DEJINY PÍSANÉ SE*OM - Tajný poklad slávneho zbojníka (misia prvá)

MISIA PRVÁ - TAJNÝ POKLAD SLÁVNEHO ZBOJNÍKA

Bol teplý júlový deň roku 1712. Martina Molnárová, študentka muzeológie, Monika Hriadeľová, nádejná archeologička a Diana Stanková, budúca učiteľka dejepisu, sa v dobových krojoch prechádzali po liptovských lúkach, neďaleko mesta Liptovský Mikuláš, kde mala už o pár hodín začať večerná tancovačka.
"Myslíte si, že šéfka nám schválne ponúkla takéto odvážne oblečenie?" pozrela sa na svoje kolegyne Monika.
"Sa nesťažuj, ty to máš aspoň čím vyplniť" žmurkla na ňu Martina a zaplietala si vlasy do vrkoča.
"To je pravda" súhlasila so študentkou muzeológie Diana a uvoľnila si šnúrku na prsiach. "Navyše, keď chceš Jánošíka zaujať, nemôžeš byť oblečená ako mníška. Je to chlap. Chápeš."
Monika mlčky prikývla a z kvetov púpav sa snažila upliesť veniec. Mala pocit, že má opäť desať a je na prázdninách u babky na dedine.
"Aj vy ste už vyhladli, baby?" striedavo sa pozrela Martina na obe dievčatá a priložila si ruku na brucho.
"No ja by som už veru niečo zjedla" priznala sa Monika.
"Ani mi nehovorte. Zjedla by som aj koňa" zasmiala sa Diana, čo pri pohľade na jej štíhlu postavu pôsobilo dosť komicky.
"To je síce fajn, ale predpokladám, že bez peňazí veľmi neuspejeme" povzdychla si nádejná archeologička a upletený veniec si nasadila na hlavu. "Tradááá" usmiala sa a zakrútila sa v kruhu.
"Čo si malá?" oborila sa na ňu Martina a s úsmevom ju pleskla po zadku.
"Inak baby, dúfam, že ste si dali spodnú bielizeň dole. Viete predsa, že kedysi ženy chodili naostro. Predsa nemôžete mať pod krojom, v sedemnástom storočí, tangá alebo čipkované nohavičky" upozornila svoje kolegyne Diana.
"Však kto vie, že čo mám pod krojom?" mykla plecami Monika a rukou si nenápadne siahla pod sukňu.
Šibe ti? A ako vysvetlíš, keď sa zomelie niečo nečakané, že máš na sebe moderné nohavičky alebo podprsenku?" upozornila ju budúca učiteľka dejepisu.
"Možno zavedieme novú módu, čo ty vieš" zasmiala sa Martina a prehrabla si končekmi prstov neposlušnú ofinu, ktorá jej padala do očí.
"Ja nemienim riskovať" trvala na svojom Diana. " Okamžite dole. Poďme. Obidve!" vyzvala svoje kolegyne a bosou nohou dupala o trávu. 
"A nechceš nám pomôcť?" provokačne na ňu žmurkla Martina. "No dobre, dobre, veď už ideme na to" rezignovane mávla rukou študentka muzeológie, keď narazila na nekompromisný pohľad budúcej pani učiteľky.
Vyzlečené veci položili na kôpku a schovali do jedného z dutých kmeňov. "Zastavíme sa po ne, keď sa budeme vracať späť" povedala Diana a odtrhla jednu z lesných jahôd, ktoré sa nachádzali všade okolo nich. Vložila si ju do úst a prehltla.
"Mňam, sú skvelé, ale pochybujem, že nás to zasýti" povzdychla si Monika a oblizla si brušká lepkavých prstov.
Z diaľky sa ozývali nejaké hlasy a cinkanie zvončekov. Dievčatá zmĺkli a krátku chvíľu načúvali. O pár desiatok sekúnd sa pred nimi objavila dvojica mužov. Jeden starší a druhý mladší. Obaja mali oblečené kroje a tenký dlhý kabát. Ten starší mal mierne strnisko, prešedivené vlasy a veľký čierny širák. Ten mladší mal ešte chlapčenskú tvár a široký úsmev. Oči mal belasé ako nebo. Obaja boli poriadne urastení. Cez plecia mali prehodené veľké kožené kapsy, v ktorých schovávali svoje tajomstvá. Okolo nich sa pohybovalo stádo ovečiek.
"Čože tu robíte takto samy, krásavice? Či neviete, že les je plný zbojníkov?" zdvihol varovný ukazovák bača.
"Boli sme na hríboch, len tak. Na polievku. Mamenka nám kázali" trochu uafektovane odpovedala Diana a potiahla si suknicu o kúsok nižšie. Bačov spoločník sa usmial a oblízol si jazykom suché pery.
"Ale na hríby sa chodí za rána, dievčence. Teraz je už čas obeda" zasmial sa bača a pozrel sa na svojho spoločníka. Chlapec sa k nemu naklonil a čosi mu pošepol do ucha. Bača spokojne prikyvoval a potom sa pozrel späť na dievčatá.
"Zrejme už máte poriadny hlad, alebo sa mýlim?" premeral si ich starší muž v širáku a rukou siahol do koženej kapsy.
"Máte pravdu" priznala Diana a premýšľala, čo sa v nej asi nachádza.
"Máme pre vás návrh" povedal bača. "Ak nám ukážete cicky a tam tú onú"...namieril ukazovák na sukňu a odpľul si do trávy, "podelíme sa s vami o jedlo."
Dievčatá na seba preľaknuto pozreli. "Čo si o nás myslíte?!" pohoršene skríkla Monika. "Ani za pánsku hostinu" buchla bosou nohou o zem.
"No ako myslíte" mykol plecami bača a chytil svojho spoločníka okolo ramien.
"Diana sa pozrela na Martinu a obe potom na Moniku, ktorá napokon mlčky prikývla.
"Tak teda dobre, súhlasíme" povedala za všetky tri nádejná archeologička a bača so svojim mladým spoločníkom si sadli na vyčnievajúci kameň. "Môžete začať" dal im znamenie a napľul si do dlaní.
Dievčatá si vymenili pohľady a potom si v jednej chvíli rozviazali šnúrky na košieľkach, z ktorých sa okamžite vykotúľali okrúhle dvojičky. V tejto disciplíne jasne dominovala Monika pred Dianou a Martinou. "A teraz tie oné" ukázal prstom bačov mladší spoločník a nahlas sa rozrehotal. Dievčatá si vyhrnuli vyšívané sukne vysoko nad kolená. Vietor im pri tom zvedavo nakúkal pod oblečenie.
"Bača, šak ony tam ništ nemajú. Sú tam úplne holé" plieskal sa do kolien bačov spoločník a neveriacky prechádzal od jedného dievčaťa k druhému. "Teraz sa ešte zatočte" ukazovákom im naznačil bačov spoločník. Študentky bez slova splnili o čo ich žiadal, pričom mali v hlave už iba jedinú predstavu. Jedlo. 
"Čo ste vy zač? Ani cici ani rici?" sklamane mávol rukou bača a z koženej tašky vyložil bochník chleba, kus syra a slaninu. "Nate, poriadne sa najedzte, lebo vás o chvíľu aj vietor odfúkne" zasmial sa na vlastných slovách a zapískal na psa. "Keď nebudete poriadne jesť, žádny chlop si vás nevezme" varoval dievčatá.
"No dovoľte?!" pohoršene skríkla budúca učiteľka dejepisu a odhryzla si poriadny kus slaniny. "Čudovali by ste sa, koľko nápadníkov má o nás záujem."
"Porúčame sa, slečinky" usmial sa bača a spoločne s mladým spoločníkom si zložili širáky a poklonili sa.
"To kto bol? Maťko a Kubko?" zasmiala sa Monika.
"Skôr Jebko a Debko" opravila ju Martina a od smiechu sa skoro zadusila krajcom chleba.
"Nechcem vám kaziť náladu, dámy, ale sme tu kvôli Jánošíkovi a jeho pokladu a ešte sme nenašli spôsob, ako sa dostaneme na večernú tancovačku. Sme bez dukátov" povzdychla si budúca učiteľka a pozmetala si omrvinky zo sukne.
"Neboj, niečo už vymyslíme" chytila ju za rameno Martina a pohľad uprela na Moniku. "S jej kozami sa dostaneme hocikam" žmurkla na Dianu a obe sa nahlas rozosmiali.
"Vy ste také kravy" hanblivo sklonila hlavu k zemi nádejná archeologička a tvár jej očervenela rovnako ako lesné jahody, ktoré rástli všade okolo nich.

KATARÍNA

Slnko už nesvietilo tak intenzívne ako ešte pred pár hodinami, keď sa dievčatá pomaličky presúvali do Liptovského Mikuláša. Ľudia si ich zvedavo obzerali, keď prechádzali námestím. 
"Fajn, a čo teraz?" spýtala sa Monika a pozrela na svoje kolegyne. 
"Šéfka spomínala, že tancovačka má byť U skúpeho gazdu" povedala Diana a utrela si pot zo spoteného čela. Trvalo len pár minút, kým spomínaný lokál našli.
"Tak poďme na to" povzdychla mi Martina a otvorila dvere. Celá miestnosť ako na povel stíchla. Nebolo zvykom, aby tri mladé slobodné ženy vošli do chlapského priestoru. Jedine v doprovode iného mládenca alebo keď ťahali pozabudnutého manžela z krčmy. 
"Čo tu chcete?" premeral si ich prísnym pohľadom krčmár a utierkou sa zahnal po otravnej muche.
"Dopočuli sme sa, že tu dnes večer bude tancovačka" snažila sa nahodiť Diana sebavedomý hlas, aj keď jej to veľmi nešlo.
"To je len pre vyvolených" odpovedal krčmár a nenápadne pri tom hľadel Monike do výstrihu. Tá to využila a prstami sa provokačne hrala so šnúrkami na košieľke. 
"Naozaj by sa s tým nedalo niečo robiť?" koketne sa nahla Martina ponad výčapný pult a poodhalila pri tom svoj dekolt.
"Ako som povedal" trval na svojom krčmár, no jeho hlas už neznel tak presvedčivo ako ešte pred pár sekundami. 
"Možno by ste mohli vidieť aj viacej" žmurkla na tučného chlapa nádejná archeologička a rozviazala si šnúrku na košieľke až na poslednú dierku. 
"Poďte za mnou" zašepkal majiteľ podniku a pretrel si spotené čelo. Vošli do zadnej časti domu, v ktorom sa nachádzal senník. 
"Viete, sme momentálne bez dukátov. Radi by sme šli na dnešnú večernú tancovačku a ak sa nejako dohodneme, možno by mohli byť spokojné obe strany" povedala zvodným hlasom Diana a spravila krok bližšie. 
"Čo máte na mysli?" zašepkal krčmár a napravil si golier na prepotenej košeli. 
Chceli by sme sa celý večer zabávať na účet podniku" bez rozpakov navrhla Martina a aj ona predstúpila o krok bližšie.
"No tak dievčatá, čo ste sa zbláznili?" bezmocne rozhadzoval rukami tučný krčmár a otočil sa k nim chrbtom.
"Nie tak rýchlo" chytila ho zozadu za rameno budúca učiteľka dejepisu a pritiahla si ho bližšie k sebe. Siahal jej sotva po krk. Očami dala signál Monike, ktorá bez slova potiahla šnúrku na košeli a odhalila tak oba svoje pevné mladé prsníky. Krčmárovi navrela v hrdle veľká hrča. A nielen tam. Diana mu chytila ruku a nasmerovala si ju pod svoju ľanovú sukňu. "Tak čo, dohodneme sa?" premerala si spoteného tučka, ktorý tam len bezmocne stál a kmital otvorenými ústami ako vianočný kapor. Monika si pred neho kľakla, stiahla mu ľanové nohavice, do rúk si vzala  svoje mladé prsia, medzi ktoré si zasunula jeho malého ochabnutého kolibríka a trela sa o neho. 
"Och božéééé" vzdychal tučko s rumencom v spotenej tvári a hlavu zaklonil dozadu.
"Tak ako? Bude to dnes na účet podniku?" zašepkala mu do ucha Diana a jazykom mu zotrela z krku kvapôčky potu. 
"Vy malé hnusnééé vydieračkýýý" vrčal krčmár a mal čo robiť, aby udržal rovnováhu. 
"Idem po jeho ženu" prehovorila ľadovým hlasom Martina a oprášila si výstrih, ktorý bol celý od slamy. 
"Niééé, máte všetko grátis, zostaň tu" zastavil študentku muzeológie vzrušený tučko. Martina čosi načarbala na kúsok papiera, ktorý vytiahla z vrecka a podala ho krčmárovi.
"Podpíšte to" prikázala mu. Keď chcel niečo namietať, Monika ho pre istotu vzala na pár sekúnd do úst a to už nedokázal odolať...

Sadli si k zadnému stolu a čakali na Jánošíka a jeho kamarátov. Vonku sa medzitým zotmelo. "Tak na úspešnú misiu" zdvihla do vzduchu poldecák Diana a priťukla si s oboma kolegyňami. Chlapi v krčme nechápavo krútili hlavami. 
"Aj vy ste zvedavé, ako v skutočnosti vyzerá zbojnícky kapitán?" usmiala sa Martina. Keď vyliala do seba domácu slivovicu, poriadne ju striaslo.
"No randiť s Jánošíkom, to sa veru nepošťastí každý deň" povedala Monika a odhryzla si s čerstvo upečeného praclíka. Konečne začala hrať aj živá muzika a do miestnosti postupne prúdili ďalší a ďalší hostia. Väčšinou to boli chudobní zemania, nižšia šľachta, ale aj mládenci s miestnymi dievčencami. 
"Aha, pozrite tam. Nie je to náhodou...?" nenápadne ukázala na druhú stranu miestnosti budúca učiteľka dejepisu.
"Katarína" zašepkala Monika a všetky tri museli uznať, že vyzerá naozaj dobre. Dlhé blond vlasy, zvodný úsmev, nežné oči, nápadné prednosti...
