RECENZIA: Jay Asher - Mŕtve dievča neklame (Slovart, 2017)

HODNOTENIE:   ****

"Dúfam, že ste pripravení, lebo sa vám práve chystám vyrozprávať príbeh svojho života. Presnejšie, prečo môj život skončil. A ak práve počúvaš tieto kazety, tak si jedným z dôvodov, prečo sa tak stalo. 
Čo? Nie!
Nepoviem ti na ktorej kazete sa stávaš aktérom tohoto príbehu, ale neboj sa, ak ti prišla táto milá škatuľka od topánok, tvoje meno sa skôr či neskôr objaví...               
To ti sľubujem" (s.12).

KNIHA MESIACA

Justin Foley, Alex Standall, Tiler Down, Jessica Davisová, Courtney Crimsenová, Marcus Colley, Zach, Ryan Shaver, Bryce Walker, Jennifer Kurtzová, Tony, pán Porter, Clay Jensen.
Trinásť ľudí, ktorí sú nejakým spôsobom prepojení so samovraždou tínedžerky Hannah Bakerovej. Každý z nich mohol istým spôsobom tragédii zabrániť. No nestalo sa.

Sú to dva týždne, čo sa zúfalé dievča rozhodlo takýmto radikálnym spôsobom ukončiť život. Svoje dôvody vysvetľuje na siedmich magnetofónových páskach, ktoré sa postupne dostávajú do rúk trinástim ľuďom. Jedným z nich je Clay Jensen, ktorý mal možno najbližšie z nich k tomu, aby Hannah svoje rozhodnutie na poslednú chvíľu zmenila.

Je to príbeh o tom, ako jeden malý žart a niekoľko drobných dvojzmyselných poznámok dokážu psychicky odrovnať človeka, ktorého kolektív postupne vyčlení zo svojich radov. Hannah Bakerová je obyčajné dievča, ktoré túži po normálnom vzťahu, no namiesto toho bojuje sama so sebou. Stačilo tak málo. Spýtať sa, ako sa má, čo ju trápi, ako sa cíti. Trinásť ľudí chodí teraz so sklonenou hlavou, obhrýzajú si spodnú peru, kopú do obrubníka a spytujú si svedomie. A my zatiaľ odhaľujeme prostredníctvom Claya Jensena skrytý svet Hannah Bakerovej. 

Keby som chodil na strednú, asi by ma tragický osud Hannah Bakerovej zasiahol ešte silnejšie. V každom prípade je to výborne podaný príbeh, ktorý zamáva vašimi emóciami. Niečo na spôsob seriálu Dawsonov svet alebo románu Charlieho malé tajomstvá. Aj keď od začiatku viete ako to celé dopadne, v tomto prípade je dôležitá predovšetkým cesta...

Musím poukázať na viacero preklepov v knihe, ktoré rozhodne nie sú najlepšou reklamou pre vydavateľstvo Slovart. Naopak formát knihy a jej obal sú spravené na jednotku.

Pokiaľ chodíte na strednú, hľadáte samého seba, bojujete so svojim vnútrom, ste plní emócií, potom je táto kniha pre vás ako stvorená. No nezabúdajte, že nikdy nie je tak zle aby...

RECENZIA: Patrick Ness- Niečo viac (Slovart, 2017)

HODNOTENIE:   **** 

"Tomasz pozrie na náhrobok. Ak je na tomto príbehu niečo viac, ako som si myslel, možno to platí aj pre tamten. Možno je toho vždy viac." (s.248).

KNIHA MESIACA

Príbeh začína samovraždou. Tínedžer Seth Wearing sa rozhodne dobrovoľne opustiť tento svet a utopí sa v mori. Keď sa preberie, zisťuje, že sa ocitol na mieste, ktoré pozná zo svojho detstva...

Postupne sa dozvedáme o Sethovom živote viac. Sprevádza ho trauma z detstva. Spolu s bratom Owenom čakali pred rokmi na mamu, ktorá šla vybrať peniaze z banky, keď vošiel do ich domu zlodej: -Poviem ti, čo urobím, Seth -ozval sa muž, akoby práve dostal najlepší nápad za posledné roky. -Rozhodnutie nechám na teba. Môžeš si vybrať, ktorý z nás dvoch pôjde so mnou-" (s.244). 
Seth nechá s mužom odísť svojho mladšieho brata a zlodej ho pri úteku zabije. Sethovi rodičia sa z nešťastnej udalosti nedokáže spamätať a časť viny prenesú na svojho staršieho syna. 

V priebehu dospievania si Seth Wearing uvedomí, že je homosexuál. Zamiluje sa do chlapca s nórskym menom Gudmund a spoločne prežívajú veľmi intenzívny vzťah: "Na útese sa pohybovali aj iní ľudia, ktorí využili pekný deň, ale v tejto chvíli boli chlapci sami. Všetci ostatní boli príliš ďaleko, aby sa s nimi delili o ten istý výhľad.
-Gudmund- znova ho oslovil Seth.
-Neviem, Naozaj neviem, Seth. Ale táto chvíľa je iba naša, čo je viac, ako majú mnohí iní, nie? Budúcnosť nechaj na budúcnosť.-"(s.192).
Všetko končí vo chvíli, keď niekto zverejní ich spoločné intímne zábery, ktoré sa rýchlosťou blesku šíria po celej škole. Rodičia im zakážu stretávať sa a pre Setha stráca život zmysel...

Keď sa Seth prebudí, vybavujú sa mu známe miesta. Domy sú však ošarpané, ulice spustnuté, len občas prebehne po ceste nejaké to zatúlané zviera. Seth sa domnieva, že sa pravdepodobne ocitol uprostred pekla. Odrazu vybehne zo zákruty dodávka, z ktorej vystúpi čierny šofér s obuškom v ruke a so zjavným úmyslom spacifikovať ho. Tvrdo a bez milosti.
Našťastie sa odniekadiaľ vynorí Tomasz, malý poľský chlapec a obézna mladá černoška menom Regine, ktorí odtiahnu Setha do bezpečia. Aspoň na chvíľu. 

Temný tínedžerský román štýlom, akým je napísaný, pripomína napínavé akčné počítačové hry. Najmä druhá časť, v ktorej sa Seth ocitne vo väzení, je plná plnokrvných dramatických momentov. Priznajme si, koľkokrát v živote sme si predstavovali, aké by bolo super prebudiť sa uprostred vyľudneného mesta a vychutnať si všetky tie nekonečné možnosti, ktoré sa nám ponúkajú. 
Seth už nedokáže rozoznať, ktorý zo svetov je skutočný a ktorý len virtuálnou fikciou. A je to vôbec ešte dôležité? Hoci mnohému nerozumie, jedno vie určte. Túži sa opäť stretnúť s Gudmundom, s rodičmi, so svojimi priateľmi. Lenže šofér dodávky je mu stále v pätách...

Originálny príbeh, mnoho dramatických momentov, veľmi dobrý záver. Trošku mi prekážal stereotypný pohľad autora na východoeurópskeho chlapca Tomasza, ktorý je inak veľmi sympatickou postavou. 
Je to jedna z kníh, od ktorej sa nedokážete odtrhnúť, kým ju nedočítate až do konca.   

RECENZIA: Phil Knight - Shoe dog (Ikar, 2017)

HODNOTENIE:  ***

"Naľavo stál Parthenón. To, ako ho stavajú tímy architektov a robotníkov, kedysi sledoval Platón. Vpravo sa vynímal chrám Atény Niké. Pred dvetisíc päťsto rokmi, aspoň podľa môjho sprievodcu, jeho súčasťou bola aj nádherná fríza bohyne Atény, ktorá vraj prináša niké, teda víťazstvo" (s.45). 


KNIHA MESIACA

Shoe dog je príbehom zakladateľa mega úspešnej spoločnosti NIKE Phila Knighta. Prvé strany ma v dobrom slova zmysle čitateľsky unášali. Dvadsaťštyri ročný muž ukončil vysokoškolské štúdium, odkrútil si povinnú vojenskú službu a premýšľal, čo ďalej... Keď si šiel jedného dňa zabehať, mal pocit, akoby ho osvietilo. V ten, pre neho osudový okamih sa rozhodol, že prerazí s vlastnou značkou obuvi. Vzal si všetky úspory, niečo si požičal od otca a vybral sa na cestu okolo sveta. Precestoval časť Európy, Afriku a dôležité obdobie strávil v Ázii. Práve tu nadviazal veľmi dôležité kontakty s japonskou firmou na výrobu obuvi, ktorá začala distribuovať svoju značku na americký trh. Odvtedy Phil Knight tvrdo bojoval, aby premenil svoj sen na skutočnosť. "Rovnako ako všetci moji priatelia, aj ja som túžil po úspechu. Na rozdiel od nich som však nevedel, čo si pod ním mám predstaviť. Peniaze? Možno. Manželku? Deti? Dom? Pravdaže, keby sa na mňa usmialo šťastie, Učili ma, aby som prahol práve po týchto cieľoch, a istá moja časť po nich naozaj inštinktívne bažila. V hĺbke duše som však pátral po čomsi inom, po niečom väčšom. Doliehal na mňa bolestivý pocit, že čas, ktorý tu máme stráviť, je krátky -kratší, ako si uvedomujeme, prchavý ako ranný beh. Chcel som, aby ten môj mal význam. A zmysel. Aby som ho využil tvorivo. A dodal som mu dôležitosť. No predovšetkým... aby bol iný. Túžil som, aby svet na mňa nezabudol" (s.9). 
Z Oregonu nepochádzal len Phil Knight, ale aj autor slávnej knihy, ktorá bola neskôr veľmi úspešne sfilmovaná - Ken Kessey. Phil Knight sa s ním poznal osobne a takto si naňho zaspomínal: "Poznal som ho z Oregonskej univerzity. Zápasil a bežal na dráhe, za daždivých dní sme trénovali v tej istej budove. Keď mu vyšiel prvý román, šokovalo ma, akú vysokú kvalitu dosiahol, najmä vzhľadom na to, že hry, ktoré Kesey napísal v škole, boli šuviks. Odrazu sa z neho stal literárny lev, miláčik New Yorku. A predsa som sa v jeho prítomnosti necítil fascinovaný, na rozdiel od Prea som v ňom nevidel celebritu" (s.231).
Ďalšie roky Knightových spomienok sa venujú finančným problémom firmy, súdnym sporom, ktorým musel čeliť, úspechom aj pádom, tvrdou vojnou s konkurentmi - Adidas, Puma, Converse, no nič z toho ho nepoložilo. Podobne ako Zuckerberg, Gates, Jobs a mnohí ďalší, aj Knight šiel viackrát na hranicu etiky a morálky a neraz ju aj prekročil. Aj o tom je žiaľ tvrdý biznis, pokiaľ chcete uspieť. Prelom pre firmu NIKE  znamenal vstup na čínsky trh. Keď bolo Knightovi najťažšie, vždy sa mohol spoľahnúť na svoju rodinu a najbližších. Tieto časti spomienkového románu nie sú už tak čitateľsky zaujímavé, autor sa v nich snaží vykresliť sám seba v čo najlepšom svetle, čo sa mu aj príkladne darí. Spomína mená slávnych športovcov, s ktorými je značka NIKE úzko prepojená (A. Agassi, P. Sampras, M. Jordan, T. Woods, C. Bryant...)
Paradoxne pôsobí záver románu, v ktorom Phil Knight často premýšľa nad filmom Kým si po nás príde, v hlavnej úlohe s Jackom Nicholsonom a Morganom Freemanom, ktorí hrajú smrteľne chorých mužov, čo si chcú splniť všetky tajné sny a túžby skôr, než naposledy vydýchnu. Phil Knight premýšľa na tým, či si aj on vychutnáva život naplno alebo ho len nezodpovedne premrháva. Hoci je miliardárom, stále sa chce posúvať ďalej a pracovať na nových projektoch. 

Shoe dog by mohol byť príbehom o mužovi, ktorý ide za svojim snom a napokon ho aj úspešne naplní. Spočiatku to naozaj vyzerá na krásnu road movie amerického chlapca, ktorý istým spôsobom píše významnú časť moderných dejín. Niečo na spôsob Forresta Gumpa (mimochodom všimli ste si, že aj Forrest mal na nohách obuté biele tenisky s červenou svištiacou fajkou? Asi náhoda...)
Neskôr sa žiaľ Knightova kniha mení na propagačný katalóg svetoznámej značky. Škoda. Aj keď sa musím priznať, že na svištiace logo, pripomínajúce správne vypočítaný matematický príklad, mám veľkú slabosť.

"Vraj sa uprostred noci vzpriamene posadil na posteli a pred očami zbadal názov, vysvetlil Woodell. 
-Ako znie? -spýtal som sa...
-Nike.-
-Hláskuj to.-
-NIKE- vyhovel mi Woodell.
Slovo som si zapísal do žltého linajkového bloku.
Grécka bohyňa víťazstva. Akropola. Parthenón. Chrám. Spomenul som si. Krátko. Letmo" (s.194). 

Dennik tajneho spolku (student)

Vsade same pavuciny, kopec prachu a vylozene stolicky. Sadne si za barovy pult a z kozenej tasky vyberie akusi knihu. Obcas zdvihne zrak a pozrie sa smerom k vchodovym dveram. Stoji opat na zaciatku. Uz aspon po tisici raz. Ktosi zaklope. S nadejou sa zdvihne a bezi otvorit. Srdce mu busi o nieco rychlejsie nez zvycajne. Zhlboka sa nadychne a potiahne klucku smerom nadol. Usmeje sa a privrie oci.                   "Podte dalej" zasepka. "Uz na vas cakam."
Poodstupi od dveri a ukaze prstom priamo na teba...            

RECENZIA: Catharina Ingelman -Sundberg: Zločinecký gang penzistov opäť úraduje (Fortuna Libri, 2015)

HODNOTENIE:  ****

Ako už názov knihy napovedá, Oskar "Génius" Krupp, Bertil "Hrabľoš" Engstrom, Anna Greta, Christina Akerblomová a Martha Anderssonová opäť vyrážajú za dobrodružstvom. Najskôr úspešne vylúpia kasíno v Las Vegas, kde na krátku dobu nájdu útočisko, aby si vzápätí kúpili luxusné staré sídlo vo Švédsku s výhľadom na more, v ktorom naplánujú veľkolepú krádež švédskeho národného pokladu. Do ich života nečakane zasiahne veštica Lillemor, atraktívna suseda, ktorá pomotá Hrabľosovi hlavu a hlavne motorkársky gang žijúci len pár metrov od vydarenej partičky penzistov. Ani to ich však neodradí od realizácie šľachetného plánu, nahromadiť dostatočne veľké množstvo švédsky korún, z ktorých by v budúcnosti financovali sociálne zariadenia pre seniorov a štátne domovy dôchodcov.

Pokračovanie románu v ničom nezaostáva za prvou časťou (Zločinecký gang penzistov), je plný dobrodružstva, akcie, humoru a únosnej miery naivity. Nezanechá vo vás nezabudnuteľný čitateľský zážitok, no nepochybne sa pri ňom skvelo zabavíte. Verím, že autorka sa odhodlá napísať aj tretí diel, ktorý úspešne nadviaže na svojich predchodcov.

RECENZIA: Denisa Fulmeková - Konvália - Zakázaná láska Rudolfa Dilonga (Slovart, 2016)

HODNOTENIE:  ***

"Na krátku chvíľu sa jeden druhému zadívajú do očí. Ešte nevedia, že pohľad toho druhého ani jeden z nich do konca života spred svojho vnútorného zraku nevymaže. Keď sa po skončení podujatia zberá Vali na odchod, dohoní ju Dilong dolu pri kamennom portáli. Zastaví ju pozdravom, možno drobným gestom a otázkou, ktorá je skôr rečnícka: -Slečna, máte rada poéziu?-" (s.20).

Autorka knihy nám poodhalila zaujímavý príbeh, ktorý sa jej osobne dotýka. Rudolf Dilong, tridsaťjedenročný muž, bol jedným z popredných predstaviteľov katolíckej moderny a Vali Reiszová, devätnásťročné židovské dievča pochádzajúce z Malaciek, z dobrej rodiny, sa  javila ako nádejná mladá poetka. Dodnes vedú literárny kritici polemické diskusie o tom, či zbierka básní vydaná pod pseudonymom Ria Valé, je dielom Vali Reiszovej alebo ju napísal samotný Dilong.
Láska známeho básnika a súčasne katolíckeho kňaza rádu františkánov Rudolfa Dilonga a Vali Reiszovej pokračovala ďalej. Počas Slovenského štátu sa Vali a jej rodina dostali pre svoj židovský pôvod do veľkého nebezpečenstva. Keby sa do veci nezainteresoval samotný básnik, ktorý bol údajne orodovať za svoju lásku u vtedajšieho prezidenta Tisa, Vali by s veľkou pravdepodobnosťou skončila podobne ako väčšina jej známych, v niektorom z transportov smerujúcich do tábora smrti. Je paradoxné, že zatiaľ čo Dilong písal oslavné básne na novovzniknutý štát (pravidelne prispieval do denníku Slovák a do Gardistu), pripíjal si s jeho vysokými politickými predstaviteľmi, jeho milovaná sa triasla o holý život. V každom prípade básnikove konexie zohrali v prípade Vali Reiszovej veľmi dôležitú úlohu. Vali ostala v druhom stave. Poriadne komplikovaná situácia. Židovské dievča otehotnelo v období Slovenského štátu s verejne známym kňazom. Dilong bol slovenskou katolíckou vrchnosťou viackrát prekladaný  z miesta na miesto. Napriek zložitému vojnovému obdobiu sa svojej milenke a  dieťaťu neotočil chrbtom. Snažil sa ich chrániť. Narodila sa im dcéra Dagmar, matka autorky tejto knihy -Denisy Fulmekovej.  
Po vojne sa Dilong ako verejne známy sympatizant Slovenského štátu dostal na čiernu listinu komunistického režimu. Údajne mu hrozilo väzenie alebo dokonca smrť. Zo strachu utiekol do Argentíny a neskôr do Spojených štátov, kde sa stretával aj s ďalšími známymi predstaviteľmi bývalého Slovenského štátu. Krátke obdobie strávil v spoločnosti  svojho súpútnika a predstaviteľa katolíckej moderny Svetloslava Veigla. Spočiatku sa básnik odmlčí, neskôr udržuje s Vali Reiszovou pomerne bohatý písomný kontakt, ktorý vyvrcholí spoločným stretnutím vo Viedni v roku 1969. Je to zároveň aj ich posledné stretnutie. Zatiaľ čo Vali má novú rodinu, Dilong sa utápa v samote. Od viedenského stretnutia si píšu už len sporadicky. O smrti svojho milovaného muža sa Vali dozvie len sprostredkovane, cez Dilongovho priateľa.

Zaujímavý príbeh známeho katolíckeho básnika a židovského dievčaťa je obohatený dobovými dokumentmi, pohľadnicami, listami, rodinnými fotografiami. Prínosom tohto diela je hodnoverné zobrazenie vojnových rokov (spoločenská, politická a kultúrna situácia). Kniha je rozdelená na krátke kapitoly, takže ju prečítate pomerne rýchlo. Zaujímavý príbeh by bol nepochybne dobrým námetom pre filmový scenár. Možno sa nad tým nejaký slovenský režisér zamyslí...   

RECENZIA: Eva Mozesová Korová, Lisa Rojanyová Buccieriová - Deti, ktoré prežili Mengeleho (Grada Publishing, 2015)

HODNOTENIE:  ***

"Jednoho dne jsme v učebnici matematiky došli ke slovní úloze, která zňela: Když máte pět Židu a dva z nich zabijete, kolik vám jich zbyde?" (s.29).

"Představte si, že jdete na animovaný film a předtím vám promítnou instrukce, jak chytit a zabít Žida." (s.29).

Eva a Miriam Mozesové sa narodili ako jednovaječné dvojičky v Rumunsku, v roku 1934. Počas druhej svetovej vojny boli deportované do koncentračného tábora Osvienčim, kde sa stali pokusnými králikmi doktora Jozefa Mengeleho. Boli podrobené viacerým jeho šialeným experimentom, ktoré ich v nejednom prípade takmer pripravili o život.

Kniha je písaná podobnou šablónou ako viaceré historické romány s touto tematikou. Najskôr opis šťastného detstva, aj keď s pribúdajúcimi náznakmi antisemitizmu, potom deportácia do tábora smrti a následný každodenný boj o život v hrozných podmienkach. V závere vojny oslobodenie sovietskou armádou, hľadanie príbuzných, pobyt v sirotinci, nástup a diktatúra rumunskej komunistickej strany a jej dopad na bežných občanov a nakoniec odchod do Izraela.

Eva Mozesová sa neskôr presťahovala do Spojených štátov, kde založila organizáciu pomáhajúcu ľuďom, ktorí prežili pokusy Anjela smrti doktora Mengeleho.

Kniha je poučným čítaním o hrôzach, ktoré každý deň zažívali nevinné deti, podrobené šialeným experimentom  krutého lekára pracujúceho v tábore smrti. Opis laboratórií je mrazivý. Eva a jej sestra Miriam sa museli už v desiatich rokoch správať ako dospelé, pokiaľ si chceli zachovať šancu na prežitie...Okrem toho sa museli spoliehať aj na šťastie.