Nie, nemaľujme zase nezmyselné obrázky. Aby sa človek presadil vo svete tenisu, musí mať relatívne dobre situovaných rodičov a slušne finančné zázemie. Alebo ste už počuli o tenistovi z nejakej rozvojovej krajiny, ktorý by vyhral Wimbledon?
Meno Roger Federer som začal vnímať už veľmi dávno. Nedá sa povedať, že by do bieleho športu vystrelil ako raketa, jeho príchod bol naopak nenápadný a postupný. O to viacej udivuje, že sa dokáže vo veku, keď už deväťdesiat percent špičkových športovcov rekapituluje svoju kariéru a s nostalgiu sa vracia k nezabudnuteľným zápasom, udržať na najvyššom tróne. Pred Rogerom Federerom bol mojim najväčším tenisovým vzorom Andre Agassi. Predtým dlhovlasý, s pribúdajúcim vekom holohlavý charizmatický borec zo Spojených štátov. Dodnes mám pred očami ich vzájomný finálový zápas na US Open, ktorý bol zároveň aj Andreho rozlúčkou s veľkým tenisovým svetom. Bol to jediný zápas, kedy som nedržal Rogerovi palce. Veľmi som chcel dopriať Agassimu víťaznú rozlúčku. Dokonca som bol pár dní na švajčiarskeho tenistu nabrúsený. "Doprdele Roger, bol to Andreho posledný zápas na kurtoch ATP, to si mu nemohol so cťou prenechať víťazstvo?" pomyslel som si. "Veď čo by ti to dalo. Ty si určite na nejaký ten titul ešte siahneš." V tej dobe som netušil, že len tých grand slamových bude minimálne dvadsať (pevne verím, že nejaký ešte Roger do svojej bohatej zbierky pridá). Dokonca mi pri Agassiho rozlúčke s tenisom trochu zvlhli oči. Mal som vtedy dvadsať päť. Nevyšlo to, no od toho dňa sa stal pre mňa novým kráľom práve víťaz US Open, Roger Federer. Od roku 2005 mu držím palce v každom zápase a je jedno či hrá proti nemu Kližan (to Rogerovi vtedy ani netreba držať palce, hotová vec), Djokovič, Berdych, Wawrinka, Murray alebo antukový kráľ Nadal. Práve jeho rivalita so Španielom patrila v novodobej ére tenisu k tomu najlepšiemu a ich zápasy boli ozdobou každého turnaja. Priznám sa, že Rafu (Nadala) som nikdy veľmi nemusel (pripomínal mi takú malú krysu čo si stále škrabe spotený zadok) no čo dokázal vybehať vo svojej životnej forme, je skutočne unikátne a zaslúži si za to uznanie. Dnes sú obaja už tenisoví veteráni, no napriek tomu stále ukazujú mladým tenistom chrbát. Neskutočné.
Rogera si pamätám ako dlhovlasého tínedžera, ktorý počas viacerých zápasov na začiatku kariéry hádzal o zem raketu, lebo zápas sa nevyvíjal podľa jeho predstáv. Diskutoval s rozhodcami, ľahko sa nechával vyviesť z rovnováhy. Potom si ho našťastie vzal do parády špičkový terapeut a Roger sa upokojil. Jeho hviezda začala pomaličky stúpať nahor a chlapec, ktorý na veľkých juniorských turnajoch často končil pred bránami finále, si začal medzi seniormi budovať skvelé meno. Už to nebol len nejaký tenista zo Švajčiarska, bol to Roger Federer. Niekedy v tom čase sa začala rodiť budúca tenisová legenda a dosť možné, že aj najlepší tenista všetkých čias. Bolo obdobie, keď ste si mohli na jeho víťazstvo staviť s rovnakou istotou, ako na raňajší východ slnka po skončení noci. Jeho jednoručný bekhend je poetický zážitok porovnateľný s Prévertovou básňou alebo Beethovenovou deviatou symfóniou. Je skutočným pôžitkom sledovať jeho tenisovú hru. A treba povedať, že aj vďaka nej si môže užívať športovú dlhovekosť a predchádzať vážnejším zraneniam (dúfajme, že to tak ostane aj naďalej). Federer si uvedomuje, že už nemá dvadsať a preto si turnaje starostlivo vyberá. Na veľkú vyťaženosť počas roka doplatili zdravým napríklad Novak Djokovič, ale aj náš "železný" Dominik Hrbatý. Roger sa snaží svoje sily rozumne rozložiť. A zatiaľ mu to vychádza.
Roger Federer je nielen skvelým športovcom, ale aj príkladným manželom a otcom rodiny. Na jeho úspechoch má nepochybne veľkú zásluhu jeho manželka, s ktorou má štyri deti (dve dvojičky). Pamätám si, keď som čítal posmešné články vo viacerých denníkoch, že prečo sa neobjavuje na verejnosti s nejakou reprezentatívnejšou ženou (pravdepodobne mali dotyční kritici na mysli dlhonohú blondínu so štvorkami prsiami, dlhými nohami a IQ zodpovedajúcemu obvodu jej pása). Roger nad týmito rečami zakaždým len krútil hlavou, usmieval sa alebo hádzal nad nimi rukou. Nemal potrebu ich vôbec komentovať. On vedel, že jeho Mirka mu dáva všetko, čo k životu a kariére športovca potrebuje. Aj v ich prípade sa písalo o menších či väčších manželských krízach, ale zdá sa, že to napokon úspešne ustali. Aspoň zatiaľ. Nepochybne by Roger mohol mať po svojom boku v podstate každú ženu, na ktorú by ukázal prstom, ale našťastie od väčšiny bohatých mužských športovcov, rozmýšľa aj hornou časťou tela. Vie si zodpovedať základnú otázku, či by mu prípadná aféra stála za rozpad skvelej rodiny. Stačí si spomenúť na tragikomického golfistu Tigera Woodsa, ktorý už pomaly aj zabudol ako sa drží golfová palica a väčšina jeho úderov (na rozdiel od penisu) nekončí v jamke, ale vo vodných prekážkach.
Keď pred rokmi Roger pomaly ustupoval z tenisového trónu, väčšina jeho kritikov (ale aj priaznivcov) ho už pomaličky posúvala do tenisového dôchodku. Dokonca sa začali obávať, aby si na sklonku kariéry nepošramotil vynikajúce meno. A pozrime sa na Rogera dnes. Opäť dokázal prekvapiť a takmer po piatich rokoch sa vrátil na vrchol. V tridsiatich šiestich rokoch! Samozrejme v jeho prospech hrajú aj viaceré okolnosti. Djokovič je dlhodobejšie zranený a po viacročnej dominancii čoraz ťažšie nachádza motiváciu vrátiť sa späť na čelo svetovej jednotky, Nadala zrádza rokmi zničené telo, ktoré doplatilo na Španielov fyzicky veľmi náročný herný štýl. Nastupujúca generácia prináša niekoľko nových mien, ale žiadne z nich zatiaľ nedokázalo zosadiť kráľa Federera z trónu a donútiť ho položiť si otázku, že či nie je načase prenechať tenisový trón niektorému z nich.
Užívajme si, že žijeme v ére výnimočných športovcov. Ronaldo, Messi, Federer. Bude trvať pravdepodobne veľmi dlho, kým ich nahradí niekto nový a prekoná ich úžasné rekordy. A možno nie. Kto vie? Viem, že keď odíde Roger Federer z okruhu ATP a rozhodne sa naplno venovať svojej rodine, tenis už budem sledovať pravdepodobne len veľmi zbežne. Keď končil Andre Agassi, bol som rozčarovaný, no vedel som, že budem mať svojho nového kráľa. Bol ním v tej dobre mladý charizmatický Švajčiar s drobnými očami. Roger Federer. Zatiaľ však nevidím nikoho, komu by mohol predať pomyselné žezlo, aby som mal dôvod tenis sledovať aj naďalej. V každom prípade ďakujem Roger za skvelé zážitky a dúfam, že si svoju kariéru ešte o nejaký ten rôčik predĺžiš. A blahoželám k návratu na tenisový trón. Nikto si to nezaslúži viac ako ty.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára