ROZHOVOR SO SVOJÍM VNÚTROM

10 OTÁZOK 

otázka č.1: Čo pre teba znamenajú knihy?

odpoveď: Keby som napísal, že knihy sú môj život, bolo by to trochu smiešne a patetické. Preto radšej odpoviem, že knihy sú dôležitou súčasťou môjho života.

otázka č.2: Ktorá kniha ťa  najviac sklamala?

odpoveď: Spomeniem takú známejšiu z poslednej doby - Paula Hawkins - Dievča z vlaku

otázka č.3: Ktorá kniha je podľa tvojho názoru najviac preceňovaná? 

odpoveď: Paulo Coelho - Alchymista 

otázka č.4: Ktorou literárnou postavou by si chcel byť, keby si mal tú možnosť?

odpoveď: Nickom Twispom (ale len v prvých dvoch dieloch, ostatné už išli dole vodou)

otázka č.5: Keby za tebou niekto prišiel a povedal ti: "Rozhodni sa, čoho sa v živote vzdáš. Buď nebudeš mať do konca života žiaden sex alebo neprečítaš jedinú knihu." Čoho by si sa vzdal? 

odpoveď: Radšej diplomaticky pomlčím :) 

otázka č. 6: Ktorá literárna postava je tvoja najobľúbenejšia?

odpoveď: fúúú... Nedokážem si vybrať len jednu, preto ich musím vymenovať viacej: Richard Krauz, Harry Hole, Cormoran Strike, Alfred Wetzler, Martin Eden

otázka č.7: Ktorá postava ťa najviac rozosmiala?

odpoveď: prostoduchý Viťok z románu Kozľa v mlieku

otázka č.8: Neraz si použil vo svojich recenziách termín "čitateľský orgazmus."Môžeš vysvetliť, čo si pod ním predstavuješ?

odpoveď: V krátkosti "čitateľský orgazmus" pre mňa znamená duševný a emocionálny súzvuk, jemné vibrovanie, ktoré vzniká ako dôsledok naplnenia čitateľského očakávania. Pekná kravina, ale tak nejako to vnímam :)

otázka č.9: Koľko peňazí si minul na kúpu kníh?

odpoveď: Myslím, že keby sa to všetko spočítalo, tak by to možno vyšlo na celkom slušné ojazdené auto. Ale som rád, že chodím pešo. Nemenil by som :)

otázka č.10: Ktorá kniha ti spôsobila najväčšie zimomriavky?

odpoveď: Utiekol som z Osvienčimu a 1984. 

  

RECENZIA: Elena Ferrante - Tí, čo odchádzajú, tí, čo zostávajú (Inaque, 2017)

HODNOTENIE:   ****

"Ignorovala moju žiadosť. Ako zvyčajne sa jej zdalo, že môže vojsť do môjho života a vyjsť z neho bez akýchkoľvek ohľadov, akoby sme ešte boli jedna duša, jedno telo a nebolo sa treba pýtať, ako sa máš, čo nové, nevyrušujem." (s.345).

Tretie pokračovanie románu o dvoch priateľkách, ktoré žijú každá na inom spoločenskom brehu. Zatiaľ čo Lina verí v revolučné myšlienky a necháva sa unášať ľavicovými ideami a napriek svojmu intelektu naďalej pracuje v špinavej továrni, Lena sa necháva unášať akademickým prostredím. Vezme si úspešného vedeckého pracovníka Pietra, s ktorým sa presťahujú do Florencie a postupne sa im narodia dve deti. Dcéry Dede a Elsa. Navyše jej debutový román patrí k bestsellerom. Zdalo by sa, že jej život nemá chybu. Lenže Lena je komplikovaná osoba, intelektuálka, navyše túžiaca po vášni a vzrušujúcom živote. A to v manželovi, ktorý pracuje na akademickej pôde, ani náhodou nenachádza. Občas si vyjde s nejakým náhodným mužom, aby si pripomenula, že je ešte stále žena. Až sa jedného dňa zjaví na prahu jej domu Nino Sarratore, muž, ktorého Lena miluje už od detstva. Večný rebel, ktorý si nevie nájsť v živote svoje miesto.
Line sa podarí opustiť fabriku a spoločne s priateľom Enzom začnú pracovať pre počítačovú spoločnosť IBM. Vychováva syna Gennara a na svoje nedávne ľavicové idey totálne rezignuje.
Lena medzičasom napíše román, o ktorom však od začiatku pochybuje. Dá ho čítať viacerým priateľom a známym, ktorý naň majú rozdielne názory. Keď vstúpi do jej života Nino, všetko ostatné ide bokom. Práca, rodina, záujmy. Stojí za to opustiť relatívne stabilný rodinný život pre spaľujúcu vášeň? Dozvieme sa v štvrtom diely, ktorý už čoskoro vyjde v slovenskom preklade pod názvom Príbeh stratenej dcéry.

Lina je v tretej časti príbehu skôr vedľajšou postavou a väčšina príbehu sa točí okolo Leny, ktorá je zároveň aj rozprávačkou. Kniha je opäť plná emócií, ktoré na niektorých miestach priam kričia. Teším sa na štvrté pokračovanie, ktoré celý príbeh definitívne uzavrie.

VÝMENA NÁBYTKU (fotodokument)

VÝMENA NÁBYTKU

RECENZIA: Elena Ferrante - Príbeh nového priezviska (Inaque, 2016)

HODNOTENIE:    ****

"Uspela som? Takmer. Vytrhla som sa z Neapola, zo štvrte? Takmer. Mala som nové priateľky a priateľov, ktorí pochádzali zo vzdelaných vrstiev, často omnoho vzdelanejších, než do akých patrili profesorka Galianiová a jej deti? Takmer. Zo skúšky na skúšku som sa stala študentkou, ktorú dobre prijímali skúšajúci profesori? Takmer. Zdalo sa mi, že za tým takmer vidím, ako to všetko naozaj je. Bála som sa. Bála som sa ako v prvý deň, keď som prišla do Pisy. Obávala som sa tých, čo vedeli byť vzdelaní bez toho takmer, s nenútenosťou" (s.310).

Druhá časť príbehu nadväzuje na predchádzajúcu knihu. Lila si berie za manžela syna majiteľa údenárskeho podniku Stefana Carracciho. Spočiatku klasický manželský vzťah sa časom mení na peklo. Lila si uvedomuje, že manžela nemiluje a svadba bola krokom vedľa. 
Lena pokračuje v štúdiu v meste Pisa a užíva si študentské roky. Spoznáva stále nových a zaujímavých ľudí, zúčastňuje sa intelektuálnych diskusií. Na rozdiel od Liny spoločensky rastie. Ako slobodná študentka si Lena viacej užíva spoločnosť charizmatických mužov. Politicky sa posúva smerom doľava. Veľkú úlohu zohrá spoločná dovolenka Liny a Leny na ostrove Ischia, na ktorej spoznajú dvoch tajomných mužov - Bruna Soccavu a Nina Sarratoreho. Do jedného z nich sa Lina beznádejne zamiluje a je ochotná kvôli nemu obetovať manželstvo aj dieťa, ktoré sa jej má už čoskoro narodiť...

V druhej časti tetralógie je pekne ukázané, ako dopadne človek, ktorý vyrastá v horšej sociálnej situácii a urobí niekoľko zlých životných rozhodnutí, pričom môže byť šikovnejší a inteligentnejší ako niekto, kto má lepšie zázemie a viacej premýšľa nad dôsledkami svojich rozhodnutí. 
Záver románu je veľmi trpký. Zatiaľ čo Lena úspešne vydáva svoj debutový román, Lina pracuje v továrni, v ktorej si ničí zdravie..." Niesla som si únavu z toho, že ju opúšťam, dávne presvedčenie, že bez nej sa mi nikdy nič skutočne dôležité nepodarí, a predsa som cítila potrebu utiecť, aby som už nemala v nose ten smrad z masti, čo z nej ťahal.Po pár nehybných krokoch som neodolala, obrátila som sa, aby som jej ešte zakývala. Videla som ju nehybnú pri vatre, bez ženských tvarov v tom jej oblečení, ako si listuje vo zväzočku Modrej víly. A zrazu ho hodila do ohňa" (s.361). 

Určite rovnako silný príbeh ako predchádzajúca kniha, tentoraz sa odohrávajúci v 60. a 70. rokoch 20. storočia, prevažne v Neapole. Mnoho emócii, sila priateľstva, láska, nevera, nenávisť, sex..  

