HODNOTENIE: *** NAŠA OSMIČKOVÁ
"Toto nemohol byť robotník. Polícia v Innsbrucku potvrdila podozrenie, že preukaz je falošný. Mŕtvy nebol Nemec z Gurkfeldu, ale Rakúšan a SS - Sturmbannfuhret Dr. Gerhard Bast. Narodil sa 12. januára 1911 v juhoslovanskom Gottschee (Kočevsko) a žil v dolnorakúskom Amstettene. Podľa spolkového policajného veliteľstva v Linzi šlo o hľadaného vojnového zločinca, ktorý v meste dlhší čas velil gestapu. Môj otec." (s.8).
Martin Pollack sa dozvedel o tom, že jeho otec, Gerhard Bast, pôsobil počas druhej svetovej vojny ako vysoký príslušník SS, až po rokoch. Ako dieťa trávil prázdniny u starých rodičov v dolnom Rakúsku. Obaja jeho starí rodičia boli hrdí nacionalisti. Už Martinov starý otec, ktorý pracoval ako právnik, vstúpil v zrelom veku do NSDAP, čím len dláždil synovi "jedinú správnu cestu."
Martinovi predkovia sa presunuli zo Slovinska do južného Rakúska a pomerne rýchlo si osvojili germánsku kultúru, zvyky a tradície. Sklamaný z výsledku prvej svetovej vojny sa Gerhardov otec a Martinov starý otec ešte viac upäl k myšlienkam fašizmu a antisemitizmu. Rovnako zmýšľala aj jeho manželka. S tou sa Martin napriek silnému citovému vzťahu definitívne rozišiel v čase, keď sa rozhodol ísť študovať slovanské jazyky a obhajoval ich právo na existenciu. Od hádky, ktorá prebehla medzi Martinom a jeho starou mamou ešte počas jeho štúdia na vysokej škole, sa už viac nestretli. Starká pokladala správanie svojho vnuka za zradu voči ideám jej syna. Martinov starý otec na staré kolená prepadol alkoholizmu. Možno si začínal viaceré veci z minulosti uvedomovať a nedokázal nájsť iný spôsob, ako sa s nimi vyrovnať.
Gerhard Bast sa v mladosti dobre učil a pokračoval v právnickej tradícii svojej rodiny. Dostal povolenie na otvorenie si súkromnej advokátskej kancelárie, ale v tom čase sa jeho kariéra už uberala iným smerom. Vstúpil do Hitlerovej NSDAP a neskôr k elitným jednotkám SS. Na počiatku vypočúval zradcov tretej ríše: komunistov, židov, boľševikov, príslušníkov nižších rás, nemeckú opozíciu z radov intelektuálov, atď. Velil jednotkám, ktoré masovo popravovali Židov a porazených civilistov na okupovaných územiach. V roku 1944 bol rozkazom presunutý na územie vtedajšieho Slovenského štátu, aby pomohol potlačiť Slovenské národné povstanie. Bol viackrát vyznamenaný, no predsa len mal jednu čiernu bodku vo svojich, inak vzorných záznamoch. Gerhard bol vášnivý poľovník a počas jednej poľovačky nedbalosťou zastrelil dvanásťročného honelníka, za čo si musel odsedieť trest vo väzení.
Martinova matka bola vydatá za umelca a Gerhard bol jej milencom. Z tohto mileneckého vzťahu sa časom narodil Martin Pollack, autor tejto knihy. Po rozvode Martinovej matky povýšili svoj vzťah z Gerhardom z mileneckého na manželský. Smrť Martinovho otca je opradená menším tajomstvom. Údajne ho zastrelil v roku 1947 jeden chlapík, ktorý bežne prevážal ľudí cez hranice, lebo si myslel, že Gerhard bude mať pri sebe vyššiu hotovosť. Jeden svedok si však na celú udalosť spomína úplne inak... Pravdu sa už asi nedozvieme.
Toto je humanizmus v podaní Gerharda Basta, ako si na ňu po vojne spomína jeden z očitých svedkov: "Celkovo sa však Dr. Bast správal jednoznačne humánne a rozhodne sa nedá povedať, že nenávidel Židov. Raz, keď jednotka prečesávala les, naďabil na osem Židov, mužov, ženy a deti, ktorých ihneď predviedli pred veliteľa. Dr. Bast v prítomnosti svedkov povedal: - Pustite úbohé svine na slobodu! - A tak sa aj stalo." (s.197).
Kniha je zaujímavou sondou do duše človeka, ktorý sa rozhodol slúžiť zločineckému režimu. Martin si s obavami kladie otázku, či otcova povaha v ňom nemohla zanechať hlbšie stopy, ktoré by časom mohli ovplyvniť jeho správanie. Už ako malý chlapec bol podľa starkiných slov veľmi aktívny, výbojný, priam agresívny. Časom sa však upokojil a počas štúdia na vysokej škole sa už bez problémov zaradil do spoločnosti. Počas písania svojej reportážnej knihy Martin Pollack navštívil miesta, po ktorých sa pohyboval počas druhej svetovej vojny jeho otec. Zastavil sa dokonca aj na Slovensku, pár dní pobudol v Ružomberku a v jeho okolí.
Je nepochybne náročné ísť po stopách svojich rodičov, najmä ak na ich na minulosť nie ste práve hrdý. Napriek tomu určite túžite zistiť odpovede na otázky: Prečo práve môj otec? Čo ho k tomu viedlo? Bol naozaj taký krutý ako sa o ňom hovorilo? Prečo práve ja musím mať takého otca? A tak ďalej. Smrť v bunkri nenudí, snaží sa ísť do hĺbky a zodpovedať vyššie položené otázky. Napriek tomu, že Martin nájde odpovede iba na časť svojich otázok, zdá sa, že písanie knihy a cestovanie s ňou súvisiace, boli pre neho akýmsi očistcom, ktorý potreboval ako syn príslušníka SS absolvovať.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára