HODNOTENIE: **** NAŠA OSMIČKOVÁ
"Keď sa nám nad hlavami nazbieral dostatok vtákov, Lech mi dal znamenie, aby som väzňa pustil. Stúpal k oblohe, šťastný a slobodný, farebný bod na pozadí mrakov, a potom sa pripojil k čakajúcemu kŕdľu. Na okamih boli vtáky zmätené. Pomaľovaný vták lietal z jedného konca kŕdľa na druhý a márne sa pokúšal presvedčiť svojich druhov, že je jedným z nich. Zmätené jeho divokými farbami okolo neho neisto krúžili. Vytláčali pomaľovaného vtáka z kŕdľa , ale on sa vytrvalo vracal späť a chcel sa pripojiť k príbuzným. Čoskoro sme videli, ako sa jeden vták po druhom odhodlával na surový útok. Krátko na to pestrofarebná machuľa stratila miesto na oblohe a dopadla na zem. Keď sme maľovaného vtáka nakoniec našli, zvyčajne bol mŕtvy." (s.50).
Príbeh sa odohráva počas druhej svetovej vojny niekde vo východnej Európe. Rodičia šesťročného chlapca chcú uchrániť svoje dieťa pred hrôzami vojny a preto ho posielajú bývať k jednej starej žene menom Marta, ktorá býva hlboko v lese ( Marta mi pripomína ježibabu z rozprávky O Jankovi a Marienke). Po Martinej smrti sa začína chlapcova púť plná hrôzy. Všade na neho číhajú nástrahy, ktoré sprevádzajú povery, primitívne kulty, strach z Boha aj z Diabla, viera v komunizmus aj v nacizmus. Dediny ukryté hlboko v lesoch obývajú ľudia, ktorí nepoznajú zľutovanie a riadia sa najmä svojimi pudmi (žiarlivý mlynár, vtáčkar Lech, sprostá Ľudmila, sedliak Garbos, roľník Makar s dcérou Evou a synom Antonom...)
Náš šesťročný chlapec vyzerá ako cigán, aj preto si väčšina ľudí myslí, že je pomocníkom samotného Diabla a ovláda veľké čary.
Strastiplná púť zmení šesťročného nevinného chlapca na zrelého, predčasne zostarnutého muža. Keď sa stretne so svojimi rodičmi, má len trinásť, no pôsobí oveľa staršie. Dokáže sa po všetkých tých hrôzach, ktoré prežil, zaradiť späť so normálneho života?
Desivý román, ktorý ponúka scény, pri ktorých budete mať chuť knihu zavrieť. Neraz budete mať pocit, že ďalej už nedokážete pokračovať. A predsa vás to bude ťahať ďalej a ďalej... Zlynčovanie sprostej Ľudmily na strane 54, scéna, počas ktorej žiarlivý mlynár vypichne nápadníkovi svojej ženy oči polievkovou lyžičkou (strana 38), alebo nájazd divokých Kalmykov do dediny (strana 163, kapitola 15) pripomína apokalypsu a totálne šialenstvo: "Vidiečania ich okamžite rozoznali. V hrôze kričali, že prichádzajú Kalmykovia a že treba ukryť ženy a deti, kým sa ich zmocnia. Celé mesiace sa v dedine o týchto jazdcoch, ktorým zvyčajne hovorili Kalmykovia, rozprávali hrôzostrašné historky. Sedliaci vraveli, že keď kedysi neporaziteľná nemecká armáda ovládla veľké územie Sovietskeho zväzu, pridalo sa k nej množstvo Kalmykov." (s.166). Kalmykovia boli najmä dobrovoľníci a sovietski dezertéri.
Scény v románe sú podané skutočne naturalisticky, ja som mal pocit, že som sa ocitol uprostred psychologického hororu nejakého totálne šialeného sveta.
Autor románu mal veľké problémy s vydaním knihy. Obviňovali ho z plagiátorstva, výmyslov, používania príliš otvorenej sexuality, násilia, hanobenia vlastnej krajiny a podobne. Napokon emigroval do Spojených štátov, kde však útoky na jeho osobu pokračovali. Viedol okrem iného aj kurzy tvorivého písania pre študentov, písal filmové scenáre (snímka Bol som pri tom, v hlavnej úlohe s Peterom Sellersom, získala v roku 1979 Oscara za najlepší film).
Úspech románu Pomaľované vtáča, o ktorom sa vedú už roky diskusie, či je skutočne autobiografický, však Kosinski už prekonať nedokázal. Keď už dlhšie nevládal čeliť kritike zo stany odborníkov a čitateľov a nemal energiu neustále odvracať ich údery, v roku 1991 si vo svojom byte v Manhattane siahol na život.
Jeho posledný odkaz znel: "Zdriemnem si o čosi dlhšie než zvyčajne. Hovorte tomu večnosť." (s.243)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára