"Znovu som mal pred očami jedenásťročnú Alvu, ktorá ma hanblivo navštívila v internátnej izbe a dôkladne skúmala moje veci. Potom nedosiahnuteľnú devätnásťročnú mladú ženu, ktorá sa tak veľmi nenávidela, že v nej pre mňa nezostalo miesto. Dvadsaťpäťročnú, ktorú som nikdy nespoznal, práve čerstvo zaľúbenú a zrejme šťastnú. Nežnú, vydatú tridsiatničku, ktorá ma v Mníchove odprevadila na vlak. A teraz, o niekoľko rokov neskôr, sedí tu, vedľa mňa, so svojimi zraneniami a obavami, neschopná správne sa rozhodnúť." (s.202).
Príbeh sa začína v roku 1980, na juhu Francúzska, kde trávi dovolenku rodina Moreauovcov. Otec Stéphane, (meno mami nepoznáme), súrodenci, bratia Jules a Martin (prezývaný Marty) a sestra Liz. Občas sa stane, že sa s rodičmi pohádame, no našťastie sa to dá väčšinou do poriadku. Julesov otec veľmi rád fotografuje a vo voľnom čase si zvykne zahrať futbal. Keď má Jules jedenásť, s otcom sa pohádajú a posledné slová, ktoré chlapec vyriekne, sú: "Nenávidím ťa." Potom jeho rodičia nasadnú do auta, z ktorého už živí nevystúpia.
Súrodenci po tragickej autonehode svojich rodičov odchádzajú do internátnej školy. Z Julesa sa stáva uzavretý chlapec, ktorý uniká do vlastného sveta. Marty alternuje realitu počítačovými hrami a Liz až priskoro objavuje svet drog, alkoholu a živočíšneho sexu. V internátnej škole sa súrodenci zoznámia s chalanom menom Anton Brenner, prezývaný Tony, ktorý platonicky miluje Liz. No rozumie si aj s oboma bratmi. Jules sa začne kamarátiť s Alvou. Alva je zaujímavé, inteligentné dievča, krásna tým nenápadným spôsobom (roky strávené v internátnej škole a ich kamarátsky vzťah je ako vystrihnutý z "greenoviek"). Obaja tušia, že je v tom niečo viac, no ani jeden z nich nemá odvahu spraviť prvý krok. Alva spraví niečo, čo Julesa veľmi zraní a odvtedy sú v kontakte len veľmi sporadicky. Alva prežije nejaké obdobie v Rusku, kde sa zoznámi s významným, oveľa starším spisovateľom A.N. Romanovom. Romanov má už takmer sedemdesiat a Alva len niečo po tridsiatke. Spoločne bývajú vo Švajčiarsku, na veľkej usadlosti. Alva pošle Julesovi odkaz, aby ich prišiel navštíviť. Jules po dlhšom uvažovaní napokon súhlasí. V tom období pracuje pre jedno súkromné hudobné vydavateľstvo po tom, čo sa definitívne vzdal kariéry umeleckého fotografa. Liz stále hľadá samú seba a strieda jedného milenca za druhým, zatiaľ čo Marty sa ožení a podarí sa mu úspešne presadiť vo svete moderných technológii. Alvin manžel Romanov trpí Alzheimerovou chorobou, no to mu nebráni, aby vnímal rozvíjajúci sa vzťah medzi jeho ženou a ich hosťom. Napriek tomu, že ho to ako muža veľmi hnevá a zraňuje, dlhú dobu to nedáva najavo. Až jedného dňa, keď už je jeho ochorenie v pokročilom štádiu, no nájde ešte jednu z mála svetlých chvíľ, zavolá si Julesa k sebe a uzavrú spolu tajnú dohodu týkajúcu sa Alvy. Krátko na to Romanov spácha samovraždu.
Alva a Jules začnú spolu žiť a po čase sa im narodia dvojičky Vincent a Luise. Vzhľadom na to, že Alva zdedí po manželovi veľký majetok, s financiami sa trápiť nemusia. Konečne vyrozpráva Julesovi svoje tajomstvá z minulosti. Liz si diaľkovo dorobí pedagogiku a učí na strednej škole. Stále však zápasí s alkoholom. Marty aj naďalej úspešne rozvíja svoju počítačovú firmu. Občas ich príde navštíviť aj rodinný priateľ Tony, ktorého poznajú ešte z čias, keď chodili do internátnej školy. Zdá sa, že teraz je už konečne všetko v najlepšom poriadku. Lenže ako to už býva v takýchto chvíľach zvykom, osud zasiahne nečakaným spôsobom. Alve diagnostikujú rakovinu. Šťastie a silná vôľa napokon pomôžu mladej žene s neľahkým bojom. Život sa vracia do zabehaných koľají. Deti postupne rastú a vzťahy súrodencov sa upevňujú. Keď už sa zdá, že prichádza príjemná fáza života, Alve sa choroba vráti. Tentoraz však jej telo nereaguje na liečbu ako by malo a lekári odporúčajú paliatívnu starostlivosť. Jules je odrovnaný. Necíti sa na to, aby vychovával dve malé deti a navyše sa musí zmieriť so smrťou milovanej manželky.
Remeselne veľmi dobre napísaný román, ktorý pripomína najlepšie spisovateľské obdobie Johna Irvinga. Práve preto si myslím, že autor neprináša nič nové a už vôbec nie prelomové. Nepopieram, že kniha sa číta veľmi dobre, no akosi som nedokázal prijať Julesa ako literárnu postavu. Akoby sme si vzájomne od seba držali odstup. Najlepšia časť románu sa, podľa môjho názoru, odohráva počas pobytu hlavnej postavy vo Švajčiarsku. Záverečná fáza príbehu, v ktorej Alva bojuje s rakovinou, je, podľa môjho názoru, až príliš patetická, dokonca mám pocit, že ňou autor čitateľa doslova citovo vydiera. Niečo na spôsob Vila Rozborila a jeho uplakaných príbehov. Aj preto som pri záverečnom hodnotení strhol ešte jednu hviezdičku dole. Keby sa Benedict Wells týmto zbytočným chybičkám vyhol, mohlo to byť z jeho strany takmer dokonalé. Takto je to "len" mierne nadpriemerný literárny počin talentovaného nemeckého autora.
Kritika smerom k ľuďom, ktorí navrhli obálku knihy. Hrozné, gýčové, zavádzajúce. Jedným slovom des!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára