"- Mal som podozrenie, keď ste vtedy pricestovali s ostrihanými vlasmi a bosými nohami. - Naklonil sa bližšie a jeho stisk ju zabolel. - Ale ja viem, že nemá zmysel hádať sa so žiarivou hviezdou Herr Reichsfuhrera Himmlera. - A teraz mi povedzte pravdu, Fraulein. - Prebodával ju svojimi orieškovo - hnedými očami. - Povedzte, že ste Židovka. -" (s.85).
Táto kniha je jasným dôkazom toho, že keď dvaja robia to isté, výsledok môže byť diametrálne odlišný. Nedávno som si po rokoch opäť prečítal Vrbov román Utiekol som z Osvienčimu a pre zaujímavosť som si prečítal dielo s podobnou tematikou od americkej autorky. Výsledok?
Zatiaľ čo u Kate Breslinovej slúži prostredie koncentračného tábora len ako atraktívna kulisa pre čitateľa, vo Vrbovom románe zohráva kľúčovú úlohu.
Takže máme tu dvoch hlavných hrdinov. Židovku Hadass Benjaminovú a člena SS, plukovníka Arica von Schmidta. Árijský výzor vytvorí priestor pre Hadass, aby sa skryla za za falošnú identitu Stelly Mullerovej. Napriek tomu je deportovaná do Dachau a život jej zachráni už vyššie spomínaný plukovník von Schmidt, ktorý je veliteľom tranzitného tábora v Terezíne. Hadass začne pracovať pre plukovníka ako sekretárka. Vykonáva pre neho najmä administratívnu činnosť. Keďže je nielen vzdelaná, ale aj krásna (aspoň podľa autorkiných slov), zahľadí sa do nej nemecký kapitán Hermann, ktorý jej dáva nemravné návrhy. Našťastie pre Hadass, teraz je pod plukovníkovou ochranou. Oporu nájde v desaťročnom chlapcovi Josephovi, ktorý robí von Schmidtovi niečo ako malého sluhu. Kapitán Hermann ho nedávno pripravil o ucho. Bol to trest za to, že Joseph ukradol zo skladu dva zemiaky. Hadass zistí, že v tábore sa nachádza jej strýko Morty, ktorý je posledným žijúcim členom jej rodiny. Situácia sa začína komplikovať vo chvíli, keď medzi plukovníkom a jeho židovskou sekretárkou prepukne láska. Lenže v tom čase prídu z vyšších miest kartičky so zoznamom židov, ktorí majú byť deportovaní do Osvienčimu. Nachádzajú sa na ňom aj mená malého Josepha a Haddasinho strýka Mortyho. Boj medzi žiarlivým kapitánom Hermannom a plukovníkovou sekretárkou začína...
V prvom rade si treba uvedomiť, že Kate Breslinová, autorka románu, peklo koncentračných táborov našťastie nezažila. Našťastie pre ňu, nanešťastie pre čitateľa. Slúži jej ku cti, že si nejaké historické fakty naštudovala, že geografiu v rámci Česka a Rakúska zvládla. Lenže s príbehom a postavami je to o dosť horšie. Niektoré opisy sú také patetické, že keby nešlo o tragickú udalosť, bolo by to dokonca na smiech: "Annina sladká tvárička... najšikovnejšia, najkrajšia hviezdička v provizórnej škole v Dachau... Anna... odkedy Bella Horowitzová zomrela, bola akoby jej vlastným dieťaťom... Anna ... malé roztrasené rúčky... držali kúsok látky, blúzku na zakrytie Stellinej nahoty, keď ju strážnici vliekli na popravu... Anna tie malé rúčky, ktoré vliekli za Stellou... streľba..." (s.34).
"Aric nemal v úmysle nechať ju samu, ale Eichmannov ranný telefonát všetko zmenil. SS - Obersturmbannfuhrer bol v Prahe na týždňovej schôdzi a potom mal pokračovať do Berlína. Keď navrhol, že by sa mohli stretnúť v Terezíne, Aric ho presvedčil, že lepšie to bude v meste. Bol si dobre vedomý, prečo to urobil, chcel ju chrániť. Svoju zranenú holubičku..." (s.50).
Fyzický a duševný opis plukovníka je ako vystrihnutý z červenej knižnice: "Jednako však mal všetky ostatné znaky bojovníka: pod opálenou pokožkou svaly ako vytesané do kameňa, dlhú jazvu, ktorá sa tiahla po pravej strane od hrudnej kosti až k chrbtici a inú reznú ranu naprieč ľavou stranou hrudníka v oblasti žalúdka.
Telo mal dobité a strápené rovnako ako dušu. Stella mu položila dlaň na srdce a pocítila jeho burácajúci pulz. Naľavo od jej ruky bolo oválne znamienko, takmer schované pod červenohnedými chĺpkami, ktoré mu pokrývali hruď. Končekom prsta prešla po jeho zhubnom okraji." (s.187). Áno, aj keď ste možno zmetení, tento príbeh sa skutočne odohráva v pekle koncentračného tábora.
Nemá zmysel rozpisovať sa o plochých postavách, aké - také kritéria znesie len malý Joseph. O nejakých prekvapujúcich okamihoch v príbehu môže čitateľ len snívať.
Autorka pomiešala Schindlerov zoznam (súpis židovských mien, ktoré musela Hadass prepísať na stroji a dodať kapitánovi Hermannovi, pričom sa niektoré z mien kamsi záhadne stratili...), Tarantinových Nehanebných bastardov (vzbura židov v preplnenom vlaku v závere románu) a do toho ešte vložila sci -fi zápletku v zmysle romantickej lásky charizmatického plukovníka SS a mladého židovského dievčaťa. Ako drsná paródia by to čiastočne obstálo. Ale vážny príbeh? Keď sa pomiešajú jedlá, ktoré sú sami osebe ťažko stráviteľné, potom má z toho človek zažívacie ťažkosti. Našťastie z tejto knihy vás bude bolieť akurát tak hlava.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára