"Čo je román, ak nie pokus, aby sa niekoľko výjavov z každodennosti doviedlo do príčinno - následných následných súvislostí, aby sa uvoľnil príbeh, ktorý už existuje, tak ako existuje socha v kuse neopracovaného kameňa. Každý v sebe nosí neviditeľnú knižnicu, chór nenapísaných románov.
Bzučia chodníky a železničné koľajnice." (s.126).
Hlavným hrdinom románu je spisovateľ a zároveň rozprávač príbehu, ktorého zastihne počas pobytu v Budapešti správa o matkinej smrti. Táto správa je spúšťačom dávnych spomienok a zároveň autorovým návratom do detstva. Spomína si na matku, ktorá v mladosti veľa cestovala po Európe:"Deti, nevymenila by som deň návratu za nič na svete. Ten deň je najkrajší. I keď krásny je aj deň odchodu. Ba aj samo cestovanie. Nuž cestovať je dôležité. Aspoň z kuchyne na terasu." (s.16).
Spisovateľova matka dlhé roky trpela Alzheimerovou chorobou. Aby sa autor dozvedel o jej minulosti viacej, rozhodne sa navštíviť miesta, ktoré boli pre ňu v mladosti dôležité - Pula, Belehrad, Solún, Viedeň... Stretáva sa s ľuďmi, o ktorých si myslí, že by mohli byť nápomocní pri odhaľovaní dávnych tajomstiev - Goran Ban, Tišma... Jeho spočiatku nenápadné metódy sa začínajú čoraz viacej podobať metódam policajného vyšetrovateľa. Časom natrafí na ďalšie mená, ktoré boli úzko prepojené s minulosťou jeho matky: hodinár Josip Maleša (šikovný muž, ktorý opravil hodiny samotnému prezidentovi Titovi a okrem toho rád zbieral príbehy obyčajných ľudí), šľachtický rod Hiterovcov a záhadná mladá grófka Lizeta Bizsaková.
Spisovateľ chcel pôvodne pátrať po minulosti svojej matky, aby ju dokázal lepšie pochopiť, no netušil, že svojim rozhodnutím nechtiac otvorí čiernu skrinku...
Román je zároveň spomienkou na zašlú slávu významných európskych metropol.
Na môj vkus je román Vyšetrovateľ priveľmi rozvláčny a statický, autor sa doslova vyžíva v dlhých opisoch, čo síce pri krajinách až tak neprekáža, horšie je, že týmto štýlom rozvíja celú knihu. Pripomína mi to klasické dielo z devätnásteho storočia. Po čase som sa začal v príbehu, postavách, spomienkach a menách postupne strácať. Nenašiel som bod, o ktorý by som sa dokázal oprieť, a to sa nezmenilo až do konca knihy. Ak sa vyžívate v dlhých opisoch, ste trpezliví, viete si vychutnať dlhé vety a neprekáža vám pomalý dej, potom si prídete na svoje. V opačnom prípade sa tomuto románu radšej oblúkom vyhnite.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára