E. - 
- Sharko cítil, jak se mu sevřela hruď. Tenhle termín slyšel už podruhé a vždycky za podivných okolností.
- Co to znamenalo? - " (s.234).  

V noci nečakane zazvoní telefón. Volá bývalý milenec poručíčky Lucii Hanebelleovej, že počas pozerania starého klasického filmu z päťdesiatych rokov prišiel o zrak. Stlačil náhodné číslo na rýchlej voľbe a zhodou okolností vytočil práve ju.
V inej časti Francúzska vyšetruje komisár Franck Sharko päťnásobnú brutálnu vraždu. Neznámy páchateľ obetiam odrezal ruky, vylúpil oči a vybral mozog. Zdanlivo nesúvisiace udalosti spája neznámy syndróm E, ktorý je pravdepodobne súčasťou utajovaných psychologických experimentov... 
Príbeh sa odohráva vo viacerých častiach sveta. Z Francúzska sa počas vyšetrovania prípadu presunieme postupne do Egypta a nakoniec do Kanady. Najviac som si užil pasáže, ktoré boli venované dejinám kinematografie a rôznym filmovým trikom. Mrazivou postavou románu je nevypočitateľný mladý režisér Jacquese Lacomb, ktorého filmy vzbudzovali v minulosti, odpor, zhnusenie a opovrhnutie. Poručíčka Lucia Hanebelleová je dvojnásobnou rozvedenou matkou, ktorá neustále rieši dilemu práca - súkromie. Komisár Sharko je zase zádumčivý samotár, ktorý svojim správaním vzbudzuje v ženách zvedavosť. Príbeh má spád, postavy sú po psychologickej stránke vykreslené skutočne presvedčivo a rýchlo si vás získajú. Možno by som ešte pridal niekoľko vedľajších hrdinov, ktorí by trošku odľahčili tento dosť brutálny thriller. Celkovo však môže byť, na dovolenkové čítanie ako stvorené.    

" - Co víš o syndromu E? -
Komisař zvedl hlavu, napul v bezvědomí. Bolelo ho celé tělo.
- Víc, než... víc než si dokážeš představit. - " (s.178).  

RECENZIA: Hišám Matar - Návrat (Absynt, 2018)

HODNOTENIE:   ***

"Bárs by som bol však synom dákeho šťastného chlapa, ktorý by pri svojom bohatstve bol sa staroby dočkal, teraz však ten, čo z ľudí má najhorší osud, je mojím otcom, tak aspoň  to hovoria ľudia." (s.232).  

Autorov otec bol jeden z hlavných lídrov opozície stojacej voči Muamarrovi al - Kaddáfimu, za čo zaplatil príliš vysokú cenu. Otcov postoj ovplyvnil aj situáciu v rodine. Arabská jar skončila neúspechom a mnohým ľuďom neostávalo nič iné ako opustiť krajinu. Hišám Matar pôsobil vo viacerých európskych a svetových metropolách (Paríž, Londýn, New York, Rím...). Napriek nepriaznivej politickej situácii ho nikdy neopustila túžba vrátiť sa späť do vlasti. Názorovo a postojom ostal po celý život verný svojmu otcovi, hoci mu to, ako úspešnému novinárovi a spisovateľovi, spôsobilo nemalé problémy. 
Návrat je tragickým príbehom jednej rodiny, ktorú výrazne poznačili politické udalosti na Blízkom východe.  Autor získal v roku 2017 za svoje dielo Pulitzerovu cenu. 
Nespochybňujem prínos tejto knihy, ktorá odhaľuje zákulisie udalostí týkajúcich sa Arabskej jari na príklade jednej obyčajnej rodiny. Osobne mi prekážal príliš žurnalistický štýl, ktorý prebil umeleckú stránku diela. Nemôžem povedať, že by ma Návrat strhol, v každom prípade však je potrebné takéto knihy čítať a uvažovať nad nimi, bez ohľadu na to, aký mate na udalosti názor. 

RECENZIA: JP Delaney - Tá predo mnou (Ikar, 2017)

HODNOTENIE:   ***

"Úlohou výhybkára je obsluhovať výhybky na vzdialenej železničnej križovatke. V rozpore s predpismi si vezme do práce syna, ale prísne mu zakáže približovať sa k železničnej trati. Neskôr si všimne prichádzajúci vlak a chystá sa prehodiť výhybku, ale chlapec hrajúci sa na koľajniciach je príliš ďaleko, aby ho mohol počuť. Ak ju neprehodí, vlak sa takmer určite vykoľají a zomrie veľa ľudí, no ak ju prehodí, vlak takmer určite zabije jeho syna. Čo by ste urobili  na jeho mieste?

Prehodila by som výhybku.
Neprehodila by som výhybku." (s.365).

Psychologický thriller o jednom luxusnom dome, v ktorom za záhadných okolností umierajú nájomníci. 
VTEDY: Simon a Emma Matthewsovci sú manželský pár, ktorý sa prisťahuje do luxusnej londýnskej štvrte Folgate Street. Emma sa snaží vyrovnať s nedávnou traumou, keď bola surovo znásilnená neznámym mužom a táto udalosť silno poznačí aj jej vzťah so Simonom. Ten sa čoraz viac uchyľuje k nadmernému pitiu, ktoré v ňom prebúdza rokmi potláčanú agresivitu. Vzťah Emmy a Simona je v troskách. Do Emminho života vstupuje muž menom Edward Monkfor, ktorý spoločne s kolegom Davidom Thielom luxusný dom navrhovali. Emma za záhadných okolností po čase zomiera.
TERAZ: Jane Cavendishová, po smrti svojho dieťaťa, chodí na terapie k psychologičke Carol Younsonovej, ktorá sa jej zmieni o tom, že jednou z jej predošlých klientiek bola práve Emma Matthewsová. Jane sa presťahuje do rovnakého domu, v ktorom kedysi bývala aj mŕtva Emma a zhodou okolností sa začne stretávať s manipulatívnym architektom Edwardom Monkforom. Zdá sa, že všetko sa opakuje. Bude rovnaký aj záver? 

Román, pri ktorom ma viacej zaujal nápad ako jeho samotné prevedenie. Kniha je rozdelená na kratšie kapitoly, nemám však pocit, že by tým nabrala na dynamike. Príbeh plynie relatívne pokojným tempom, autor sa viacej sústreďuje sa vnútro jednotlivých postáv. Myslím si, že niektoré pasáže by sa dali pokojne zoškrtať. Chválim autora za to, že zvolil zaujímavý záver. Čitateľa pravdepodobne zaujmú aj netradičné otázky, ktorými musí prejsť každý záujemca, ktorý túži po bývaní v luxusnom dome. Ako by ste reagovali v podobných situáciách? Ja som sa viackrát nevedel rozhodnúť. Inak nič nezabudnuteľné, taký klasický priemer medzi ostatnými románmi tohto druhu.  

RECENZIA: Peter Fedorčík - TUKA, Tuka proti Republike, proces z roku 1929 (Marenčin PT, 2018)

HODNOTENIE:    **                            NAŠA (HISTÓRIA) OSMIČKOVÁ

"Samotný súdny proces potvrdil a zvýraznil význam V. Tuku pre ľudovú stranu a tiež poverenie pre jeho zahraničnú aj domácu agendu." (s.2013). 

Knihu budem hodnotiť z čitateľského pohľadu, nie z odborného. Celkom nerozumiem, prečo sa vydavateľ rozhodol ponúknuť dielo širokej verejnosti. Ide totiž o klasickú odbornú štúdiu, ktorej, pokiaľ chce čitateľ porozumieť, musí mať problematiku dostatočne naštudovanú. V opačnom prípade sa len bude utápať v menách, číslach, citátoch a súdnych sporoch. 

Vojtech Tuka je jednou z najvýznamnejších a súčasne najkontroverznejších osobností slovenských dejín. Bol dvakrát súdne trestaný. Po vynesení prvého rozsudku, ktorý sa konal v  roku 1929, si Tuka  odsedel časť z pätnásťročného trestu za zradu Republiky, hoci dôkazy boli prinajmenšom málo preukázateľné. Rozsudok po rozpade Slovenského štátu už taký zhovievavý nebol. Ochrnutý starec bol za svoje činy nemilosrdne popravený.

Osobne mám o období medzi Prvou Československou republikou až po rok 1968 toho relatívne dosť veľa načítaného, keďže ma novodobé dejiny zaujímajú, ale napriek tomu pre mňa nebola kniha po čitateľskej stránke nijakým mimoriadnym zážitkom. Vystupuje v nej viacero mien významných politických a novinárskych osobností vtedajšieho obdobia (A. Mach, T.. G. Masaryk, A. Hlinka, K. Belanský, J.K. Matejov...). 

Myslím si, že by úplne postačilo, keby kniha vyšla ako odborná štúdia v nejakom menšom vydavateľstve, pre úzky okruh ľudí. Obávam sa, že priveľa laických čitateľov si toto dielo nezíska.   

RECENZIA: Viktor Nekrasov - V rodnom meste (Slovenský spisovateľ, 1960)

HODNOTENIE:   ***                  NAŠA (HISTÓRIA) OSMIČKOVÁ

"Človek má dvadsaťpäť rokov, a čo má pred sebou? Prešľapuj na jednom mieste a teš sa, že ti z minulosti ostalo aspoň niečo. A tak to bude po celý život? Ako nejaký starý spevák - odspieval si si svoje a teraz sa staraj o mládež. No a ten aspoň predtým pekne spieval, a čo ty?
   Nie, to všetko nie je tak...Nie." (s.127).

Vojak Nikolaj Miťasov, ktorý bol ťažko zranený v boji, sa vracia z frontu späť do vlasti. Doma nájde svoju milovanú Šuru, ktorá si medzičasom stihla nájsť za neho náhradu. Volá sa Feďa. Nikolaj odchádza z domu, aby zabudol. Túla sa po okolí, premýšľa, čo bude robiť ďalej. V nemocničnom zariadení sa zoznámi s bývalou vojačkou Vaľou, ktorá si však drží vo vzťahu odstup. Nikolaj sa občas stretne so svojim priateľom Sergejom, ktorého však vojna zmení. Sám sa však cíti stratený, akoby nič na svete nemalo význam. Tri roky na fronte z neho spravili duševného starca. Napokon sa po dlhej úvahe rozhodne prihlásiť na vysokú školu, kde spoznáva nových ľudí. Chvíľu pracuje ako učiteľ, no jeho život sa napriek tomu nedokáže odpútať od nedávnej minulosti.
Keby nebolo záveru, v ktorom sa z Nikolaja stáva oddaný člen komunistickej strany, ktorí bojuje za každého a za všetko, bol by to výborný román. Škoda. 

RECENZIA: Laurie Lee - Jabĺčne víno s Rozárkou (Odeon, 1983)

HODNOTENIE:   ***                   EDÍCIA ZABUDNUTÉ SVETOVÉ ROMÁNY

"Né že bychom nevěděli, co se s námi děje, jenom jsme si s tím nedovedli poradit. A možná bych dodnes lezl na stromy, nebýt Rozárky Burdockové..." (s.161). 

Jeden z najzvláštnejších autobiografických románov, aký som kedy čítal. Autor nás zavedie do dvadsiatych rokoch dvadsiateho storočia, do malebného údolia v Costvolde, ktoré sa nachádza v juhozápadnom Anglicku. Ľudia tu aj naďalej žijú podla stáročných tradícii, hoci pokrok sa ani v tejto časti sveta nedá zastaviť. Postupne spoznáme spisovateľovu rodinu, jeho známych, susedov, spolužiakov a príbuzných. Súčasťou Laurieho detského sveta sú výlety, škola, hrôzostrašné legendy, ktoré kolujú po mestečku, spoznávanie pôvabu dievčat...
Potom vchádzame do autorovho dospievania, sprevádzame ho na potulkách po Londýne, kde sa načas zamestná ako stavebný robotník. Dva roky strávi v Španielsku, ktoré je na pokraji občianskej vojny. Pre mňa osobne je táto pasáž románu jednoznačne najzaujímavejšia. 

Zatiaľ čo prvá časť knihy, ktorá sa odohráva v detstve, je písaná v štýle seriálu Domček v prérii alebo Doktorka Quinnová, španielska časť je oveľa temnejšia, filozofickejšia a pochmúrnejšia. Pestrý román, ktorý hodnotím ako lepší priemer, pretože má, na môj vkus až príliš veľa hluchých miest. Napriek tomu stojí za prečítanie. Chce sa to len ozbrojiť väčšou dávkou trpezlivosti.  

ZÁVER PRÍBEHU (videoreportáž)