RECENZIA: Elena Ferrante - Geniálna priateľka (Inaque, 2015)

HODNOTENIE:    ****

"Nervózne som sa zasmiala, potom som povedala: -Ďakujem, ale v istom momente sa školy skončia.-
-Pre teba nie, ty si moja geniálna priateľka, musíš sa stať najlepšou zo všetkých mužov a žien. -
Vstala, odložila si nohavičky a podprsenku, povedala: -No tak, pomôž mi, inak budem meškať.-
Nikdy som ju nevidela nahú, priviedlo ma to do rozpakov. Dnes môžem povedať, že to boli rozpaky z toho, že som mohla s potešením spočinúť pohľadom na jej tele, že som bola svedkom krásy šestnásťročného dievčaťa, len pár hodín predtým, než sa jej Stefano dotkne, vnikne do nej, naruší jej tvary a možno ju pritom aj oplodní. V tej chvíli to bol len zmätený pocit akejsi nevhodnosti, i keď nevyhnutnej, pri ktorej nemôžete odvrátiť zrak na druhú stranu, nemôžete stiahnuť ruku, lebo by ste priznali vlastné rozrušenie, odtiahnutím by ste sa otvorene prezradili, a teda vstúpili do konfliktu s nerušenou nevinnosťou toho, kto vás rozrušuje, a odmietnutím by ste priamo poukázali na ten silný pocit, ktorý vás znepokojuje, a tak sa prinútite ostať, podržať pohľad na jej chlapčenských pleciach, na prsiach so stuhnutými bradavkami, úzkych bokoch a napätom zadku, čiernočiernom pohlaví, dlhých nohách, jemných kolenách, klenutých členkoch, elegantných chodidlách, a tvárite sa, akoby o nič nešlo, hoci pritom  sa práve deje všetko podstatné, tu, v tejto chudobnej a trochu tmavej izbe s biednym nábytkom, na popukanej dlažbe pofŕkanej vodou a rozbúši vám to srdce, zapáli krv v žilách." (s.293). 

Keďže o autorke aj o jej románoch z neapolského prostredia som veľa počul, bol som zvedavý, či nadšené slova kritikov a čitateľov sú na mieste...

Neapol, 50 roky.  Z trochu záhadného úvodu zo súčasnosti sa vraciame do Talianska minulých desaťročí. Práve tu vyrastajú neskoršie najlepšie priateľky Raffaella Cerullová, okolím prezývaná Lina, Lila ju prezýva len Elena Grecová, pre ostatných je Elena známa pod prezývkou Lenuccia alebo Lena.
Rozprávačkou príbehu je Lena. Tá čestná, milá , usilovná a spravodlivá. Lina je jej pravý opak. Je drzá, odvráva, klame, podvádza, vulgárne rozpráva. Dokonca aj jej drsní rovesníci z chudobnej neapolskej štvrte majú pre ňou rešpekt. Lena vyrastá v lepších finančných podmienkach ako jej priateľka, môžno aj to má vplyv na ich odlišné správanie. Lina sa musí pretĺkať ako vie a znášať prísnu výchovu svojich rodičov, ktorí ju neraz fyzicky trestajú. No v škole je najlepšia. Je neustále zavŕtaná v knihách a číta o veciach, ktorým jej rovesníci vôbec nerozumejú. Aj keď sa Lena snaží svoju priateľku v učení dobehnúť, veľmi skoro si uvedomí, že na ňu jednoducho nemá. Lenže vedomosti nie sú všetko. Lininy rodičia dajú svojej dcére jednoznačne najavo, že si neželajú žiadne jej ďalšie štúdium, namiesto toho bude pracovať spoločne s otcom a bratom v obuvníckej dielni. Aj keď to Lina neprizná, je to pre ňu veľká rana. Intelektuálka, ktorá je neustále zahrabaná v knihách, túži po ďalšom vzdelávaní, jej snom je napísať román, sa odrazu musí uspokojiť s manuálnou prácou, ku ktorej navyše nemá vôbec vzťah. Jej najlepšia priateľka Lena pokračuje v štúdiu. Napriek tomu, že na nižšom stupni patrila k najlepším, odrazu zisťuje, že zaostáva. Viacerí spolužiaci ju predbehnú, s čím nepočítala. Životy dvoch mladých dospievajúcich dievčat sa odvíjajú odlišne, no napriek tomu ostávajú kontakte. Lina neraz pomôže Lene s učením a vytrhne ju z najhoršieho. Navyše spoločne so svojim bratom Rinom navrhnú kvalitné topánky, ktoré dostanú pomenovanie "cerullovci", podľa rodinného priezviska. 
Keď majú dievčatá šestnásť, Lina dostane dve ponuky na sobáš. Jedna je od syna bohatého obchodníka, tučného muža Marcella Solara a druhá od syna údenára Stefana Carracciho. Pre ktorého z nich sa Lina rozhodne? A čo bude ďalej s jej priateľstvom s Lenou?

Geniálna priateľka rozhodne nie je román o idilickom detstve s nádychom nostalgie. Naopak, detstvo v päťdesiatych rokoch 20. storočia v Neapole bolo plné drsných rán, bolesti, klamstiev a odriekania. Ani priateľstvo medzi Linou a Lenou nie je bezproblémové. Sú zároveň aj súperkami, konkurentkami, neraz si vzájomne závidia a občas si klamú. Geniálna priateľka je až nečakane surová, hoci hlavnými hrdinkami sú dve dospievajúce ženy. Tajomné miesta, ľudia so zvláštnou minulosťou, sila rodinného puta. Zaujímavé dialógy, viacero citácii zo známych literárnych diel, pútavý rozprávač. To všetko v sebe skrýva Geniálna priateľka.      

DOVOLENKA JEDNÉHO KNIHOMOĽA (fotodokument)

TO PRAVÉ LETNÉ OSVIEŽENIE

BALKÓNOVÁ LETNÁ POHODA TAKMER AKO ZA "SOCÍKU"

RECENZIA: Hanya Yanagihara - (Odeon, 2017)

HODNOTENIE:    *****                                          KNIHA MESIACA AUGUST

"- My sme všechno, co nám zbylo, Jude, - řekl mu DžejBí v jednu chvíli., -aspoň máme jeden druhého - a on si pomyslel, v dalším z těch prohlášení, která mu okamžitě skákala do hlavy, ale úspěšně se mu podařilo nepronášet je nahlas: Vymněnil bych tě za něho. Kohokoli z nich by vyměnil za Willema. DžejBího okamžitě, Richarda a Andyho - nebohého Richarda a Andyho, který pro něj dělal všechno! okamžitě. Dokonca i Julii. Harolda. Každého z nich, všechny by obětoval, jen kdyby mohl získat Willema zpátky. Myslí na Háda s lesklými italskými svaly, jak okouzluje E. v podsvětí. Mám pro tebe nabídku, řekne Hádovi. Pět duší za jednu. Copak to mužeš odmitnout?" (s.560).

New York. Štyria kamaráti, ktorí spoločne fungovali dlhé roky. DžejBí - talentovaný tlstý maliar s podrezaným jazykom, ktorý sa utápa v drogách, William - láskavý človek čiernej pleti, veľmi úspešný filmový herec, ktorý dobyl aj divadelné dosky, čo znamenajú svet, Malcolm- svetoznámy architekt, ktorý navrhuje tie najslávnejšie budovy a súčasne najmenej nápadný člen veľkej štvorky a potom je tu ešte Jude - rešpektovaný právnik, najsilnejšia postava románu, skrývajúca pred ostatnými temnú minulosť. Priateľstvo, ktoré napriek mnohým hádkam a rozkolom pretrvá celé desaťročia. Pretože pravé mužské priateľstvo jednoducho také je.
Aj keď sú všetci štyria muži vo svojich profesiách veľmi úspešní, obávajú sa samoty. Peniaze a sláva ešte nemusia zabezpečiť bezproblémový život. Možno len finančnú istotu. 
Ústrednou témou románu je Judeho tragické detstvo plné bolesti, utrpenia, násilia a smútku. Jude nepriamo ovplyvňuje svojim životom všetkých okolo seba. Tým, že sa nikdy nedokázal zmieriť s minulosťou, prenáša si svoje vnútorné pocity  po celé desaťročia aj do budúcnosti.. Dokáže mu pomôcť niektorý z priateľov, pripadne jeho nevlastní rodičia, alebo existujú v živote situácie, pri ktorých sa jednoducho nedá bojovať s nepriazňou osudu? William sa pokúsi vyzvať temného draka na súboj. Uspeje? 

Keď dočítate knihu a dlhé minúty nedokážete nájsť tie správne slová, potom ten zážitok prebil všetko naokolo. Presne to sa mi stalo po dočítaní tohto rozsiahleho románu. Nádherný príbeh o priateľstve, homosexuálnych vzťahoch, krutej minulosti, sláve, drogách samote, úspechu a zatratenia. 
Postava Judea je tak brilantne spracovaná, že to len ťažko opísať slovami. Ak máte ušetrené nejaké peniaze bokom a chcete zažiť čitateľský orgazmus, potom je Malý život tým najlepším rozhodnutím. Kniha vyvolala bezprostredne po svojom vydaní mnoho rozporuplných, no prevažne nadšených ohlasov, rovnako medzi kritikmi ako aj čitateľmi. Spôsobila poriadnu búrku. Prečo? Keď si ju prečítate, pochopíte. 
Myslím, že som napísal všetko podstatné, teraz pretrváva len dlhé mlčanie a silné pocity.