RECENZIA: Andrej Bán - Slon na Zemplíne (Absynt, 2018)

HODNOTENIE:  ****

" - Slon je už na ceste. Detaily však neprezradím, lebo by k nám nedošiel. Aby sme ho mohli získať a vybaviť naň papiere, museli sme kúpiť dva slony. Ten druhý pôjde do inej ZOO. Darujeme im ho,  - objasňuje mi." (s.51). 

Andrej Bán sa podujal vydať z východného Slovenska smerom na západ a napísal o tom veľmi zaujímavú reportáž. Jeho prvá zastávka bola Čierna nad Tisou. Zabudnutá časť, ktorá sa v minulosti preslávila najmä ako dôležité rokovacie miesto tesne pred vstupom vojsk Varšavskej zmluvy na územie vtedajšieho Československa a ako dôležitá prekládka nákladných vlakov. Ďalšie zaspaté mestá sú Kráľovský Chlmec a Slovenské Nové Mesto. Určite si spomeniete na samozvaného veľkopodnikateľa Mikuláša Varehu, ktorý sa svojho času preslávil nielen na východe. Andrej Bán spomína vo svojej reportážnej knihe aj Michalovce, predovšetkým v súvislosti s kšeftami, do ktorých je namočená, okrem slovenských predstaviteľov, aj talianska mafia. Humenné neslávne preslávila primátorka, politička a veštica v jednej osobe Jana Vaľová. Bán precestoval aj ďalšie metropoly východu - Sečovce, Zamagurie, Svidník (chátrajúce bojové polia súvisiace s ťažkými bojmi na Dukle počas druhej svetovej vojny) ako protipól zachovalej a rozvíjajúcej sa Levoče. Ratkovú preslávil najmä herec Jozef Adamovič, ktorý sa rozhodol svojho času podnikať s kozami a kozími výrobkami. Revúca vypustila do sveta kapitána Danka, Černová pri Ružomberku je navždy spätá s tragédiou okolo vysvätenia miestneho kostola a následnej streľbe do davu, Hybe na Liptove preslávil Peter Jaroš v diele Tisícročná včela, nádhernú historickú Banskú Štiavnicu nám Andrej Bán priblížil, trochu netradične, z obdobia Slovenského štátu, Prievidza a Handlová sú v pamäti väčšiny ľudí uchované predovšetkým ako banícke mestá, no najmä rozvoj Prievidze začína posledné roky napredovať, Lendak je dlhoročnou baštou pravice. V Terchovej sa Bán pristavil najmä pri osobe Juraja Jánošíka a legendy, ktorá ho už po stáročia sprevádza, zatiaľ čo Magnetizovce sa stali známymi po tom, čo si tu pred rokmi polícia kruto podala miestnych Rómov. Čadca a Zvolen boli v období Slovenského štátu veľmi aktívne mestá, najmä pokiaľ išlo o arizácie. Bán sa trošku podrobnejšie sústredil na kontroverznú postavu slovenských dejín, kňaza Jána Vojtaššáka, a v Partizánskom prispel svojou troškou k dojímavému koncu, ktorý sa týkal túlavého psíka Ťapka. 
Slon na Zemplíne je veľmi pestrá a pútavá kniha. Najmä menej známe časti Slovenska sú podané skutočne prvotriedne. Je až neuveriteľné, aké obrovské rozdiely panujú medzi východnými a západnými územiami. Občas som mal pocit, že čítam o dvoch odlišných krajinách. Pred rokmi som podľahol reportážam maďarského reportéra, spisovateľa a cestovateľa Tvrtka, táto Bánova kniha mi ho v mnohom pripomenula. Naozaj výborná práca.