"Jeden z přítomných (s největší pravděpodobností sám Lester) nadhodil: - Chlapci, založíme nějaký klub. - Ten nápad se všem zalíbil, bylo jasné, že pujde o zábavu. Začali vybírat název. Padlo několik více či méně směšných nápadu a nakonec někdo navrhl řecké slovo kuklos - "kruh". Někdo jiný navázal: - A co takhle místo kuklos raději Ku - klux? - Koncovka "klan" už se nabídla sama jako doplnění aliterace.
- Takže místo názvu, který by měl nějaký význam, jsme vymysleli název, který neměl žádný význam ani pro toho, kdo ho navrhll, ani pro ostatní, - píše kapitán Lester. - Nebýt toho názvu, který nic neznamenal, a proto zněl tak záhadně, Klan by se tolik nerozrostl a nezískal takový vliv. (...). Ve znění těch tří slov Ku - klux - klan tkví tajemná moc. Čtenáři, vyslov je nahlas. Nepřipomíná ti znění těch slov zvuk chrastících kostí?" (s.63).
Ku - klux - klan má v Spojených štátoch obrovskú tradíciu. Autorka knihy sa snažila načrtnúť dejiny tejto neslávne preslávenej organizácie a porovnať ich so súčasnosťou. Má terajší klan ešte niečo spoločné s predošlým hnutím, alebo len parazituje na slávnom mene?
V Amerike má sloboda slova (aspoň na papieri) veľmi silné postavenie. Aj preto môžete beztrestne dvíhať pravicu, kričať na zhromaždeniach Siegel heil! či založiť si vlastné mesto a pomenovať ho napríklad Hitlerova Ves. K organizácii Ku - klux - klan sa v minulosti hrdo hlásilo aj viacero známych a slávnych ľudí. Dnes tomu už tak nie je. Dnešný klan čoraz viacej pripomína klasickú sektu, do ktorej ľudia nalievajú peniaze, vypočujú si nejaké tie prednášky, strávia s rodinou pekné popoludnie a idú po svojom. Ku - klux - klan je v Amerike úzko prepojený s náboženstvom a vlastenectvom.
Občas pôsobí súčasná propagácia hnutia naozaj komicky:
" - Ahoj, já jsem Andrew. A tento program je pro všechny bílé děti! - křičí Andrew, kterému určitě řekli, aby mluvil sebejistě. - Víte, že naše vánoční besídka se velmi vydařila? Zpívali jsme koledy, hráli hry, pekli jsme cukroví a dělali jsme bílou polevu na vánoční dort. Moje máma nám říkala, jak se dělá poleva na vánoční dort. Že když se do bílé polevy dostane jen jedna kapička jiné barvy, tak už nikdy nebude sněhobílá. S lidmi je to stejné. To je pro dnešek vše. Na shledanou za týden. Bye, bye, - Andrew mává pejskovou tlapkou." (s.21).
Brian, dlhoročný člen klanu: "Když se teď Brian dívá na americkou vlajku, tak si myslí, že je oddanější svému státu víc než stát jemu. Takže svuj boj za lepší zítřky začíná u sebe doma. Proto jezdí bílým nissanem pimerou a proto kočka jméném Dixie, která mi vyskočila na klín, má nikoli náhodou sněhobílou srst, ačkoli sehnat úplně bílou kočku, bez skvrn, nebylo snadné." (s.176).
Priam kultovou postavou hnutia je Thomas Robb, ktorý ,napriek svojej nie práve najlepšej povesti, šíri okolo seba silné fluidum. Ďalším rešpektovaným vodcom, ktorý ma však na druhej strane aj veľa odporcov, je David Duke. Silné meno má v klane aj Jimmy Swaggart, drsný chlapík z Juhu.
Svoj neuveriteľný životný príbeh vyrozprával autorke knihy chlapík menom Johnny Lee Clary, ktorý bol veľmi úspešným zápasníkom wrestlingu a zároveň vysoko postaveným členom klanu. Dosiahol vrcholy aj pády, až napokon našiel uspokojenie u Boha a tým aj duševný pokoj.
Carl Brown bol kedysi veľmi talentovaným čiernym hráčom amerického futbalu. Aj preto ho rasistické urážky viac - menej obchádzali. Neuniesol však slávu a padol na dno. Podobne ako Johnny Lee, aj Carl našiel útechu vo viere. Paradoxne bývalý vysoko postavený člen klanu a niekdajšia futbalová hviezda sa stali dobrými priateľmi, ktorým neprekážajú ani vzájomné podpichovačky súvisiace s rasizmom. Takéto prípady sú však v južných častiach Spojených štátov skôr výnimkou.
Ešte aj dnes nájdete v Spojených štátoch takmer čisto biele mestá, ktoré obývajú ľudia, čo nedokážu tolerovať inú rasu. Takým príkladom je mesto Harrison. Tam si obyvatelia natoľko dôverujú, že svoje domy nezamykajú a kľúče od auta nechávajú v zapaľovači.
Porovnávať Ku - klux - klan z minulosti a ten súčasný, je takmer nemožné. Zatiaľ čo kedysi to bola organizácia vzbudzujúca strach a rešpekt, dnes je to skôr rodinné združenie nostalgicky spomínajúce za zašlú slávu.
Autorka knihy napísala skutočne pôsobivé dielo, ktoré siaha až ku koreňom hnutia. Spomína lynčovanie radových obyvateľov južanských štátov, slávneho vodcu Čiernych panterov Malcoma X, kňaza Martina Luthera Kinga, súdny proces s bývalou futbalovou hviezdou O.J. Simpsonom, Rosu Parks, černošku, ktorá odmietla uvoľniť miesto v autobuse bielemu cestujúcemu, kontroverzný film z roku 1915 - Zrodenie národa, film zo sedemdesiatych rokov - Člen klanu a ďalší úspešný film Horiace Mississippi, ktorý veľmi uškodil Ku - klux - klanu.
Najväčšiu slávu dosiahlo hnutie v dvadsiatych rokoch dvadsiateho storočia, konkrétne v roku 1925, kedy pochodovali ulicami mesta tisíce jeho prívržencov. Kým spočiatku mal klan mnoho priaznivcov aj na strane verejnosti, postupne jeho popularita klesala. Dnes už sa ku Ku - klux - klanu hlási len niekoľko najvernejších, ktorí však nespochybňujú zmysel jeho existencie a naďalej veria jeho ideám.
Čo je na knihe potešujúce, je okrem iného fakt, že jej autorka sa snažila o vyváženú reportáž. Nehľadá chyby len na strane bielych, ale najmä po posledných udalostiach, ktoré súviseli s policajnými zásahmi a následnými protestmi zo strany čiernych, sa pýta, aká je vlastne právomoc policajtov, čo ešte súvisí s ich prácou a čo je už prekročenie hraníc. Tie hranice sú totiž mnohokrát oveľa tenšie, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára