RECENZIA: Marcelo Luján - Podhubie (Argo, 2017)

 

HODNOTENIE:   *****                            KNIHA MESIACA FEBRUÁR

"Všechni tři sedí na okraji. Téměř nemluví. Uprostřed černovláska s culíkem, opírá se o ruce za zády, pohled a myšlenky buhvíkde. Kluk po její pravici je blonďák a je přesně stejně starý jako ona, hraje si s mobilním telefónem, přístrojem poslední generace, který nedokáže ani nechce dát z ruky. Druhý, nalevo od černovlásky, je o tři roky starší, chodí už do druháku, má řidičský prukaz a na univerzitu jezdí autem, které dostal od rodiču. Skoro nemluví. Ani jeden. Jako by čekali, že se něco dôležitého stane. Něco, co by klidně mohlo vyskočit z vody, z trávy nebo se objevit mezi stromy v dálce, za pozemkem, za úzkou polní cestou, která na jednu stranu vede k silnici a na druhou přímo do srdce údolí a k přehradě. 

   Jsou tam všichni tři, sedí na kraji u hluboké strany bazénu, kde je voda studenější a nebeská modř dlaždiček není nebesky modrá, ale temná, až neviditelná.

   Jěště to nevědí, ale za chvíli se v jejich životech něco velmi podstatného stane. A samozřejmě také v životech jejich rodiču." (s.12). 

Spoloční rodinní známi trávia jeden z príjemných letných večerov v bohatej štvrti Jardín. Dospelí sedia na terase a popíjajú alkohol, zatiaľ čo tínedžeri sa rozprávajú pri bazéne. Nikto v tej chvíli netuší, že už onedlho sa odohrá niečo tragické..

Dospelí chytia počas popíjania druhý dych, lenže im dôjde ľad. Uvedomia si, že každý z nich už čo - to popil a preto nechcú riskovať pokutu. Mama jedného z tínedžerov poprosí svojho syna, aby zbehol na najbližšiu benzínku po ľad. Javier (tak sa chlapec volá) neváha, je to totiž pre neho jedinečná príležitosť, ako sa ocitnúť s atraktívnou Evou v jednom aute. Bohužiaľ sa k nim pripojí aj Evin brat Fabián (podľa môjho názoru jedna z najzápornejších postáv novodobej svetovej literatúry) a odchádzajú v terénnom aute. Javier a Eva sedia vpredu, Fabián vzadu. Keď si chce Eva, ktorá ešte nemá vodičák, zašoférovať, Javier jej túto možnosť bez problémov ponúkne. Cíti v tom šancu dostať sa Eve do nohavičiek. Zdá sa, že to všetko bez problémov zvládnu. Lenže v jednom momente sa zo zákruty vynorí kamión splne naložený kurencami a zrážke sa nedá vyhnúť...

Fabián, ktorý zostane po nehode na vozíku, má celú situáciu natočenú na telefóne, čo je pre neho jedinečná šanca ako môže svoju sestru vydierať a manipulovať s ňou. Eva prežije nehodu len s drobnou jazvou na tvári, Javier zomrie. 

Samozrejme, že osudná nehoda nadobro naruší priateľské vzťahy dospelých. Nehodou sa však zďaleka nič nekončí. Poisťovňa chodí na pravidelné návštevy, aby odhalila skutočnú príčinu osudnej zrážky. Tú sa snaží odhaliť aj Ramón, Javierov starší brat. Evu trápia výčitky svedomia. Skončí na psychiatri, berie prášky a ešte k tomu ju aj psychicky týra jej zákerný brat Fabián. 

Po čase sa majú rodinní známi opäť stretnúť na známom mieste, aby sa pokúsili čeliť následkom tragédie.

 

Výborná kniha argentínskeho autora, ktorá rieši otázku viny a trestu. Atmosféra strachu je podaná skutočne prvotriedne. Nie sú k tomu potrebné hektolitre krvi ani trčiace vnútorné orgány (výnimkou je len situácia tesne po dopravnej nehode). Celé je to postavené na "hitchcockovskej vlne", ktorá je mne osobne veľmi blízka. Niečo v zmysle, že sa ocitáte sami v tmavej miestnosti, niekto vám dýcha na krk, cítite ten jeho ľadový dych, viete, že tam nie ste len vy, no keď sa otočíte, za vami je prázdno.

Príbeh dynamizujú kratšie vety, ktoré ešte zvyšujú napätie: "Slyší jen vražedné ticho. Světlo baterky odkrývá vysokou trávu, odkrývá oblečení a krev na vysoké trávě. Vidí, jak z těla nepřirozeně trčí paže a dlaň. Paže je rudá a dlaň taky. A zblízka je všude kolem jen krev. Na hlavě krev, na tričku krev, na tváři i ve vlasech. Zaboří se koleny do země na dně příkopu, na pár vteřin sevře víčka a bříšky prstu se dotkne Javierova krku." (s. 168).  

Autor prezrádza príbeh vždy trošku dopredu, ale robí to takým spôsobom, že to vôbec neprekáža, skôr vás to núti čítať ďalej a ďalej. Okrem výborného príbehu musím vyzdvihnúť famózne postavy, medzi ktorými vyčnievajú predovšetkým Eva a jej totálne prepnutý brat Fabián.

Román, ktorý rozhodne stojí za prečítanie. S takou mrazivou, psychologicko - hororovou atmosférou som sa v literatúre už dávno nestretol. Ak vôbec. 

Pochvala patrí aj grafickej podobe knihy. Obal je jednoduchý, ale na prvý pohľad veľmi pútavý. Takisto vnútorná podoba (strany a kapitoly) sú zvládnuté prvotriedne a nápaditá záložka rovnako stojí  za pozornosť. V skratke, skĺbil sa dokonalý obsah a forma a my sa z toho ako čitatelia môžeme len tešiť.