RECENZIA: Lars Saabye Christiensen - Herman (Slovart, 2015)

HODNOTENIE:   ***

"-Iba čas môže pomôcť.-
-Čas je korytnačka.,- povie Herman.
-Korytnačka?-
-Žerie šalát a nemôže mi pomôcť.-" (s.119). 

Herman Fulkt  je obyčajný jedenásťročný chlapec. Do školy chodí na poslednú chvíľu, musí čeliť šikanovaniu trojice chalanov Glenn, Karsten a Bjornar. Jeho jedinou kamarátkou je ryšavá Ruby, ktorá je do neho platonicky zamilovaná. Dalo by sa povedať, že Herman je so svojim životom spokojný. Až do dňa, kedy si všimne, že mu začnú vo veľkom padať vlasy. Mama trvá na tom, aby nosil parochňu, no Herman dáva prednosť čiapke. Baví ho rýchlokorčuľovanie a rád spoznáva nové veci. Každý deň chodí navštevovať starého otca, ktorý trpí vážnymi zdravotnými problémami. Má rešpekt pred učiteľom, ktorého pre jeho mohutnú postavu a drsnú povesť prezývajú Kolos. Odkedy začnú Hermanovi padať vlasy, všetci ho začnú až príliš okato ľutovať a on sa s tým nedokáže zmieriť... Veď on je predsa rovnakí ako ostatní chlapci v jeho veku, len mu padajú tie nešťastné vlasy. 

Príbeh, ktorý sa číta veľmi príjemne. Pripomína Boyneho román Úžasná cesta Barnabyho Brocketa. Postavička Hermana sa veľmi podobá chlapčekovi zo švédskeho večerníku Alfi stvára hlúposti z roku 1979. Je to veľmi milý chlapec, ktorému budete od začiatku držať palce. Aj malé dobrodružstvá môžu vytvoriť zaujímavý príbeh. Navyše, keď namiešate správnu dávku humoru: " -Šampón . Kúpila som ho od Bruchaja. Lepší už ani nemôže byť. Vieš z čoho ho vyrobili? Zelené mydlo, selén, draslík a bórax! Už si počul niečo také, Herman?-"
-Sotva. - 
Podobne vonia mama, keď sa spolu s otcom chystajú v sobotu večer niekam von, vrátia sa domov neskoro a v nedeľu ráno majú také čudné tváre." (s.154).
"Povedali ste, že parochňa je pekná. Vyzerá ako hovno s gumou na zaváranie!-" (s.156).

Nie je to žiadne veľdielo, ale čitateľsky vás to osvieži rovnako ako vychladené pivečko na letnej terase po západe slnka. 

RECENZIA: Samuel Bjork - Sova (Ikar, 2016)

HODNOTENIE:   ****

"Svetlo prenikajúce do miestnosti cez špinavé okná dopadalo na operenú ruku, ktorá sa pomaly hýbala vzduchom. Jeho ústa sa roztiahli do širokého úsmevu, potom si spomedzi bielych zubov vyslobodil mŕtveho hlodavca a do dievčatka zavŕtal svoj prázdny mŕtvy pohľad. Zašuchoril perím a povedala: -Som sova. -" (s.9).

Už sme si akosi zvykli, že v severských detektívkach vraždia väčšinou psychopati s temnou minulosťou, ktorí svoje obete odstraňujú nejakým rituálnym spôsobom. Inak tomu nie je ani vo vynikajúcom krimi románe Sova. 
Sova je voľným pokračovaním predošlej knihy Cestujem sama. Opäť sa stretávame so špičkovým vrchným vyšetrovateľom Holgerom Munchom a psychicky labilnou Miou Krugerovou, ktorá sa ani po rokoch nedokáže zmieriť so smrťou svojej sestry. Súčasťou policajného tímu sú aj Kim Kolso, analytik Ludvig Gronlie, nováčik tímu, špičkový počítačový technik Gabriel Mork, Curry, detektív, ktorý má problémy s hazardom a pitím a mladučká policajtka Ylva.

Neďaleko hurumskej oblasti, v ktorej sídli zariadenie pre týrané deti, nájdu mŕtve telo šestnásťročnej Camilly Greenovej. Všetko nasvedčuje tomu, že tínedžerka bola zavraždená rituálnym spôsobom.Okolo nahého tela sú poukladané sviečky v tvare pentagramu a sovie pierka. Neskôr sa nájde video, ktoré celý rituál zachytáva. Vyšetrovací tím je šokovaný, keď vyjde najavo, že brutálna vražda bola vysielaná naživo. Nahrávku niekto zavesil na internet. Lenže kto? Čo za človeka mohol vykonať takúto beštiálnu vraždu?

Holger Munch sa musí zmieriť so skutočnosťou, že jeho manželka si našla nového partnera a to ešte netuší, že Miriam Munchová, jeho dcéra, ktorá bola počas dospievania poriadnou rebelkou, sa pridala k radikálnemu spolku ochrancov zvierat a ide jej o život... Mia Krugerová upadá do čoraz väčších depresií a vážne premýšľa nad samovraždou. Curry je v poslednom čase viacej opitý ako triezvy a cíti, že svojim správaním stráca svoju úžasnú priateľku. Snaží sa to napraviť, no stráca aj posledné zvyšky síl. Zdá sa, že špičkový počítačový technik Gabriel Mork je napojený na Skunka, tajomného muža, ktorý je jeden z hlavných podozrivých v prípade vraždy Camilly Greenovej. Nie je však jediný. Jim Fuglesang, čudák v cyklistickej prilbe sa dobrovoľne prizná, že on je páchateľom hrozného činu. Do úzkeho okruhu podozrivých sa dostane aj Paulus, mladý chalan, ktorý pracuje v zariadení pre týrané dievčatá a Benedikte Riisová, tínedžerka, ktorá na mŕtvu Camillu otvorene žiarlila. Nemožno vylúčiť, že vrahom môže byť aj brat riaditeľky zariadenia pre týrané dievčatá Helene Eriksenovej, ktorý sa ako malý prezliekal za sovu. Páchateľ si ako ďalšiu obeť vyhliadne Miriam Munchovú, dcéru vrchného policajného vyšetrovateľa...

Výborne napísaný thriller, ktorý sa každú chvíľu dramaticky mení, čím vás núti čítať ďalej a ďalej. Príbeh napísaný v štýle Michaela Hjortha a Hansa Rosenfeldta. Ich komisár Sebastian Bergman istým spôsobom pripomína Holgera Muncha. 
V každom prípade sa môžete tešiť na skvelý príbeh, výborne vykreslené postavy a mnoho dramatických scén. Je to jedna z kníh, ktorú prečítate na jeden nádych.    

NÁHĽAD DO KNIŽNICE (foto)

CHCELO BY TO EŠTE JEDNU IZBU NAVYŠE  :) 

RECENZIA: Emma Donoghuová - Prevtelenie (Ikar, 2017)

HODNOTENIE:    ***

"- Chcete povedať, že sa z Anny stáva plaz?- Chcelo sa jej kričať.
-Učenci a bádatelia podchvíľou objavia v odľahlých kútoch zemegule javy, ktoré sa na prvý pohľad zdajú nevysvetliteľné, je tak? Čo ak je naša malá priateľka úplne novým druhom?- McBreartymu sa od vzrušenia roztriasol hlas. - Bytosť, ktorá do budúcna ponúka nádej pre celú ľudskú rasu! -" (s.195). 

Do Írska, ktoré je ešte stále plné povier, mýtov, náboženských legiend, prichádza zdravotná sestra z Anglicka - Elizabeth Wrightová, prezývaná Lib, aby pomohla jedenásťročnej Anne ODonnellovej, ktorá odmieta jesť a hrozí, že zomrie na podvýživu. Mestečko je plné ľudí, ktorí veria, že Anna je zázračné dieťa, ktorá dokáže uzdravovať chorých. Ona sama je presvedčená o tom, že jej jediným pokrmom je nebeská manna. Lib je zúfalá. Proti nej stojí farár, rehoľná sestra Michaela, starý lekár McBrearty, celá rodina ODonnellovcov, ale aj miestni obyvatelia, pre ktorých predstavuje Anna skutočný zázrak. Aspoň že si Lib získa priazeň Williama Byrneho, známeho novinára ktorý je ochotný jej pomôcť so záchranou malého dievčatka. Nie je však na to už príliš neskoro?

Lib predstavuje tú pokrokovejšiu časť Británie, zatiaľ čo obyvatelia malého írskeho mestečka stále žijú v tmárstve a náboženskej zaslepenosti. Netušíme v ktorom období sa príbeh odohráva, ale ono to vlastne ani nie je podstatné. Celou knihou sa tiahne atmosféra strachu, tajomnosti a temných síl. Akoby zlo stálo po celý čas priamo za dverami a čakalo na najvhodnejší okamih, kedy potiahne kľučkou...Občas budete mať pocit, sa ocitáte vo filme Vymietač diabla alebo Čarodejnice zo Salemu. 
Lib je ateistka, a o to ťažie je pre ňu prijať všetky tie veci, čo sa okolo nej dejú: -A napriek všetkému, čo sa tu odohralo, ste zostali veriaci? - Bola to veľmi osobná otázka, ale už hodný kus išli po ceste vedľa seba, a tak nadobudla pocit, že formálna zdvorilosť by bola zbytočná.-
Byrne prikývol. -Zvláštne, ale som. Ani utrpenie, ktorého som bol svedkom, ma nezbavilo viery. A čo vy, Elizabeth Wrightová? Vy sa bez Boha zaobídete, však?-
Zmeravela. Povedal to tak, akoby bola striga, čo v slabinách vzýva Lucifera. - Z akého dôvodu si myslíte, že...-
-Madam, vy ste sa opýtali mňa - skočil jej do reči. - Veriaci človek takú otázku nepoloží.-" (s.167).

Zaujímavý príbeh, ktorý sa inšpiroval skutočnými udalosťami, má v sebe tajomné napätie a výbornú atmosféru, nevieme sa dočkať, kedy sa dozvieme, čo za všetkými tými záhadnými udalosťami stojí, no bohužiaľ autorka z toho mohla vyťažiť ešte o niečo viac. Je to podobné, ako keď sledujete perfektný horor, všetko je nastavené ako má byť, už tŕpnete, čo na vás vyskočí spoza rohu a ono sa to len ťahá a ťahá, až z vás to príjemné mravčenie pomaličky vyprcháva, aby napokon upadlo úplne dostratena. Škoda, mohol to byť výnimočný román za päť hviezdičiek, takto príbeh len lavíruje medzi priemerom a výnimočným zážitkom.  

RECENZIA: Naveed Jamali - Ellis Henican - AKo chytiť Ruského špióna (Ikar, 2016)

HODNOTENIE:   **


"Všetko, čo som vedel o práci v utajení som pochytil z kníh, filmov, seminárnych prác do školy a seriálu Magnum. Hltal som úplne všetko - Ronina, Spy Game, čokoľvek s Bondom alebo Bournom v názve. Išlo mi na tridsať, mal som titul z Newyourskej unverzity, nebol som najhlúpejší, ale nevedel som ako ďalej. Tak som čakal, kým na to prídem, a medzitým som pracoval v podniku, ktorý založili rodičia, keď sa sem prisťahovali. Mal som pekný byt na Manhattane, mladú manželku, ktorá práve vyšla zo školy, a priveľa času som trávil za počítačom. Prečítal som pomerne dosť kníh o studenej vojne a Sovietskom zväze a videl som asi všetky vojnové filmy, čo kedy kto nakrútil. Nevedel som však po rusky. Boršču som nikdy neprišiel na chuť. A najbližšie, ako som sa v živote dostal k Moskve alebo Sankt Peterburgu, bola stredne drahá fľaša Stoličnej vodky z obchodu s alkoholom na rohu Brodway a 113. ulice. Vonkoncom som nespĺňal predstavy o nenápadnom dvojitom agentovi." (s.11). 

Príbeh spracovaný na základe skutočných udalostí sa odohráva po roku 2000 v Spojených štátoch, najmä v New Yorku .Hlavný hrdina - Naveed Jamali pracuje ako dvojitý agent pre USA a zároveň aj pre Rusko. Z času na čas sa stretne s Olegom Kulikovom, ktorému nosí tajné dokumenty o vojenskej technike Spojených štátov. Pri väčšine stretnutí mu asistujú agenti FBI Tedy a Terry. 

V úvode románu sa dozvieme ako sa Naveed zoznámil so svojou ženou Ave, ako študoval na Hardvarde, o jeho túžbe dostať sa k námorníctvu, o tom ako vášnivo sledoval všetky kultové mafiánske filmy a seriály a na ich základe si formoval osobnosť. V týchto kapitolách som premýšľa,l či sa autor snaží parodovať Jamesa Bonda alebo je to napísané vážne a ako paródia to len vyznieva... Neviem. No na paródiu alebo aspoň vtipný román je tam málo humorných momentov a na vážny špionážny thriller je to skoro až detinské. Ťažko uveriť, že toto sa naozaj stalo a ešte ťažie uveriť, že známe filmové štúdio zakúpilo autorské práva na filmový scenár. Naozaj netuším, kto by mohol hrať úlohu Naveeda Jamaliho. 

Spočiatku to vyzerá nádejne. Dokonca som bol zvedavý, ako sa bude príbeh uberať, no postupne to začínalo upadať do priemeru. Stretnutia s Olegom, komická hra na agenta FBI. Možno do týchto horúčav sa to dá, ale rozhodne to nie je nejaká vysoká literatúra. Dokonca ani nie veľmi zábavná. 

RECENZIA: William Irwin, Mark T. Conard, Aeon J. Skoble - Simpsonovi/ Filozofie (XYZ, 2010)

HODNOTENIE:   ***

"Ale Simpsonovci jsou legrace, a to v mnoha směrech -fenomén typu -něco pro všechny- takže je pravděpodnobně nemožné dívat se na ně a nesmát se, ať už jsou vaše politické či ekonomické názory jakékoli" (s.350).

Asi najslávnejšia televízna rodinka na svete, ktorá divákov zabáva už niekoľko desaťročí. Spoločne s bratom sme sledovali tento fenomenálny seriál už tesne po revolúcii a stále sa k nemu radi vraciame. O žltej rodinke z mestečka Springfield bolo napísaných mnoho kníh, nakrútený bol úspešný celovečerný film, diskutujú o ňom fanúšikovia aj kritici na celom svete. Tým z vás, ktorí seriál poznajú, určite nemusím pripomínať, o čo v ňom ide. A tí, ktorí ho náhodou nepoznajú (hoci pochybujem, že existuje človek, ktorý o Simpsonovcoch aspoň nepočul), by si mali čo najrýchlejšie pozrieť aspoň niekoľko sérii.

Je neuveriteľné, že seriál si napriek dlhovekosti stále drží vysoký kvalitatívny štandard. Autori knihy Simpsonovci/ Filozofia sa pozreli na rodinku z trochu iného pohľadu. Ako už názov tejto zaujímavej knihy napovedá, stretneme sa v ňom s mnohými filozofickými názormi svetoznámych mysliteľov. Konanie jednotlivých hrdinov zo seriálu Simpsonovci autori knihy prirovnávajú k myšlienkam a názorom Kanta, Heideggera, Schopenhauera, Aristotela, Platona, atď. Seriál sa odvoláva na mnoho filmov, literárnych diel a sitcomov. Svoj hlas mu prepožičalo mnoho slávnych hercov, politikov, vedcov, športovcov a iných celebrít. Mať v ňom aspoň štek sa považuje za česť. Autori Simpsonovcov si svojim humorom berú na mušku každého: politikov, celebrity, televíziu FOX ( ktorá seriál vysiela už od jeho vzniku), náboženstvá, národnostné menšiny, demokratov, republikánov, vegetariánov, ochrancov zvierat...

Prečo Simpsonovcov tak milujeme?( nie som priaznivcom tohto slova, ale v tomto kontexte mi príde ako najvýstižnejšie). Na túto otázku sa snažia nájsť odpoveď už niekoľko rokov nielen autori tejto knihy. Simpsonovci sú fenomén. Je to perfektný obraz súčasnej spoločnosti. Homera v istých chvíľach nenávidíme a inokedy mu jeho povahu tajne závidíme a aspoň na jeden deň by sme sa chceli správať ako on, Bart je vzorom malých drzých chlapcov, Líza je intelektuálka, zatiaľ čo Marge sa snaží do všetkého voviesť poriadok. Aj epizódne postavy seriálu sú skvelé. A nesmieme opomenúť dokonalý český dabing s perfektným prekladom. 
Na to, aby ste si knihu Simpsonovci / Filozofia naplno vychutnali, potrebujete mať jednotlivé série dobre napozerané. Alebo aspoň tretinu z nich. Našťastie poznám mnoho replík naspamäť, takže mne to problém pri čítaní knihy nerobilo. Nie je to jednoduché čítanie, stretnete sa s desiatkami citácii od svetových filozofov, treba počítať s tým, že knihu neprečítate na jeden nádych. Ale dozviete sa veľa zaujímavého a na hrdinov seriálu a ich konanie sa budete pozerať novými očami. 

Viete aká je jedna z veľkých výhod seriálu? Že ho môžete sledovať stále znova a znova a vždy v ňom nájdete niečo nové.    

RECENZIA: Anne- Laure Bondouxová, Jean - Claude Mourlevat - Drahý priateľ (Argo, 2016)

HODNOTENIE:    **

"Bibli sotva znám, ale některé výjevy ke mně promlouvají. Vy jdete přes poušť. Já přes tu svou také. Trpíme každý sám, oddeleně, bojujeme se svými démony, a je to pravé naše osamění, které nás vzájemně přibližuje." (s.38). 

Pierre - Marie Sotto je starnúci trikrát rozvedený spisovateľ, ktorý jedného dňa dostane tajomný mail od vášnivej čitateľky Adeline Parmelanovej: "Řadím se sice mezi  
Vaše obdivovately, ale mohu, myslím, prohlásit, že nejsem jen tak obyčejnou čtenářkou. Spoléhám na Vaši zvědavost a zároveň doufám, že mne neshledáte příliš neodbytnou." (s.8). 
Od toho dňa vznikne medzi spisovateľom a neznámou ženou zvláštne priateľstvo, ktoré funguje vďaka mailovej pošte. Postupne sa dozvedáme o Pierovi a Adeline viacej informácii z ich súkromného života.. Pierre bol v mladosti veľký fešák, ktorý pôsobil na ženy ako magnet: "Občas si je představuji před sebou, seřazené bok po boku, všechny ty hezké dívky, které jsem neměl, které jsem mohl sevřít v náručí, líbat na ústa, hladit a odvést do postele: brunety, blondýny, zaoblené, štíhlé, ty s bílou pletí a ty do zlatova opálené. Místo toho všeho mne ubíjela samota. Když na to pomyslím, mám závrať. Tak. Každý máme nějaké trápení, nebo ne?" (s.17). 
O Adeline sa dozvedáme, že je to plnoštíhla žena, ktorá nemá šťastie na mužov, možno aj preto je vášnivou čitateľkou kníh, ktorých autorom je Pierre -Marie Sotta. Mailová pošta je čoraz lákavejšia a je jasné, že časom dôjde aj k osobnému kontaktu, po ktorom obaja hrdinovia románu túžia čoraz viacej...
Ústrednými postavami príbehu sú starnúci spisovateľ a jeho obdivovateľka v najlepších rokoch. Menší priestor dostáva Pierreho stará láska, zatrpknutá Lisbeth P. Destivelová, jeho agent Max Valladier a Maxova manželka Josy, dlhoročný Pierreho priateľ Oliver Vandeweert a kamarátka Gloria. 

Drahý priateľ nie je ničím originálna kniha. Vzťah spisovateľa a jeho obdivovateľky bol spracovaný už niekoľkokrát, takisto príbeh napísaný mailovou formou sme tu mali už pred niekoľkými rokmi a v kvalitnejšom prevedení Daniela Glatauerra (Siedma vlna, Priateľ do dažďa). Ani jedna z postáv mi nestihla prirásť k srdcu. Je to len záplava slov bez výraznejšej zápletky a prekvapujúcich momentov. Po týždni zabudnete, že ste túto knihu vôbec čítali.