sobota 21. októbra 2017

RECENZIA: Annabel Pitcher - Strieborný lev na oblohe (Slovart, 2017)

HODNOTENIE:  ***                                                                        KNIHA MESIACA OKTÓBER


"Ja som v znamení leva. Jas si kľakla na podušku a cez okno ukázala jeho súhvezdie. Veľmi sa to na zviera nepodobalo, ale povedala mi, že vždy, keď ma bude niečo trápiť, mám si spomenúť na to tohto strieborného leva na oblohe a všetko bude v poriadku." (s.13).



James Matthews, prezývaný Jamie, má necelých 10 rokov a len nedávno sa odsťahoval z Londýna. Jeho rodičia sa nedokázali vyrovnať s veľkou rodinnou tragédiou. Jeho staršia sestra Rose zomrela pred piatimi rokmi. Stala sa obeťou teroristického útoku. Mama si našla nového partnera a opustila nielen Jamieiho, ale aj jeho druhú sestru Jasmine, Roseino dvojča. Jamieho otec sa so situáciou vyrovnáva len veľmi ťažko, svoju frustráciu utápa v alkohole. Občasne pracuje na stavbe, ale inak sa väčšinou len poflakuje a nadáva na moslimov, ktorí sú podľa neho zodpovední za jeho súčasný mizerný život. 
Jamie si musí zvykať na novú školu a spolužiakov. Navyše ho šikanuje kapitán futbalového mužstva - Daniel. Jamieho idol je Spiderman, jeho tričko nosí zo všetkého najradšej. Túži sa dostať do základnej jedenástky školského futbalového mužstva, no zatiaľ sa mu to nedarí. Jeho jedinou priateľkou je spolužiačka Sunya, ktorá nosí hidžáb a je moslimka. Ak sa to dozvie Jamieho otec... Keď už má Jamie pocit, že horšie to už nemôže byť, prihlási seba a svoju sestru Jasmine do súťaže Británia hľadá talent. Verí, že úspech v tejto reality show zmení celej rodine život a mama s otcom sa dajú opäť dokopy...

"Raz som mal na domácu úlohu opísať nejakú výnimočnú osobu. Po pätnástich minútach som mal napísanú celú stranu o Waynovi Rooneym. Mama mi prikázala, aby som to roztrhal a namiesto toho napísal o Rose. Keďže som nevedel čo napísať, mama si ku mne prisadla a s červenou uplakanou tvárou mi to presne nadiktovala. S uslzeným úsmevom mi povedala: - Keď si sa narodil, Rose ukázala na tvojho pimprláka a opýtala sa, či je to červík. - Na čo som zareagoval: - Tak toto do slohu nenapíšem. - Mame zmizol úsmev z tváre. Slzy jej z nosa kvapkali na bradu a mne jej došlo tak ľúto, že som to predsa len napísal. O niekoľko dní potom učiteľka môj sloh prečítala pred celou triedou. Dostal som od nej zlatú hviezdičku a od všetkých ostatných sa mi ušiel výsmech a prezývka Homoš." (s.13).  

Veľmi príjemné čítanie, len občas sa mi zdal príbeh zbytočne patetický. Sú tu naozaj silné miesta, pekné obrazy aj opisy, no na druhej strane aj trošku nudnejšie pasáže. Jamie je milý chlapec, nie je problém si ho obľúbiť a držať mu palce. Pre tých, čo fandia čiernemu humoru, tak si prídu určite na svoje. Niektoré dialógy sú naozaj skvelé: 
" -Tak sme sa opäť stretli, Spiderman, - povedala Sunya.
-Koľko ľudí si dnes zachránila Supermanka? - spýtal som sa.
Predstierala, že počíta na prstoch.  - Deväťstotridsaťsedem. Zatiaľ vcelku pokojný deň. - Rozosmiali sme sa.
- A ty koľko, Spiderman? -
Poškrabal som sa po hlave. -Osemstotrinásť, - odvetil som. Zase sme prepukli do smiechu. Tento vtip si hovoríme každý deň a ešte sa nám nezunoval." (s.72).

Ak máte chuť stráviť pár príjemných chvíľ v spoločnosti desaťročného chlapca, potom si román Strieborný lev na oblohe pokojne prečítajte. Na druhej strane, okrem príjemného čítania vám kniha neponúkne nič navyše. No ak vám to stačí, potom nie je problém.      

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára