utorok 4. júla 2017

RECENZIA: Benjamin Parzybok - Gauč (Plus, 2017)

HODNOTENIE:    *****                                                            KNIHA MESIACA JÚL


"Shora, z výšky tisíce metru, viděn očima kroužícího orla, je to nepochopitelný úkaz. Neohrabaný šestinohý hmyz, jakýsi brouk, který tak dlouho ožíral révu, až se s ní stal ocet. 
  Z pěti set metru je to mutant, tvor se třemi hlavami, z nichž každá je nadána vlastní vulí a snaží se vést trup svým vlastním směrem. Chvíli jde tam, chvíli zas jinam, a většinu času jen tak neurčitě bloumá jako tři ruce spojené nad věšteckou tabulkou. 
  Z padesáti metru, ze střechy výškového domu, začína být patrné, že každý pár nožiček toho hmyzu je ve skutečnosti spojen lidským trupem a hlavičkou, že ty tři postavy sdílejí nějaké břemeno, jež společně nesou. Skoro se zdá, že to je kus nábytku. 
  Z pěti metru -približně z výšky, ze které na člověka dohlíží jeho anděl strážný a ze které i my budeme sledovat tenhle příběh - je zřejmé, že ti tři nesou gauč. Oranžově čalouněný gauč. 
Dost velký."(s.7).



Už sme zažili rôzne road movie. Viacerí ľudia sa vydali na cestu na starom poctivom americkom mustangu, na harlejke, dokonca na kosačke, ale road movie na oranžovom (alebo s oranžovým) gaučom sme tu ešte nemali. Poďme teda pekne poporiadku. Máme tu trojicu kamarátov, ktorých spojí spoločné bývanie, ktorého súčasťou je aj vyššie spomínaný oranžový gauč. Thom Bakker je macher na počítače, skvelý hacker, ktorý len nedávno prišiel o prácu. Erik Glakowsky je veľký sukničkár, ktorý si užíva dámsku spoločnosť. Posledný člen partie sa volá Tree. Väčšina snov, ktoré sa mu v noci snívajú, sa v blízkej budúcnosti aj splnia. 
Jedného dňa vrchní susedia nešťastnou náhodou vytopia byt troch kamarátov a oni sú nútení z neho odísť. Jediné čo si so sebou vezmú je oranžový gauč. Spočiatku sú rozhodnutí, že ho darujú charite, no čím bližšie sa k budove blížia, tým viacej gauč naberá na váhe. Akoby im ukazoval cestu, ktorou sa majú vydať. Keď sa totiž vyberú smerom, ktorý im gauč ukáže, vtedy váži oveľa menej. Naši traja kamaráti sa rozhodnú, že s gaučom precestujú celé Spojené štáty, hoci im k tomu chýba nejaký konkrétny zmysel. Cestou stretnú mladú atraktívnu novinárku menom Jean, do ktorej sa Thom okamžite zahľadí. Pred odchodom jej sľúbia, že ju budú pravidelne informovať o svojich krokoch po Štátoch. To však ešte netušia, kam ich jeden naoko obyčajný gauč zavedie...
Po chlapcoch poľuje vláda, anonymní záujemcovia núkajú za gauč tisíce dolárov, pokúsia sa ich odstrániť nájomní zabijaci. Zdá sa, že gauč v sebe skrýva mýtické tajomstvo, staré niekoľko tisícročí. Kam až budú musieť chalani prísť, aby odkryli veľké gaučové tajomstvo?

Len málo príbehov ma dokázalo tak veľmi prekvapiť. Dej príbehu sa začne uberať smerom, o ktorom som ani nesníval. Trojicu chalanov si rýchlo obľúbite. Spolu s nimi stretnete mnoho zaujímavých ľudí, zažijete dramatické chvíle, ale sa aj neraz schuti zasmeje: 
"Ale líbí se mi ten váš nápad s gaučem a stěhováním, protože v sobě má takový vnitřní rozpor. Gauče jsou v běžném životě téměř symbolem nehybnosti a to je skvělé. Ten vnitřní rozpor hraje ve váš prospěch. Uvádíte do pohybu nepohyblivé, dynamizujete statické, vykořeňujete zekořenené. Na tom něco je, ale měli byste to trochu víc rozvinout. Dáš si pivo, čahoune?" (s.81).
"No to je paráda, ale co jim tam řeknete? Že jste dřív nesli gauč, že teď jste tři týpci, co hledají svuj gauč, protože to je něco jako Svatý grál gauču?" (s.80). 
"Přemýšlel, co se asi děje doma. Jak se má jeho máma, co by asi řekla, kdyby věděla, že zrovna teď šlape vodu v Tichém oceánu, aby dotlačil starý gauč do Jižní Ameriky." (s.179). 

Kniha je rozdelená na tri časti (Gauč, Spodný prúd a Axis Mundi). Originálny príbeh, ktorý je vyrozprávaný bravúrnym spôsobom, navyše s výborným českým prekladom. Chválim aj formálnu stránku románu, obal knihy je veľmi vydarený. Jedno z najlepších diel, aké som v poslednom období prečítal. 

pondelok 3. júla 2017

ZOZNAM KNÍH, KTORÉ SÚ SÚČASŤOU LETNEJ VÝZVY

DIELA LETNEJ VÝZVY (3.7.2017- 3.8. 2017)

DIELA, KTORÉ BUDÚ OZNAČENÉ TUČNÝMI PÍSMENAMI, SÚ UŽ PREČÍTANÉ



1. C. D. PAYNE - MLÁDÍ V HAJZLU 1

2. C. D. PAYNE - MLÁDÍ V HAJZLU 2

3. C. D. PAYNE - MLÁDÍ V HAJZLU 3

4. C. D. PAYNE - MLÁDÍ V HAJZLU 4

5. C. D. PAYNE -  MLÁDÍ V HAJZLU 5

6. C. D. PAYNE - MLÁDÍ V HAJZLU 6

7. C. D. PAYNE - MLÁDÍ V HAJZLU 7

8. C. D. PAYNE - MLÁDÍ IMRVÉRE V HAJZLU

9. JEFFREY ARCHER - LEN ČAS UKÁŽE

10..JEFFREY ARCHER - HRIECHY OTCA

11. JEFFREY ARCHER - RODINNÉ TAJOMSTVO

12. JEFFREY ARCHER - SPLNENÉ ŽELANIE

13. ELENA FERRANTE - GENIÁLNA PRIATEĽKA

14. ELENA FERRANTE - TÍ, ČO ODCHÁDZAJÚ -TÍ, ČO ZOSTÁVAJÚ

15. ELENA FERRANTE - PRÍBEH NOVÉHO PRIEZVISKA

16. ELENA FERRANTE - PRÍBEH STRATENEJ DCÉRY

17. BENJAMIN PARZYBOK - GAUČ

18. SOPHIE HÉNAFF - LÚZRI

19. ARTO PAASALINNA -ROZTOMILÁ TRAVIČKA

20. DOMINIK DÁN - KORENE ZLA

21. HANYA YANAGIHARA - MALÝ ŽIVOT

22. JUDY BLUME - V PRÍPADE NEOČAKÁVANEJ UDALOSTI

23. HENDRIK GROEN - TAJNÝ DENNÍK HENDRIKA GROENA



RECENZIA: Arto Paasilinna - Roztomilá travička (Slovart, 2017)

HODNOTENIE:   ****                                                             KNIHA MESIACA JÚL


"Starec - vlastne starenka - a more." (s.171). 




Linnea Ravasková je sedemdesiat osemročná vdova po plukovníkovi Ravaskovi, hrdinovi druhej svetovej vojny. V súčasnosti žije s Jaakkom Kivistom, lekárom, ktorý je od nej o desať rokov mladší a za iných okolnosti by v podstate  mohla viesť normálny život. Keby ju nenavštevoval synovec, Kauko Nyyssonen, ktorého vychováva už od jeho detstva, keď sa na neho vykašľali vlastní rodičia, a jeho podarená dvojica kamarátov - Pertti Lahtela a Jari Fagerstrom. Títo traja rozprávkoví princovia chodia pravidelne na záťahy, berú drogy, nalievajú sa pivom a žijú zo dňa na deň. Na to samozrejme potrebujú peniaze. Už keď bol Kauko v puberte, Linnea za neho žehlila rôzne prešľapy. Dokonca predala byt po manželovi, aby splatila synovcove dlhy. Teraz chodí spoločne so svojimi kamošmi raz za mesiac pozrieť príbuznú, vezme si celý jej dôchodok, vyjedia jej chladničku, nakúpia alkohol a v saune si spravia poriadnu párty. Kaukovi sa to však máli a ide až do krajnosti. Donúti spísať babku závet a trošku jej aj s kamošmi domomôcť, aby zdedil jej majetok o niečo skôr. Linnea Ravasková sa však rozhodne s podareným synovčekom a jeho partičkou bojovať. Na život a na smrť. Doslova. Kto bude víťazom?

Paasilinna je jeden z najznámejších a najobľúbenejších fínskych autorov. Je svojský, jeho knihy sú zakaždým zaujímavé a originálne. Príbeh je magický a postavy príťažlivé. Fantázii necháva absolútne voľný priebeh a humor, ktorý má na jazyku, je niekedy krásne čierny a inokedy zase jemný:
"Raija bola zvyknutá umývať Peru vždy, keď sa opil, a nie je vari jedno, či umýva opilca alebo mŕtvolu?" (s.111). 
"-Tak odtiaľ nejaké už napoly pokazené prasa vyberte, nakrájajte ho do kapustnice a na jeho miesto strčte toho Fína -" (s.177).
"Linneu Ravaskovú veverička tak vyplašila, že stratila cieľ z mušky, zbraň nedopatrením vystrelila, guľka zasvišťala do úžľabinky urnového hája a prevŕtala kovovú časť lopaty. Veverička s kožúškom zježeným od hrôzy vyliezla na najvyšší strom cintorína." (s.118).
"Sirkka Issakainerová skonštatovala, že svet by bol krásne miesto na život, keby muži neboli opilci a blázni. Potom by ale psychológovia ako ona asi nemali veľa práce." (s.136). 

Výborný príbeh s prvkami krimi a čierneho humoru, ktorý má skvelého rozprávača a originálne postavy. Tak trochu pripomína všetkých tých starčekov a starenky zo súčasných obľúbených švédskych románov. Roztomilá travička však v sebe skrýva Paasilinnaovu pridanú hodnotou.  

   

nedeľa 2. júla 2017

John Boyne - Úžasná cesta Barnabyho Brocketa okolo sveta (Slovart, 2016)

HODNOTENIE:    ****

"O minútu bol tak vysoko, že ho už nebolo počuť. Matka, pes aj krásne mesto Sydney sa mu postupne strácali z očí a tentoraz nemal nad sebou nijaký matrac, ktorý by ho zastavil. Barnaby Brocket stúpal vyššie a vyššie do oblakov a netušil, čo s ním teraz bude." (s.73). 



John Boyne je jeden z mojich najobľúbenejších autorov. Každá jeho knižka je pre mňa veľkým čitateľským zážitkom a aj preto som sa na úžasnú cestu malého Barnabyho Brocketa okolo sveta veľmi tešil. 

Barnaby Brocket sa narodil v Austrálii do rodiny asi tých najobyčajnejších rodičov, akých si dokážete vôbec predstaviť. Jeho otec Alistair pracuje ako právnik. Rodičia z neho chceli mať veľkú filmovú hviezdu, ale on herectvo priam neznášal. V práci sa zoznámil s Eleanor, s ďalšou úplne obyčajnou osobou, z ktorej chcela mať matka kedysi supermodelku, ale podobne ako Alistair, aj ona mala z takýchto predstáv iba traumu. Alistair a Eleanor sa vzali a po svadbe sa im narodil najskôr syn Henry a neskôr aj dcéra Melanie. Barnaby prišiel na svet až neskôr Okrem toho má rodina Brocketovcov ešte psíka so zvláštnym menom Kapitán W. E. Johns. Na prvý pohľad je Barnaby úplne normálny zdravý chlapec, ktorý však má jednu zvláštnosť. Keď nemá na chrbte nejakú záťaž alebo nie je priviazaný, okamžite vzlietne. Rodičia sa za neho veľmi hanbia. Dokonca ani nevychádzajú na ulicu, lebo nechcú, aby ostatní obyvatelia mesta ukazovali na nich prstom. Keď má Barnaby Brocket šesť rokov, rodičia ho namiesto klasickej školy zapíšu do Hrobárikovej akadémie pre nechcené deti, ktorá je skôr väzením ako vzdelávacou inštitúciou. Jedného dňa akadémia vyhorí a nebyť Liama McGornagalla, Barnabyho najlepšieho priateľa, ktorý mal namiesto rúk železné háky, náš malý hrdina by skončil v plameňoch. 
Rodičia sa nedokážu vyrovnať so synovou inakosťou. Keď má Barnaby osem rokov, jeho mama Eleonor ho vezme na vychádzku. Z ruksaku mu vyberie závažie a chlapec vyletí k oblakom. Vo vzduchu sa takmer zrazí s balónom, ktorého posádku tvoria dve staršie dámy, lesbičky, Ethel a Marjorie. Všetci traja pristanú zhruba o tridsaťšesť hodín v Brazílii, kde majú dámy spoločnú domácnosť. Kedysi vychovávali chlapca menom Vincent, ktorý sa preslávil v Amerike ako slávny umelec. A práve do Ameriky vedú ďalšie Barnabyho kroky. V New Yorku sa zoznámi s Joshuom Pruittom, ktorého otec je jeden z najbohatších obchodníkov na svete. Joshua umýva cez deň okná na mrakodrapoch a po nociach sa venuje umeleckej činnosti. Z vatových tyčiniek vyrába sochy. Býva v tmavej pivnici a sníva o tom, že jeho diela raz budú stáť v preslávených galériách. Barnaby zájde za Vincetom, ktorého kedysi vychovávali staršie dámy žijúce v Brazílii a predstaví mu Joshuove diela. Vincente je nadšený. Prejde len pár dní a Joshuovo meno sa dostáva do úst najslávnejších kritikov sveta. Jedným z nich je Charles Etheridge, muž, ktorý v detstve takmer zhorel a doteraz mu zostali na tvári veľké jazvy po požiari. Jeho rodina ho po nehode zavrhla. Charles sa nevzdal a dokázal sa presadiť. Stal sa rešpektovaným umeleckým kritikom, ktorého názory majú veľkú váhu. Barnaby odletí spoločne s Charlesom do Toronta, kde sa stretne s chlapcom Wilsonom Wendellom, s ktorým si spoločne pozrú futbalový zápas. V Toronte sa stane nepríjemná príhoda. Barnabyho unesie istý Kapitán Hoseason, ktorý pracoval v minulosti ako riaditeľ cirkusu a v súčasnosti je majiteľom obludária. V obludíáriu  zhromažďuje ľudí, ktorí majú nejakú zvláštnu odchýlku. Kapitán chlapca unesie a zavrie do do klietky medzi ostatných. Tam sa Barnaby zoznámi s Francisom Delawarom, mužom bez uší a bez nosa, ktorý napriek svojmu handicapu bez problémov dýcha a počuje, so ženou menom Delilah, ktorá zakaždým keď kýchne, tak zmizne, s Jeremym, chlapcom, ktorý má namiesto nôh plutvy, takže sa pohybuje ako tučniak, s ukvákanými siamskými dvojčatami, s Feliciou, ktorá rozpráva všetky slová vo vete v obrátenom poradí. Súčasťou tejto zvláštnej skupinky je aj Liam McGonagall, Barnabyho bývalý spolužiak z Hrobárikovej akadémie, ktorý mu kedysi zachránil život. Plavia sa do Írska na veľké obludárske turné. Našťastie sa odniekadiaľ objaví starší chlapík menom Stanley, ktorému ostávajú tri mesiace života a túži si pred smrťou splniť sny. Ten pootvára klietky a vypustí Barnabyho a jeho priateľov na slobodu. Stanley vezme chlapca do Afriky, kde si obaja vyskúšajú skok s padákom a bandží džamping. Po africkom dobrodružstve Barnaby vyletí vysoko medzi oblaky, kde narazí na posádku kozmonautov. Jednému z nich zachráni dokonca život. Zhodou okolností posádka práve končí svoju misiu a pristátie má naplánované blízko Sydney. Po pristátí sa Barnaby stane stredobodom pozornosti. Neustále ho obletujú média a lekárske tými. Nakoniec za ním prídu aj rodičia a súrodenci a všetko smeruje k šťastnému koncu. Navyše keď lekárka príde so správou, že dvojhodinová operácia odstráni schopnosť lietania a z Barnabyho sa môže stať úplne normálny chlapec. Ako sa náš hrdina rozhodne? Pôjde na operáciu a vráti sa späť k rodičom alebo dá  prednosť dobrodružstvám a lietaniu? 

Veľmi zaujímavý román, ktorý na prvý pohľad vyzerá akoby bol určený skôr detskému čitateľovi, ale určite si získa srdcia všetkých generácii. Boyne v jednom z rozhovorov priznal, že touto knihou sa vyrovnával so svojou homosexuálnou orientáciu, aj preto je to román najmä o inakosti a "normálnosti." Lenže čo je vlastne normálne a čo už nie? Kam siahajú hranice normálnosti? Kto ich určuje? V románe je vidieť, že viacerí ľudia, ktorí sú pokladaní spoločnosťou za nenormálnych alebo iných, zažívajú oveľa zaujímavejšie životy a mnohokrát pôsobia normálnejšie ako väčšina "normálnych." Veľmi zaujímavý príbeh plný humoru, zamyslení, filozofických úvah, dobrodružstiev, originálnych postáv, ktoré si nepochybne obľúbite. Skvelá knižka, ktorá keby mala aj o tristo strán viac, vôbec by som sa nehneval.   

 

PRÁZDNINOVÁ VÝZVA

sobota 1. júla 2017

NAJLEPŠIE KNIHY NA MESIAC JÚL




RECENZIA: Václav Neuer - Krkavčí súd (Verbis, 2015)

HODNOTENIE:    ***

"-Ten strom je tam odjakživa. Patrí sem. -Videli na ňom, že váha. -Krkavce na ňom majú z času na čas svoje súdy.-
-Krkavce?-
-Prvé pamätám už ako malý chlapec. Teraz už nebývajú tak často. Možno si našli iné miesto. Naposledy tu boli ešte asi pred piatimi rokmi, ale ja si myslím, že zase priletia. Vždy po čase priletia.-
-A aké sú to súdy? - opýtal sa Machrák.
-Krkavčie,- potichu odpovedal starký. Krkavčie súdy. Nikdy ste o nich nepočuli?-" (s.81).



Václav Neuer je pseudonym expolicajta Václava Kincla, ktorý bol nedávno obvinený z napomáhania zločineckej skupine takáčovcov. Na polícii pracoval 18 rokov. Najskôr na oddelení vrážd a neskôr stál na čele bratislavskej pobočky Úradu boja proti organizovanej kriminalite. Jeho príbehy vychádzajú zo skutočných policajných prípadov, na ktorých autor V minulosti pracoval.

Na začiatok nás Neuer zasype desiatkami mien rôznych policajtov, vyšetrovateľov a odborníkov na všeličo možné. Takže aby sme oddelili zrno od pliev, zostaneme len pri tých, ktoré v románe zohrajú aspoň minimálnu úlohu. Najskôr je to inšpektor Peter Ledecký (autor pravdepodobne pripísal tejto postave niekoľko svojich vlastností), ktorý vychováva dospelého syna Erika, momentálne žijúceho v Londýne. Nedávno ho opustila manželka Magda, ktorá si našla za neho náhradu v podobe nového partnera. Ledecký sa nevyhýba alkoholu, často ponocuje, dá sa povedať, že práca je jeho život. Ďalej tu máme inšpektora Františka Machráka, Ledeckého parťáka, ktorý je ako Chosé zmiešaný s Kukym z románov Dominika Dána. Behá za každou sukňou. a pestuje si svoje rastlinky. Mimochodom toto nie je zďaleka jediná podobnosť s najslávnejším autorom slovenských kriminálnych románov. Tí, ktorí ste prečítali aspoň pár prípadov Dominika Dána, tak ste určite natrafili na meno bývalého policajta Viliama Nováka známeho pod prezývkou Jumbo, za ktorú vďačí svojej mohutnej postave. Jumbo si po skončení kariéry otvoril neďaleko policajného oddelenia krčmu, v ktorej sa schádza celá partia chlapcov "vraždárov" okolo Richarda Krauza. Teraz to skúste porovnajť s Neuerovým románom Krkavčí súd: "Prískočné sa prirodzene nemohlo konať nikde inde ako v Štrngáľke. Táto krčma pamätala rôzne veci. Vraždári tu zapíjali radosť aj žiaľ, narodenie synov aj dcér, lúčili sa tu s tými, čo ich navždy opustili, alebo tu jednoducho slopali len tak. Pivo, keď boli smädní, vodku, keď potrebovali rýchlejšie prísť do nálady. Majiteľ, bývalý policajt  Vlado Gajdoš, prezývaný Dudy, ich videl rád. Pokiaľ čašníci stíhali a mali lokál pod kontrolou, zvykol si k nim aj prisadnúť do vyhradeného salónika." (s.166). Nie je to až príliš veľká podobnosť s Dánom?
Neuer stavia okrem iného aj na podobnom humore ako jeho úspešnejší kolega - spisovateľ:
"-Tuším si schudol,-" premeral si ho Rybanský pohľadom.
-Mám dobrú diétu. Málo spím a po nociach veľa fajčím a slopem. Cez deň mi je potom tak na hovno, že mi nechutí jesť. Na chudnutie je to ideál, ale popravde, neodporúčam to nikomu skúšať.-" (s.17).
Niekde z úzadia dohliada na vyšetrovanie bývalý šéf oddelenia, plukovník Rybanský, ďalej tu máme špičkového kriminalistického technika Sedláčka, skúseného inšpektora Wiedermanna, súdneho lekára Kovačovského, mladého inšpektora Reichela, ktorého na oddelenie vrážd pretlačil jeho švagor, služobne najstaršieho policajta Stančíka, začínajúci detektíva Jakuba Koreisa, inšpektorku Jana Novotnú, odborníčku na moderné technológie a šéfa celého tímu komisára Peteraja
Kolegovia okolo Ledeckého vyšetrujú brutálnu vraždu dvoch bezdomovcov - homosexuálov, ktorých obhorené telá našli v starej polorozpadnutej chatke. Policajti súčasne vyšetrujú aj prestrelku, ku ktorej došlo v jednom vychytenom bare. Zastrelený bol osobný strážca, ktorý mal za úlohu chrániť Jána Toráča, jedného zo šéfov podsvetia. Zatiaľ čo Dominik Dán prekrstil hlavné mesto Slovenska na Naše mesto, v Neuerovom románe sa nazýva Metropola
Ak porovnám oboch vyššie spomínaných autorov, potom na celej čiare vyhráva Dán. Jeho knihy sa čítajú plynulejšie, postavy sú jasne vyčlenené, príbeh je vystavaný podľa pravidiel bez zbytočných odbočiek a táranín. Navyše Dominik Dán prišiel s niečím novým a ide po svojej niekoľkoročnej línii, zatiaľ čo Neuer sem nečakane vtrhol a využil (alebo skôr zneužil) Dánovu popularitu kriminálnych prípadov a upravil ju pre svoje potreby. Ak sa od toho dokážete odpútať alebo tvorbu Dominika Dána nepoznáte, potom budete menej kritickí. Stačí, ak sa vám podarí zorientovať medzi desiatkami postáv a potom sa už môžete nechať unášať príbehom. Zatiaľ čo prípad smrti osobného strážcu ma nudil, vražda dvoch bezdomovcov bola vykreslená veľmi realisticky. Občas som mal pocit, že som súčasťou toho špinavého, zákerného a drsného sveta, do ktorého sa dúfam nikdy neprepadnem. Autor používa priveľa nespisovných slov, čo mi už po čase dosť liezlo na nervy. 
Takže v skratke niečo na záver. Čítať sa to dá, ale neprináša to nič nové. Humor sa autorovi občas podarí, postavy vám však nestihnú prirásť k srdcu ( láska detektíva Koreisa k mladej učiteľke angličtiny je ako vystrihnutá z Pilcherovej presladených románov), na druhej strane svet bezdomovcov je  vykreslený naozaj drsne. Podobne mrazivo na mňa pôsobila atmosféra v dnes už kultovom Fincherovom filme Sedem, v hlavnej úlohe s Bradom Pittom a Morganom Freemanom
Len tú podobnosť s Dominikom Dánom neviem akosi prekusnúť.