HODNOTENIE: *****
"Jmenuji se Cameron. Vždycky jsem říkal, že bych se chtěl v holce utopit, utopit se v její duši, ale nikdy jsem k tomu neměl ani našlápnuto, stěží jsme se nějaký holky vubec dotknul. Nemám kamarády. Žiju ve stínu svej dvou bratru - jeden má velkolepej, umanutej tah na úspěch a ten druhej je prostě skvělej, má drsňáckej úsměv a umí si lidi získat. Doufám, že z mojí sestry nebude jen další kus masa, kterej si nějakej chlap vybere a hodí ji pár dolaru, ať si koupí lacinou rtěnku, ale nezapomeň přynísť pivo. O víkendech chodím pomáhat tátovi na fušky a mám ruce celý zmazaný a samej puchejř. Mám v hlavě všelijaký nápady z filmu s erotickejma scénama ze školy, o modelkách, o jedný dvou učitelkách, o holkách z reklam, z kalendářu, z televizních soutěží, kde otáčej písmenkama, o holkách v uniformách nebo v kostýmcích a dokonalým mejkapem zahaleným, co seděj ve vlaku, čtou tlustý knihy a krk maj zahalenej do parfému. Hodně se procházím po městě a je mi při tom, jako bych byl v samým nitru domova. Mám svýho bráchu Rubíka hrozně rád, ale štve mě, co dělá holkám, zvlášť když to jsou opravdový holky jako ty, který by především měli mít dost rozumu a vubec si s ním nezačínat" (s.104).
Tretí diel završuje osudy dospievajúceho Camerona, ktorý stále hľadá nejaké dievča. Zatiaľ čo jeho brat Ruben môže mať každú, na ktorú si ukáže prstom, on len zúfalo postáva pod oknom Stephanie (stretli sme sa s ňou už v druhom diely). Ona však o neho vôbec nestojí: "-Nevyjde dneska večer ven,- rekl jsem, -Ani žádnej jinej večer, a já s tím nic nenadělám. -Dokonca jsem se odhodlal citovat Rubíka. -Když to tak cejtíš, nemužeš si pomoct, a ta holka ke mně necítí vubec nic. Tak to prostě je.-" (s.69).
Cameronov brat Steve aj naďalej býva so svojou priateľkou neďaleko rodičovského domu a hľadá si cestu k ostatným členom rodiny, najmä ku Cameronovi, o ktorom si myslí, že je obyčajný lúzer: "-Slyšel jsi někdy naříkat psa, Steve? Víš, co myslím, když vyje taj hlasitě, že to skoro není k vydržení? - Přikývnul. -Podle mě takle vyjou proto, že jsou hladoví, až to bolí, a přesne to samý cítim každej den svýho života já. Hladovím po tom, abych byl něčím... nékým." (s.118).
Cameronova sestra Sarah prestala konečne vyhľadávať mužskú spoločnosť a vymietať večierky a zameriava sa viac na prácu. Jeho otec opäť začína makať v robote a mama aj naďalej ťahá celú rodinu.
Vzťah dvoch bratov prejde zatiaľ najťažšou skúškou. Cameron sa zamiluje do bývalého Rubenovho dievčaťa Octavie Ashovej. Bolo to jediné dievča, s ktorým Ruben chodil, a ktorá mu dala kopačky ako prvá. Doteraz ich totiž vždy dával on.
Rubenovou najnovšou priateľkou je Julie, ktorá chodí s členom miestneho gangu a Cameronov brat si tak koleduje o poriadny malér.
Ako to celé dopadne? Komu dá Cameron napokon prednosť? Svojmu bratovi Rubenovi, na ktorého nedá dopustiť, alebo dievčaťu svojich snov? Ruben si na konci príbehu uvedomí jednu zásadnú vec...
Zusak ukončuje svoju trilógiu tak, ako ju začal. Vo veľkom štýle. Ani chvíľu sa nebudete nudiť. V treťom diely sa autor zameriava najmä na vzťahy. Bratské aj partnerské. Cameron a Ruben už nie sú tí blázniví tínedžeri ako v prvých dvoch častiach. Začínajú viacej premýšľať, zápasia s problémami, so životom, so vzťahmi. Začínajú sa správať a konať ako dospelí. A my im budeme obom držať palce, aby to napokon všetko úspešne zvládli.
sobota 25. marca 2017
piatok 24. marca 2017
RECENZIA: Markus Zusak - Smečka rváču (Argo, 2015)
HODNOTENIE: *****
"Rváč muže zvítězit, ale neznamená to, že se vítěz umí rvát" (s.132).
Druhý diel novelovej trilógie pokračuje v príbehu o dospievajúcom Cameronovi Wolfem. Približuje osudy jeho starších bratov Rubena a Steveho, ktorý sa odsťahoval z domu a teraz býva spoločne s priateľkou kúsok od rodičovského domu. Zmieňuje sa o Sarah, Cameronovej sestre, o ktorej koluje po meste povesť radodajnej slečny, nezabudne ani na Cameronovho otca, ktorý utrpel pracovný úraz, následkom čoho prišiel o robotu a teraz sa utápa v sebaľútosti a pristaví sa aj pri obetavej Cameronovej matke, ktorá v podstate ťahá celú domácnosť.
Cameron spoločne s Rubenom chodia na preteky chrtov, na ktorých nelegálne stávkujú, uťahujú si z policajtov, boxujú na dvore za domom. A to tak úspešne, že si ich všimne istý Perry Cole, chlapík, ktorý organizuje amatérske zápasy v boxe. Zatiaľ čo Ruben je rodený bitkár, ktorý vzbudzuje rešpekt, Cameron je jeho pravým opakom. Musí znášať uštipačné poznámky na svoju adresu, čo ho však paradoxne namotivuje a postupne sa aj z neho stáva rešpektovaný bojovník v ringu. Cameron sa zamiluje do Stephanie, dievčaťa, ktoré obdivuje jeho brata. Napriek tomu, že Cameron a Ruben sa neustále doťahujú, robia si zo seba posmech a nadávajú si, keď ide do tuhého, stoja vždy pri sebe: "- Musíme se dostat dál. Musíme bejt víc... jen si vezmi mámu. Muže se udřít. Táta je odkecanej. Steve se už prakticky odstěhoval. O Sarah se říká, že je čubka. - Zatne prsty pevnějc do drátu a skrz zaťatý zuby vysvětluje, o co mu jde. -Takže zbejváme my dva. Je to jednoduchý. Musíme to někam dotáhnout. Musíme si vybojovat sebevědomí. -" (s.59).
Boxerská sezóna sa blíži do svojho finále a ostáva vybojovať už len posledný zápas. Proti sebe sa do ringu postavia dvaja bratia.
Cameron a Ruben to ešte musia nejako šetrne oznámiť svojim rodičom...
"Divný, nezdá se vám, co všechno takovej čas umí? Umí letět, ukazovat, a co nejhuř, umí vypršet" (s.72).
Druhý diel trilógie sa zameriava hlavne na boxerské zápasy, preteky chrtov a opisuje veľmi úprimný bratský vzťah Camerona, ktorý obdivuje svojho staršieho súrodenca Rubena. Záverečná časť druhého dielu novely pripomína vynikajúci film z roku 2011 Warrior: Brat proti bratovi.
Opäť sa stretneme so všetkými hlavnými postavami z prvého dielu, zasmejeme sa, budeme dojatí, budeme Cameronovi držať palce, aby to všetko nejako zvládol a budeme sa snažiť pochopiť jeho brata a zároveň najlepšieho priateľa - Rubena.
Keďže som vyrastal s mladším bratom, tento skvelý príbeh mi je ešte o niečo bližší. Stačí už len dodať, že táto Zusakova trilógia sa číta úplne sa.
"Rváč muže zvítězit, ale neznamená to, že se vítěz umí rvát" (s.132).
Druhý diel novelovej trilógie pokračuje v príbehu o dospievajúcom Cameronovi Wolfem. Približuje osudy jeho starších bratov Rubena a Steveho, ktorý sa odsťahoval z domu a teraz býva spoločne s priateľkou kúsok od rodičovského domu. Zmieňuje sa o Sarah, Cameronovej sestre, o ktorej koluje po meste povesť radodajnej slečny, nezabudne ani na Cameronovho otca, ktorý utrpel pracovný úraz, následkom čoho prišiel o robotu a teraz sa utápa v sebaľútosti a pristaví sa aj pri obetavej Cameronovej matke, ktorá v podstate ťahá celú domácnosť.
Cameron spoločne s Rubenom chodia na preteky chrtov, na ktorých nelegálne stávkujú, uťahujú si z policajtov, boxujú na dvore za domom. A to tak úspešne, že si ich všimne istý Perry Cole, chlapík, ktorý organizuje amatérske zápasy v boxe. Zatiaľ čo Ruben je rodený bitkár, ktorý vzbudzuje rešpekt, Cameron je jeho pravým opakom. Musí znášať uštipačné poznámky na svoju adresu, čo ho však paradoxne namotivuje a postupne sa aj z neho stáva rešpektovaný bojovník v ringu. Cameron sa zamiluje do Stephanie, dievčaťa, ktoré obdivuje jeho brata. Napriek tomu, že Cameron a Ruben sa neustále doťahujú, robia si zo seba posmech a nadávajú si, keď ide do tuhého, stoja vždy pri sebe: "- Musíme se dostat dál. Musíme bejt víc... jen si vezmi mámu. Muže se udřít. Táta je odkecanej. Steve se už prakticky odstěhoval. O Sarah se říká, že je čubka. - Zatne prsty pevnějc do drátu a skrz zaťatý zuby vysvětluje, o co mu jde. -Takže zbejváme my dva. Je to jednoduchý. Musíme to někam dotáhnout. Musíme si vybojovat sebevědomí. -" (s.59).
Boxerská sezóna sa blíži do svojho finále a ostáva vybojovať už len posledný zápas. Proti sebe sa do ringu postavia dvaja bratia.
Cameron a Ruben to ešte musia nejako šetrne oznámiť svojim rodičom...
"Divný, nezdá se vám, co všechno takovej čas umí? Umí letět, ukazovat, a co nejhuř, umí vypršet" (s.72).
Druhý diel trilógie sa zameriava hlavne na boxerské zápasy, preteky chrtov a opisuje veľmi úprimný bratský vzťah Camerona, ktorý obdivuje svojho staršieho súrodenca Rubena. Záverečná časť druhého dielu novely pripomína vynikajúci film z roku 2011 Warrior: Brat proti bratovi.
Opäť sa stretneme so všetkými hlavnými postavami z prvého dielu, zasmejeme sa, budeme dojatí, budeme Cameronovi držať palce, aby to všetko nejako zvládol a budeme sa snažiť pochopiť jeho brata a zároveň najlepšieho priateľa - Rubena.
Keďže som vyrastal s mladším bratom, tento skvelý príbeh mi je ešte o niečo bližší. Stačí už len dodať, že táto Zusakova trilógia sa číta úplne sa.
štvrtok 23. marca 2017
RECENZIA: Markus Zusak - Roky pod psa (Argo, 2014)
HODNOTENIE: *****
"Jsme mladiství, špinaví, nemáme holku, jsme usmrkaný, děsně nás bolí v krku, jsme posetý strupama, každou chvíli se osypeme pupínkama, nemáme holku - to už jsem vlastně říkal -, jsme švorc, skoro každej den jíme místo masa rozmixovaný žampiony zalitý rajčatovou omáčkou, aby nechutnaly tak hnusně. Potřebujem víc duvodu?" (s.66).
Ak Vám meno autora novely (Markus Zusak) nič nehovorí, myslím, že stačí spomenúť jeho sfilmovaný román Zlodejka kníh a už bude väčšina z vás v obraze. Ak však čakáte niečo podobné, rýchlo zabudnite.
Pätnásťročný Cameron Wolfe je úplne bežný pubertiak, ktorý žije v jednom malom meste v Austrálii spoločne so svojimi rodičmi a tromi staršími súrodencami - Steveom, vynikajúcim futbalistom, ktorý ma vždy okolo seba kopec priateľov, Sarah, ktorá chodí s priateľom Bruceom a predovšetkým Rubenom, s ktorým trávi najviac voľného času. Spoločne plánujú kadejaké zakázané akcie, no keď príde na lámanie chleba, zakaždým cúvnu. Ako typický súrodenci, občas spolu zápasia, slovne sa doberajú, snívajú o neexistujúcich dievčatách. Čoraz častejšie majú pocit, že sú len obyčajní "lúzri." Cameron mal ešte donedávna najlepšieho priateľa Grega Fienniho, no jedného dňa si obaja uvedomili, že už si nemajú čo povedať a tak sa jednoducho prestanú stretávať. Cameron si občas privyrába počas víkendov tým, že pomáha svojmu otcovi s výkopovými prácami, betónovaním, úpravou záhrad a podobne. A práve na jednej z takýchto fušiek stretáva dievča menom Rebecca Conlonová, ktorá mu nečakane rozbúcha srdce: "Chápejte, nikdy jsme nebyl takovej ten kluk, co má kolem sebe spoustu kamarádu, mezi který patří. Kromňe Grega Fienniho jsem vlastně neměl ani jednoho. Byl jsem tak nějak pořád sám. Nesnášel jsem to, ale zároveň jsem na to byl i trošíčku hrdej. Cameron Wolfe nikoho nepotřebuje. Nemusí bejt členem smečky. Všichni se takhle netouláme světem. Ne, jediný, co potřebuje, jsou jeho instinkty. Všechno, co potřebuje, je on sám, a dokáže přežít boxerský zápasy na zadním dvorku, loupežný výpravy a jiný ostudný záležitosti, ke kterejm sa připlete. Tak proč mám teď takovej divnej pocit?" (s.87).
Prvá časť trilógie Zusakových noviel mi veľmi pripomína výborný americký seriál Báječná léta, v hlavnej úlohe s Fredom Savageom, premiešaného s kultovým románom na pokračovanie - Nick Twisp od C.D. Payneho. Roky pod psa je úprimným, neprikrášleným pohľadom na pätnásťročného, mierne zakomplexovaného chalana, vo všetkom napodobňujúceho svojho staršieho brata Rubena, ktorý je zároveň jeho veľkým vzorom. Cameron túži po dievčati, ktoré by ho napriek jeho mnohým nedostatkom úprimne ľúbilo a pokúša sa preniesť cez náročné obdobie dospievania, s čo možno najmenšími jazvami na duši aj na tele.
"Jsme mladiství, špinaví, nemáme holku, jsme usmrkaný, děsně nás bolí v krku, jsme posetý strupama, každou chvíli se osypeme pupínkama, nemáme holku - to už jsem vlastně říkal -, jsme švorc, skoro každej den jíme místo masa rozmixovaný žampiony zalitý rajčatovou omáčkou, aby nechutnaly tak hnusně. Potřebujem víc duvodu?" (s.66).
Ak Vám meno autora novely (Markus Zusak) nič nehovorí, myslím, že stačí spomenúť jeho sfilmovaný román Zlodejka kníh a už bude väčšina z vás v obraze. Ak však čakáte niečo podobné, rýchlo zabudnite.
Pätnásťročný Cameron Wolfe je úplne bežný pubertiak, ktorý žije v jednom malom meste v Austrálii spoločne so svojimi rodičmi a tromi staršími súrodencami - Steveom, vynikajúcim futbalistom, ktorý ma vždy okolo seba kopec priateľov, Sarah, ktorá chodí s priateľom Bruceom a predovšetkým Rubenom, s ktorým trávi najviac voľného času. Spoločne plánujú kadejaké zakázané akcie, no keď príde na lámanie chleba, zakaždým cúvnu. Ako typický súrodenci, občas spolu zápasia, slovne sa doberajú, snívajú o neexistujúcich dievčatách. Čoraz častejšie majú pocit, že sú len obyčajní "lúzri." Cameron mal ešte donedávna najlepšieho priateľa Grega Fienniho, no jedného dňa si obaja uvedomili, že už si nemajú čo povedať a tak sa jednoducho prestanú stretávať. Cameron si občas privyrába počas víkendov tým, že pomáha svojmu otcovi s výkopovými prácami, betónovaním, úpravou záhrad a podobne. A práve na jednej z takýchto fušiek stretáva dievča menom Rebecca Conlonová, ktorá mu nečakane rozbúcha srdce: "Chápejte, nikdy jsme nebyl takovej ten kluk, co má kolem sebe spoustu kamarádu, mezi který patří. Kromňe Grega Fienniho jsem vlastně neměl ani jednoho. Byl jsem tak nějak pořád sám. Nesnášel jsem to, ale zároveň jsem na to byl i trošíčku hrdej. Cameron Wolfe nikoho nepotřebuje. Nemusí bejt členem smečky. Všichni se takhle netouláme světem. Ne, jediný, co potřebuje, jsou jeho instinkty. Všechno, co potřebuje, je on sám, a dokáže přežít boxerský zápasy na zadním dvorku, loupežný výpravy a jiný ostudný záležitosti, ke kterejm sa připlete. Tak proč mám teď takovej divnej pocit?" (s.87).
Prvá časť trilógie Zusakových noviel mi veľmi pripomína výborný americký seriál Báječná léta, v hlavnej úlohe s Fredom Savageom, premiešaného s kultovým románom na pokračovanie - Nick Twisp od C.D. Payneho. Roky pod psa je úprimným, neprikrášleným pohľadom na pätnásťročného, mierne zakomplexovaného chalana, vo všetkom napodobňujúceho svojho staršieho brata Rubena, ktorý je zároveň jeho veľkým vzorom. Cameron túži po dievčati, ktoré by ho napriek jeho mnohým nedostatkom úprimne ľúbilo a pokúša sa preniesť cez náročné obdobie dospievania, s čo možno najmenšími jazvami na duši aj na tele.
Obľúbené klišé v románoch (niečo ako zamyslenie)
Určite ste si to všimli vo viacerých románoch. Autori majú svoje obľúbené opisy, prirovnania, témy, myšlienky, frázy, postavy, dejové línie...
Tú sú najčastejšie z nich:
a) americkí autori sa nevyhýbajú témam ako vojna v Kórey alebo vo Vietname. Podľa počtu filmových alebo knižných postáv, ktoré sa jej zúčastnili, by v nej muselo bojovať milióny Američanov
b) obľúbená je rodina, ktorá žije niekde na predmestí. Zatiaľ čo otec pracuje v nejakom úrade, mama sa stará o rodinu. Žijú v rodinnom dome s podkrovím, v garáži parkuje auto s veľkým predným kufrom, v ktorom sa počas víkendov šprtá otec, ako hlava rodiny, s niektorým so svojich pubertálnych synov. Keď má dospievajúci chalan depresiu, idú si s otcom zahádzať na kôš alebo si hádžu šišatou loptou. Mužské postavy zbožňujú americký futbal, basketbal alebo hokej. Cez víkend kosia trávnik alebo ho polievajú záhradnou hadicou. Ak je hlavná postava románu pubertálny chalan, buďte si istý, že niekde nablízku bude bývať nejaká jeho rovesníčka, ktorá je od detstva jeho najlepšou priateľkou, už dlho sú do seba zaľúbení, ale z nejakého dôvodu o tom netušia. Jeden z tých dvoch je čudák (prípadne obaja) a snažia sa vyrovnať so svojim vnútrom. Radi filozofujú o živote, aj keď sú to väčšinou otrepané patetické frázy.
c) Väčšina hlavných postáv ukrýva nejaké staré tajomstvo z minulosti a potláča svojich vnútorných démonov, ktorí z času na čas vyplávajú na povrch
d) Obľúbené klišé opisy typu - tvídové univerzitné sako, olivovozelené oči, vínovočervené šaty, oceľové svaly a podobne už ničím nedokážu prekvapiť. Na čitateľov pôsobia skôr rušivo až parodicky.
e) V českých prekladoch sa stala veľmi obľúbená jedna fráza: "Tak jo"
f) Pokiaľ je jedna z hlavných postáv v pubertálnom veku, je veľmi pravdepodobné, že bude mať problematický vzťah s rodičmi, bude prehnane citlivá, priveľmi inteligentná a občas smiešne premúdrelá. Tak ako sme boli aj my v tom komplikovanom veku
g) Hlavné postavy majú svojich obľúbených spisovateľov, obľúbené knihy, filmy alebo piesne.
h) Americkí pubertiaci píšu náročné eseje na jednu alebo dve A štvorky, jediný dramatik, ktorého v škole preberajú je William Shakespeare.
i) Fešáci hrajú za nejaký školský tím, nosia športové bundy a balia roztieskávačky.
j) Ženské románové postavy často trpia depresiou, čítajú slepačie magazíny, trápia sa diétami, snívajú o princovi na bielom koni, utekajú do sveta fantázie, berú lieky alebo prášky proti bolesti hlavy, riešia rozchody, vracajú sa do rodičovského domu, striedajú zamestnania, často sa dostávajú do trápnych situácii.
k) Muži sa snažia byť citliví, nechávajú si narásť jemné strnisko, občas sa opijú, ubližujú ženám, citujú z veršov kultových básnikov. Hľadajú ideálnu cestu medzi princom, drsným komiksových hrdinom a uhladeným romantickým básnikom.
l) Pokiaľ to nie sú osamelí hrdinovia, dôležitú úlohu v románoch zohrávajú aj priatelia hlavných postáv, ktorí sa im snažia pomôcť nejakou tou nezmyselnou radou (najmä po čerstvom rozchode a pod.).
m) Ak zazvoní v noci mobilný telefón alebo pevná linka, buďte si istý, že po niekoľkých zvoneniach ho jedna z hlavných postáv stopercentne zdvihne
n) A aj keď sa spisovatelia snažia príbeh kadejako dramatizovať, zauzľovať, ťahať rôznymi smermi, napokon aj tak všetko skončí podľa čitateľových predstáv (výnimky potvrdzujú pravidlo)
Tú sú najčastejšie z nich:
a) americkí autori sa nevyhýbajú témam ako vojna v Kórey alebo vo Vietname. Podľa počtu filmových alebo knižných postáv, ktoré sa jej zúčastnili, by v nej muselo bojovať milióny Američanov
b) obľúbená je rodina, ktorá žije niekde na predmestí. Zatiaľ čo otec pracuje v nejakom úrade, mama sa stará o rodinu. Žijú v rodinnom dome s podkrovím, v garáži parkuje auto s veľkým predným kufrom, v ktorom sa počas víkendov šprtá otec, ako hlava rodiny, s niektorým so svojich pubertálnych synov. Keď má dospievajúci chalan depresiu, idú si s otcom zahádzať na kôš alebo si hádžu šišatou loptou. Mužské postavy zbožňujú americký futbal, basketbal alebo hokej. Cez víkend kosia trávnik alebo ho polievajú záhradnou hadicou. Ak je hlavná postava románu pubertálny chalan, buďte si istý, že niekde nablízku bude bývať nejaká jeho rovesníčka, ktorá je od detstva jeho najlepšou priateľkou, už dlho sú do seba zaľúbení, ale z nejakého dôvodu o tom netušia. Jeden z tých dvoch je čudák (prípadne obaja) a snažia sa vyrovnať so svojim vnútrom. Radi filozofujú o živote, aj keď sú to väčšinou otrepané patetické frázy.
c) Väčšina hlavných postáv ukrýva nejaké staré tajomstvo z minulosti a potláča svojich vnútorných démonov, ktorí z času na čas vyplávajú na povrch
d) Obľúbené klišé opisy typu - tvídové univerzitné sako, olivovozelené oči, vínovočervené šaty, oceľové svaly a podobne už ničím nedokážu prekvapiť. Na čitateľov pôsobia skôr rušivo až parodicky.
e) V českých prekladoch sa stala veľmi obľúbená jedna fráza: "Tak jo"
f) Pokiaľ je jedna z hlavných postáv v pubertálnom veku, je veľmi pravdepodobné, že bude mať problematický vzťah s rodičmi, bude prehnane citlivá, priveľmi inteligentná a občas smiešne premúdrelá. Tak ako sme boli aj my v tom komplikovanom veku
g) Hlavné postavy majú svojich obľúbených spisovateľov, obľúbené knihy, filmy alebo piesne.
h) Americkí pubertiaci píšu náročné eseje na jednu alebo dve A štvorky, jediný dramatik, ktorého v škole preberajú je William Shakespeare.
i) Fešáci hrajú za nejaký školský tím, nosia športové bundy a balia roztieskávačky.
j) Ženské románové postavy často trpia depresiou, čítajú slepačie magazíny, trápia sa diétami, snívajú o princovi na bielom koni, utekajú do sveta fantázie, berú lieky alebo prášky proti bolesti hlavy, riešia rozchody, vracajú sa do rodičovského domu, striedajú zamestnania, často sa dostávajú do trápnych situácii.
k) Muži sa snažia byť citliví, nechávajú si narásť jemné strnisko, občas sa opijú, ubližujú ženám, citujú z veršov kultových básnikov. Hľadajú ideálnu cestu medzi princom, drsným komiksových hrdinom a uhladeným romantickým básnikom.
l) Pokiaľ to nie sú osamelí hrdinovia, dôležitú úlohu v románoch zohrávajú aj priatelia hlavných postáv, ktorí sa im snažia pomôcť nejakou tou nezmyselnou radou (najmä po čerstvom rozchode a pod.).
m) Ak zazvoní v noci mobilný telefón alebo pevná linka, buďte si istý, že po niekoľkých zvoneniach ho jedna z hlavných postáv stopercentne zdvihne
n) A aj keď sa spisovatelia snažia príbeh kadejako dramatizovať, zauzľovať, ťahať rôznymi smermi, napokon aj tak všetko skončí podľa čitateľových predstáv (výnimky potvrdzujú pravidlo)
streda 22. marca 2017
RECENZIA: Katrin Stehle - Ľadové oči ( Fragment, 2013)
HODNOTENIE: ***
"V jeho očiach je niečo nové. Sú ľadové." (s.99).
Kira je obyčajná pubertiačka, ktorá sa na exkurzii po Berlíne stratí a po zotmení ju začne v mestskom parku obťažovať banda nepríjemných výrastkov. Ako zázrakom sa odniekadiaľ zjaví chalan menom Gunnar, ktorý jej veľmi ochotne pomôže. Začnú si písať dlhé maily a postupne sa zbližujú. Prežívajú typickú pubertiacku lásku. Aj keď iba na diaľku. Gunnar sa začne prejavovať ako citlivý chalan, ktorý potrebuje osobu, ktorá ho bude oddane milovať a veriť mu. Kira je zase zasnená romantička, ktorá je presvedčená, že našla svojho princa na bielom koni. Postupne sa začne vzďaľovať svojim najlepším priateľom - Dirkovi a Beke. Je presvedčená o tom, že k životu potrebuje iba Gunnara. Jedného krásneho slnečného dňa sa jej princ zjaví pred strednou školu, ktorú navštevuje. Ich romantický príbeh sa od tej chvíle začne nečakane komplikovať... Kto sa v skutočnosti skrýva pod maskou citlivého chlapca?
Katrin Stehle napísala tínedžerké krimi, ktoré prehltnete na jeden nádych. Číta sa to celkom fajn. Hovorový jazyk a tínedžerský slang pôsobia uveriteľne. Prechod od romantického príbehu k tínedžerskemu thrilleru je zvládnutý zo strany autorky solídne. Taký ten kabelkový formát, ktorý prelúskate počas stredne dlhej cesty vlakom.
"V jeho očiach je niečo nové. Sú ľadové." (s.99).
Kira je obyčajná pubertiačka, ktorá sa na exkurzii po Berlíne stratí a po zotmení ju začne v mestskom parku obťažovať banda nepríjemných výrastkov. Ako zázrakom sa odniekadiaľ zjaví chalan menom Gunnar, ktorý jej veľmi ochotne pomôže. Začnú si písať dlhé maily a postupne sa zbližujú. Prežívajú typickú pubertiacku lásku. Aj keď iba na diaľku. Gunnar sa začne prejavovať ako citlivý chalan, ktorý potrebuje osobu, ktorá ho bude oddane milovať a veriť mu. Kira je zase zasnená romantička, ktorá je presvedčená, že našla svojho princa na bielom koni. Postupne sa začne vzďaľovať svojim najlepším priateľom - Dirkovi a Beke. Je presvedčená o tom, že k životu potrebuje iba Gunnara. Jedného krásneho slnečného dňa sa jej princ zjaví pred strednou školu, ktorú navštevuje. Ich romantický príbeh sa od tej chvíle začne nečakane komplikovať... Kto sa v skutočnosti skrýva pod maskou citlivého chlapca?
Katrin Stehle napísala tínedžerké krimi, ktoré prehltnete na jeden nádych. Číta sa to celkom fajn. Hovorový jazyk a tínedžerský slang pôsobia uveriteľne. Prechod od romantického príbehu k tínedžerskemu thrilleru je zvládnutý zo strany autorky solídne. Taký ten kabelkový formát, ktorý prelúskate počas stredne dlhej cesty vlakom.
Najobľúbenejšie knižné postavy (TOP 15)
Postavy, ktoré vo mne zanechali počas čítania silný dojem
1. Nick Twisp - C.D. Payne (Nick Twisp) - tínedžerský román
2. Holden Caulfield - J.D. Salinger (Kto chytá v žite) - tínedžerský román
3. Hank Chninaski - Charles Bukowski (Šunkový nárez) - autobiografický román
4. Charlie - Stephen Chbosky (Charlieho malé tajomstvá) - tínedžerský román
5. Jasper - Ben Brooks (Dospej!) - drsný tínedžerský román
6. Daniel Sempere - Carlos Ruíz Zafón (Tieň vetra) - historický román
7. Michel Marini - Jean - Michel Guenassia (Klub nenapraviteľných optimistov) - spoločenský román
8. Martin Eden - Jack London (Martin Eden) autobiografický román
9. Doppler - Erlend Loe (Doppler) - humoristicko- filozoficko- spoločenský román
10. Harry Hole - Jo Nesbo (séria kníh o slávnom nórskom detektívovi) - severské krimi
11. Cormoran Strike - Robert Gabraith (Volanie kukučky, Hodvábnik, V službách zla) - krimi
12. Tom Johnnson - John King (Futbalová fabrika) - román z prostredia anglických hooligans
13. Richard Krauz - Dominik Dán (séria kníh známeho slovenského detektíva) - slovenské krimi
14. Tóro Watanabe - Haruki Murakami (Nórske drevo) - spoločenský román
15. Keith Kavanagh - Thomas Hynes (Z blata do kaluže) - drsný román zo súčasnej Kanady
poz. meno knižnej postavy, autor diela, názov románu, žáner
1. Nick Twisp - C.D. Payne (Nick Twisp) - tínedžerský román
2. Holden Caulfield - J.D. Salinger (Kto chytá v žite) - tínedžerský román
3. Hank Chninaski - Charles Bukowski (Šunkový nárez) - autobiografický román
4. Charlie - Stephen Chbosky (Charlieho malé tajomstvá) - tínedžerský román
5. Jasper - Ben Brooks (Dospej!) - drsný tínedžerský román
6. Daniel Sempere - Carlos Ruíz Zafón (Tieň vetra) - historický román
7. Michel Marini - Jean - Michel Guenassia (Klub nenapraviteľných optimistov) - spoločenský román
8. Martin Eden - Jack London (Martin Eden) autobiografický román
9. Doppler - Erlend Loe (Doppler) - humoristicko- filozoficko- spoločenský román
10. Harry Hole - Jo Nesbo (séria kníh o slávnom nórskom detektívovi) - severské krimi
11. Cormoran Strike - Robert Gabraith (Volanie kukučky, Hodvábnik, V službách zla) - krimi
12. Tom Johnnson - John King (Futbalová fabrika) - román z prostredia anglických hooligans
13. Richard Krauz - Dominik Dán (séria kníh známeho slovenského detektíva) - slovenské krimi
14. Tóro Watanabe - Haruki Murakami (Nórske drevo) - spoločenský román
15. Keith Kavanagh - Thomas Hynes (Z blata do kaluže) - drsný román zo súčasnej Kanady
poz. meno knižnej postavy, autor diela, názov románu, žáner
utorok 21. marca 2017
RECENZIA: Lucy Robinsonová - Deň, keď sme zmizli (Ikar, 2016)
HODNOTENIE: **
"V rádiu začala hrať pieseň od Princa Raspberry Beret a ja som si spomenula na otcove smiešne príbehy o tancovaní s mamou. Milovala tanec, hovorieval, tancovala v kuchyni, v záhrade, v poliach... -Čakala teba, no trvala na tom, aby som s ňou šiel na diskotéku v Bakewelli, -usmial sa pri tejto spomienke. Rád predstieral, že mama bola bláznivá, ale tvár ho ako vždy prezradila. -Len čo začala hrať pieseň Raspberry Beret, krútila sa ako tínedžerka, -prezradil nám raz. -Točila sa a knísala s tebou v bruchu. Miestni sa s obľubou prizerali. Vyzerala ako šialená" (s.129).
Keď sme zmizli je príbehom dvoch žien - Annie Mulhollandovej a Kate Bradyovej.
Annie pracuje v prosperujúcej firme a pravidelne sa stretáva so svojimi priateľmi - Claudine, s ktorou pracuje v spoločnom masážnom salóne, s dlhoročným priateľom Timom, s ktorým sa poznajú už dlhé roky z psychoterapie a so svojou staršou sestrou Lizzy. Nazývajú sa Le Cloobuom. Annie sa nečakane zmení život, keď sa zamiluje do svojho šéfa Stephena Flinta. Annie je nevyrovnaná osobnosť, jej detstvo a dospievanie výrazne ovplyvní smrť matky, ktorú znásilnia a zavraždia na Annienine siedme narodeniny.
Kate Bradyová je mladá Írka, ktorá zareaguje na inzerát a odchádza pracovať na vidiek, na konskú farmu. O jej minulosti vieme len veľmi málo. V podstate len to, že predtým pracovala pre firmu Google, no údajne potrebovala zmeniť svoj život. Aké sú však skutočné dôvody, ktoré donútili úspešnú ženu v najlepších rokoch opustiť výborne platenú pozíciu a začať odznova ako obyčajná pomocníčka na farme, ktorá dennodenne kydá konský hnoj? Ešte že farme šéfuje atraktívny feši chlap Mark Wawerley. Škoda len, že je ženatý a má šesťročnú dcéru Anu Luisu.
Čo majú Annie a Kate, dve úplne odlišné ženy spoločné? Možno oveľa viac, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať...
Takmer trištvrte románu je napísaný v takom cukrovom štýle, že sa začínate obávať, aby vás odrazu odkiaľsi nezalial príkro sladký malinový sirup alebo karamelový krém:
"Život je ako nádherný gobelín, pampúšik, má svoje dobré a zlé stránky, je plný šťastia aj nešťastia. Je prirodzené, že raz si hore a raz dolu." (s.103).
Nie je mi blízky ani humor, ktorý používa autorka románu, je totiž úplne bez nápadu:
"-Hej! Nepsychologizuj!"
-Som psychiater.-
-Tak nepsychyatrizuj!-" (s.105).
Keď sme zmizli je menej ako priemerný román, ktorý od potopy zachránilo len pár desiatok záverečných strán, v ktorých sa autorka pokúsila navodiť atmosféru psychologického thrilleru. Keby túto knihu niekto sfilmoval, bol by to klasický béčkový film na stanici Dajto, ktorý by šiel v premiére o nejakej pol dvanástej v sobotu večer. Takto to celé pôsobí ako predžuté jedlo naservírované mizerným čašníkom, ktorý sa navyše tvári, že všetko je v najlepšom poriadku.
RE
"V rádiu začala hrať pieseň od Princa Raspberry Beret a ja som si spomenula na otcove smiešne príbehy o tancovaní s mamou. Milovala tanec, hovorieval, tancovala v kuchyni, v záhrade, v poliach... -Čakala teba, no trvala na tom, aby som s ňou šiel na diskotéku v Bakewelli, -usmial sa pri tejto spomienke. Rád predstieral, že mama bola bláznivá, ale tvár ho ako vždy prezradila. -Len čo začala hrať pieseň Raspberry Beret, krútila sa ako tínedžerka, -prezradil nám raz. -Točila sa a knísala s tebou v bruchu. Miestni sa s obľubou prizerali. Vyzerala ako šialená" (s.129).
Keď sme zmizli je príbehom dvoch žien - Annie Mulhollandovej a Kate Bradyovej.
Annie pracuje v prosperujúcej firme a pravidelne sa stretáva so svojimi priateľmi - Claudine, s ktorou pracuje v spoločnom masážnom salóne, s dlhoročným priateľom Timom, s ktorým sa poznajú už dlhé roky z psychoterapie a so svojou staršou sestrou Lizzy. Nazývajú sa Le Cloobuom. Annie sa nečakane zmení život, keď sa zamiluje do svojho šéfa Stephena Flinta. Annie je nevyrovnaná osobnosť, jej detstvo a dospievanie výrazne ovplyvní smrť matky, ktorú znásilnia a zavraždia na Annienine siedme narodeniny.
Kate Bradyová je mladá Írka, ktorá zareaguje na inzerát a odchádza pracovať na vidiek, na konskú farmu. O jej minulosti vieme len veľmi málo. V podstate len to, že predtým pracovala pre firmu Google, no údajne potrebovala zmeniť svoj život. Aké sú však skutočné dôvody, ktoré donútili úspešnú ženu v najlepších rokoch opustiť výborne platenú pozíciu a začať odznova ako obyčajná pomocníčka na farme, ktorá dennodenne kydá konský hnoj? Ešte že farme šéfuje atraktívny feši chlap Mark Wawerley. Škoda len, že je ženatý a má šesťročnú dcéru Anu Luisu.
Čo majú Annie a Kate, dve úplne odlišné ženy spoločné? Možno oveľa viac, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať...
Takmer trištvrte románu je napísaný v takom cukrovom štýle, že sa začínate obávať, aby vás odrazu odkiaľsi nezalial príkro sladký malinový sirup alebo karamelový krém:
"Život je ako nádherný gobelín, pampúšik, má svoje dobré a zlé stránky, je plný šťastia aj nešťastia. Je prirodzené, že raz si hore a raz dolu." (s.103).
Nie je mi blízky ani humor, ktorý používa autorka románu, je totiž úplne bez nápadu:
"-Hej! Nepsychologizuj!"
-Som psychiater.-
-Tak nepsychyatrizuj!-" (s.105).
Keď sme zmizli je menej ako priemerný román, ktorý od potopy zachránilo len pár desiatok záverečných strán, v ktorých sa autorka pokúsila navodiť atmosféru psychologického thrilleru. Keby túto knihu niekto sfilmoval, bol by to klasický béčkový film na stanici Dajto, ktorý by šiel v premiére o nejakej pol dvanástej v sobotu večer. Takto to celé pôsobí ako predžuté jedlo naservírované mizerným čašníkom, ktorý sa navyše tvári, že všetko je v najlepšom poriadku.
RE
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)