"Dámy, máme pred sebou výzvu" rozohnila sa Diana a v tej chvíli sa rozleteli dvere. Do miestnosti sa vrútil urastený zbojnícky kapitán. Výška takmer meter sedemdesiat, vlasy zapletené do vrkoča, čierny širák, biela košeľa, biele nohavice, kožené krpce a v rukách lesklá valaška. 
"Bohu dušu a nám pálenky" zvolal mohutným piskľavým hlasom a pri pokuse o salto sa rozpleštil o výčapný pult. Snažil sa čo najrýchlejšie postaviť na nohy, aby zahnal hanbu. Jeho družina si medzitým posadala na dlhú lavicu a z príručných mešcov začali sypať dukáty. Krčmárka s bujným poprsím s úsmevom nosila na stôl poldecáky a drevené krčahy. Muzikanti hrali jednu ľudovú pieseň za druhou a zbojníci vyspevovali čoraz opitejšími hlasmi, ktoré sa niesli celou miestnosť. Katarína si dráždivo naprávala hlboký dekolt a hrala sa so šnúrkami. Nenápadne pri tom mávala končekmi prstov na zbojníckeho kapitána. 
Čas bežal a ak nechceli uviaznuť vo virtuálne kóme, museli začať konať. Mali už nejaký ten poldecák v sebe, takže zábrany sa pomaličky strácali. Jánošík vykročil oproti Kataríne, no v tej chvíli mu Monika podložila nohu a on sa rozpľasol na podlahe. Jeho druhovia sa nahlas rozosmiali. Zbojnícky kapitán sa namáhavo zdvihol a v tej chvíli sa mu pred očami zjavili krásne prednosti nádejnej archeologičky, ktoré pridržiavala len tenučká šnúrka. "Mrzí ma to" zaklipkala očami Monika a podala Jánošikovi ruku.
"To je v poriadku" usmial sa na ňu a očami opäť zamieril do výstrihu. 
"Zatancovali by ste si so mnou, pán kapitán?" nečakane sa pri nich zjavila Katarína a priamo pred Jánošíkom si rozšnurovala košieľku, aby mu predviedla svoje plné prsia. Monika neváhala a provokačne si vyliala pivo z krčahu priamo do výstrihu. Katarína si bez zábran hladila svoje dvojičky priamo pred zbojníckym kapitánom, akoby miesila cesto. 
"Tak ktorú z nás si vyberieš?" zašepkala mu nenápadne do ucha a pohladila ho po tvári. 
Monika sa k nemu nenápadne nahla, niečo mu pošepla a Jánošík zasnene prikývol. Chytila ho za ruku a potiahla k sebe. Dvere sa rozleteli a utekali niekam do tmy. Diana s Martinou na seba nechápavo hľadeli. 
"Do polnoci ostáva už len dvadsať minút" začuli odniekadiaľ prichádzať šéfkin varovný hlas. Čas bežal. "Kde toľko trčí?" nervózne klopala nohou o podlahu Diana. 
"Neboj, ona to zvládne" upokojovala budúcu učiteľku dejepisu Martina.
Konečne vošla dnu. Obe vyskočili ako keby sedeli na žeravých klincoch. "Tak ako?" netrpezlivo vybehla na Moniku Diana. Tá bez slova vytiahla z výstrihu nákres, ktorý ukazoval cestu k legendárnemu pokladu. 
"Ako si to?" nadšene zvýskla študentka muzeológie a od radosti vyobjímala a vybozkávala svoju kolegyňu. 
"To je tajomstvo" žmurkla na ňu Martina a všetky tri vybehli pred krčmu...

"To bolo na poslednú chvíľu" vydýchla si Alena Vránová, keď sa študentky vrátili späť do súčasnosti. "Som na vás taká hrdá" nadšene gestikulovala rukami. "A zvlášť na teba, Monika" stisla nádejnej archeologičke horúce dlane. "Je tam dole dobre vybavený?" nenápadne jej šplechla do tváre provokačnú otázku. 
"To je tajomstvo, ktoré si, ak dovolíte, nechám pre seba" diplomaticky odbila svoju šéfku Monika. "Zajtra sa naši ľudia vyberú hľadať legendárny zbojnícky poklad. Podľa nákresu, ktorý sa vám podarilo získať, to nebude žiadny problém. Teraz si pár dní oddýchnite. Čoskoro nás čaká ďalšia misia. Tentoraz navštívime Slovenský štát, aby sme sa pokúsili získať ulúpené židovské zlato" zasnene sa zahľadela kamsi do diaľky šéfka projektu a odpila si zo šampanského.
"Tak vážne, aký ho má veľký?" štuchla do Moniky budúca učiteľka dejepisu a všetky prítomné dámy sa nahlas rozosmiali.