štvrtok 28. júna 2018

RECENZIA: Michaela Ella Hajduková - Nemecké dievča neplače (Motýľ, 2016)

HODNOTENIE:    **                 NAŠA (HISTÓRIA) OSMIČKOVÁ

" - Nemecké dievča neplače! - sipela vždy na mňa a ja som tak veľmi chcela zakričať, že nie som nemecké dievča. Bola som však ticho, lebo som vedela, že palička je iba prvý stupeň bitky. Neskôr sme sa dozvedeli aj o ďalších trestoch." (s.39).



1988, Berlín. Emma a Markus sú mladý pár, ktorý sa rozhodol pokračovať v tradícii súrodencov Schollovcov. Schollovci boli členmi Bielej ruže, ktorá sa počas druhej svetovej vojny postavila proti Hitlerovi a prostredníctvom letákov dávala najavo nesúhlas s vtedajšou politikov nacistov. Po odhalení organizácie boli jej členovia popravení. Emma, Marcus, Danny a Leo nadviažu na Bielu ružu a prenasledujú žijúcich nacistov. Počas svojej práce náhodou natrafia na istého dôchodcu Otta von Lichtenberga, ktorého Emma zhodou okolností opatruje. Starý pán je bývalý vysoko postavený nacista, ktorý s nostalgiou spomína na tretiu ríšu a zároveň je členom tajnej organizácie novodobých nacistov, ktorí sa tajne stretávajú po nociach v jeho byte a spriadajú plány na opätovné prevzatie moci v Nemecku. V bohatej knižnici von Lichtenberga sa ukrýva tajomstvo, ktoré úzko súvisí s projektom Lebensborn. Emma, Marcus a ich priatelia vedia, že ak ich von Lichtenberg so svojimi prisluhovačmi odhalia, ocitnú sa v smrteľnom nebezpečenstve.V tom čase už Emma čaká dieťa. 

Posunieme sa takmer o tridsať rokov dopredu. Stretávame trojicu priateliek psychologičku Noru, študentku dejín umenia Luciu a novinárku Liesel. To už som začínal mať pocit, že som sa nechtiac preniesol do niektorého z filmov, ktoré bežia každú sobotu o ôsmej na TV DOMA. Také to babské kvákanie, ktoré je mi ako chlapovi úplne cudzie. Situácia sa zmení vo chvíli, keď jedna z trojice žien začne pátrať po svojich rodičoch, čím sa spätne vraciame do minulosti a postupne sa dozvedáme fakty, ktoré však nemajú čím prekvapiť, lebo sú čitateľovi naservírované až príliš jednoznačne a predvídavo. 

Súčasťou románu je denník, ktorý si vedie slovenské dievčatko Františka Vitázková. Spoločne s najlepšou priateľkou Ľudmilou Liškovou ich unesú počas druhej svetovej vojny nacisti a stanú sa súčasťou ich zvráteného projektu Lebensborn.
Duch dievčatka nechce ani po rokoch opustiť dom, do ktorého sa už onedlho plánuje nasťahovať jedna z trojice priateliek...

Nevyužitý potenciál. Tak by som stručne zhrnul dielo Michaely Elly Hajdukovej. Prvá časť románu má celkom dobrý spád, aj keď ho občas zbytočne narúšajú presladené milostné vyznania Emmy a Markusa. V druhej časti knihy, ktorá sa odohráva v súčasnosti, som mal na viacerých miestach pocit, že som súčasťou lacného amerického romantického filmu. Celé to bolo ťažko uveriteľné a nedotiahnuté. Atraktívna téma si vyžaduje minimálne o dva levely kvalitnejšie spracovanie.        

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára