"Lenže vtedy ho všetko nebolelo tak ako teraz a čo bolo horšie, v stave, v akom bol, neprešla minúta, počas ktorej by nepomyslel na to, čo strašné vykonali. Čo tam po zajtrajšku, keď má teraz trpieť ako skapínajúci pes. Existovala len jedna cesta, ako sa z toho aspoň na niekoľko hodín dostať. Siahol do vrecka. Jeho cukríky boli úhľadne zabalené maličké obálky. Naskladal ich vedľa seba na gauč. Boli už len tri. Posledné z tých, ktoré mu Miro poslal po svojej sestre. Bola po ne u Safeta. Vyzerali ako miniatúrne listy bez adresy a bez známky. Vysypala ich pred neho a hneď odišla. Keď sa jej chcel spýtať na Mira, odbila ho tým, že musel odcestovať, ale že o niekoľko dní príde.
Pripravil si lyžičku, ihlu a zapaľovač a načiahol sa za dávkou. Zobral si tú poslednú. Nemal najmenšie tušenie, že práve losoval o život.
Mal šťastie: dnes ešte vyhral." (s.326).
Máme tu v podstate široký vyšetrovací tím z Bratislavy: hlavného hrdinu Petra Ledeckého, mladého policajta Jakuba Koreisa, záletníka Františka Machráka (pripomína Dánovho Jozefa Fischera alias Chosého), Urbaniča, Jaroša, špekulanta Richarda Raichela, Janu Novotnú a policajného technika Weidermanna. Vyšetrovaciemu tímu šéfuje skúsený Peteraj.
Máme tu dva zaujímavé prípady. Pri tom prvom je známa identita obete, ale chýba to najpodstatnejšie. Mŕtvola. Na oddelenie vrážd príde nezvestného chlapa nahlásiť policajt z ekonomickej kriminálky - Feranec.
Druhá vražda je rovnako zaujímavá. Výbuch terénneho auta totálne rozmetá obeť, ktorú vyšetrovatelia nedokážu identifikovať. Do úvahy prichádza viacej podozrivých: majiteľ autoservisu Štefan Marcin, člen albánskej mafie Guzliu Safet, autičkár Juraj Virgovič, a holohlavý Trnavčan Zoran Smoleniak. Dôležitú úlohu v oboch prípadoch zohráva mladá prostitútka Sylvia.
Policajti dlho nemôžu nájsť páchateľa a v zúfalstve preto najmú istého Chovanca, chlapa, ktorý sa infiltruje do väzenia, aby získal informácie o podozrivom páchateľovi...
Neuer je taký slabší odvar Dominika Dána, ktorému chýba predovšetkým lepší humor a sympatickejšie postavy. Priznám sa, že okrem Jakuba Koreisa ma žiadny z policajtov nejak zvlášť nezaujal. Mám podozrenie, že viaceré postupy si pri písaní svojho románu autor "vypožičal" od vyššie spomínaného Dominika Dána a mierne si ich upravil na svoj spôsob. Nepopieram, že niektoré scény sú celkom zaujímavé a dramatické, ale iné zase zbytočne zdĺhavé a nezáživné.
Ako jednorázová záležitosť v pohode, viacej však od knihy nečakajte.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára