PRÁZDNINOVÝ DENNÍK

DEŇ 8, 9

.........................

Vzhľadom na to, že ste porušili pravidlá, našu terapiu oficiálne uzatváram. Na poslednom stretnutí sme sa dohodli, že keď čo len jediný deň nenapíšete a neudáte dôvod, okamžite terapiu prerušujeme. Keďže som od vás neobdržala do dnešného dňa nijaký mail, uzatváram ďalšiu časť liečby.

s pozdravom Mgr. Lenka Náhliková

...........................

Všetko vám vysvetlím, dajte mi prosím čas. A ospravedlňujem sa, slečna doktorka. Fakt ma to mrzí.

s pozdravom Dominik

RECENZIA: Dan Vyleta - Dym (Ikar, 2017)

HODNOTENIE:   **

" - Dym je to, čo nás spája, tisíce jemných vlákien túžob a potrieb. Už niekoľko storočí však žijeme v klamstve. Žije v ňom celý svet, no predovšetkým my tu, na našom malom ostrove, kde sme si z dymu urobili diabla. To klamstvo nás formuje - naše vzťahy, ženy k žene, muža k mužovi, určuje naše politické usporiadanie, oberá nás o možnosť zmeny." (s.456).

" - Tak veľmi by ste chceli púšťať dym? Aj keď je to zlo? -
Zamyslene prikývol. - Nie je to zlo. Je to ľudské. Dal by som za to všetko. Za hodinu dymu. - " (s.312).

Thomas Argyle a Charlie Cooper sú spolužiaci na prestížnej strednej škole, do ktorej chodievajú deti zo zámožných rodín.  Nachádzame sa vo viktoriánskom Anglicku, v ktorom dym rozhoduje o moci. Z koho vychádza, ten je považovaný za nečistého. Naopak, ten kto je bez hriechu, ten nedymí. Riaditeľom strednej školy je pán Renfrew, ktorý ukrýva tajomstvo. Moc si medzi sebou delí cirkev, šľachta a vedecká obec. Lenže je tu ešte opozičné hnutie, ktoré sa stretáva pod povrchom Londýna. Toto hnutie, zložené najmä z obyčajných ľudí, sa snaží nastoliť nový poriadok. Thomas a Charlie odchádzajú na prázdniny k Thomasovej sesternici Livii Naylorovej, na krásne vidiecke sídlo. Študenti čoskoro zistia, že do opozičného hnutia je zapojená aj Líviina matka, ktorá pozná tajomstvo zakázanej knihy. Jej nevlastný syn, Julius Spencer, je súčasne aj Thomasov a Charlieho spolužiak. No najmä silný nepriateľ. Ďalšou zaujímavou osobou, ktorá sa pohybuje po dome, je slúžka Lizzy. Coopera šokuje, keď sa dozvie, že jeho rodina je jedným z najväčších zásobovateľov tabaku v krajine. Tabak spolu s cukríkmi sú zakázaným liekom v boji proti dymu, no zároveň majú obe komodity veľmi nepriaznivé vedľajšie účinky, o ktorých je lepšie nevedieť. Ľudom, ktorí bojujú proti moci, obetavo pomáha sedliak Grendel a nepísaný vodca opozície Sebastian Aschenstedt. V tomto boji ide o všetko a víťaz môže byť len jeden.

" - Zostaneš však mojím priateľom, keď niekoho zabijem? Keď sa zmením na tú ženu pod šibenicou a budeš cítiť ako ti od mojej špiny černie srdce? - Nahnevane si odpľul, zo slín stúpal biely dym. - Hnijem. Zvnútra. Akoby mi tu rástla rakovina. - " (s.77).

Román je písaný v štýle klasického realizmu s prvkami fantasy a hororu. Najmä úvod knihy, ktorý sa odohráva na strednej škole, vyznieva zaujímavo. Časom, akoby príbeh strácal potrebné čaro a už ho nedokázal nájsť. Priznávam, chyba je čiastočne aj vo mne, keďže nie som veľkým priaznivcom tohto druhu literatúry. Takže ak máte radi atmosféru Harryho Pottera, pokojne si pridajte k záverečnému hodnoteniu jednu hviezdičku navyše. Slušný nápad nevyťažil maximum z počiatočného potenciálu a aj preto je moje hodnotenie tejto knihy také, aké je. 

PRÁZDNINOVÝ DENNÍK

DEŇ 7

.

..................................

Musím sa priznať, že dnes nemám najlepšiu náladu :( S Kristiánom sme sa pohádali, lebo má pocit, že neustále pracujem a údajne je to na úkor nášho vzťahu. Nemám ten pocit. Potom mi začal vyčítať, že sa obliekam príliš vyzývavo. Ako uznávam, vzala som si na prechádzku kratučké minišaty a vyššie sandáliky, ale to len preto, aby som trošku okorenila náš sexuálny život. Stavím sa, že vy by ste neprotestovali. Mám pravdu? :) Takže po prechádzke, na ktorej sme sa do krvi pohádali, sme celý deň sedeli doma. Rada by som zodpovedala vašu otázku, že ktorú polohu mám najradšej, ale momentálne, keď sa pozriem na svojho snúbenca, tak by som ho zabila v akejkoľvek polohe. Prečítala som si jednu odbornú knihu o dejinách psychológie a potom som už premýšľala len nad tým, čo si oblečiem do práce, aby som Vás potešila :) Našťastie, pán urazený, ide z domu o niečo skôr ako ja, tak sa budem môcť nahodiť podľa seba. A keby aj nie, kašlem naňho. Zdá sa, že aj u vás v rodine to poriadne žije, Kika sa skutočne činí a poriadne dvíha mame adrenalín. Ešte šťastie, že váš otec to všetko berie s nadhľadom a funguje ako taký mantinel. Som v každom prípade zvedavá, aké to bude mať pokračovanie. Už sa teším na pondelok, čo sa mi už roky nestalo. Takže dnes len toľko, vážne nemám náladu na dlhšie správy. V každom prípade, teším sa na Váš mail. 

s pozdravom Mgr. Lenka Náhliková  

..............................


Srdečne Váš pozdravujem, vážená slečna doktorka. U nás to bolo tiež dosť dramatické. Tatko naplánoval celodenný výlet do hôr, čo nenašlo príliš nadšenú odozvu najmä u Kiki. Napokon si povedala, že keď to musí byť, tak to mamine aspoň poriadne osladí. Vzala si neskutočne obtiahnuté kratučké džínsové kraťásky a biele tielko, z ktorého jej vybiehali obe prsia. Na nohy si obula ľahké conversey. Mama ju skoro zabila, ale ségra sa zaťala, že pokiaľ jej nedovolí ísť v tomto, potom nepôjde na výlet vôbec. Mama sa napokon podvolila. Autom sme šli asi hodinu a potom sme šliapali pešo rozľahlou dolinou, až kým sme neprišli k jednému veľkému kaňonu, kde bola priezračne čistá voda. Široko ďaleko nikoho nebolo. Kika neváhala ani minútu. Okamžite odhodila tielko, kraťasy, nohavičky aj tenisky a nahá sa hodila do vody. Mamu skoro trafil šľak. S otcom sme sa na seba nenápadne usmiali. 
"Ty jej na to nič nepovieš?" dorážala mama do otca. Ten sa s pokojom Angličana postavil, vzal svoju manželku do náručia a oblečenú ju hodil do vody. 
"Ty starý somár!" kričala mama, keď sa vynorila. Napokon jej neostávalo nič iné, ako sa povyzliekať a usušiť si veci. 
"No musím uznať, že nemáš najhoršiu postavu, matka" podpichla ju s úsmevom Kika a my s otcom sme museli len súhlasiť. Keď mama aspoň trochu vyschla, šli sme na halušky do neďalekej reštiky. Takže nakoniec to bol celkom fajn výlet. Dokonca aj ségra s maminou mali dobrú náladu. Večer sme, po dlhom čase, opäť fungovali ako rodina. Spoločne sme si pozreli jeden dramatický film a mama s otcom si v noci zaspomínali na mladé časy. Zvuky, ktoré sa ozývali z ich spálne, boli veľmi intenzívne. Dokonca aj Kika mala potrebu sa večer pohrať. Aspoň sama so sebou. Počul som ju cez múr svojej izby. To už som potom nevydržal ani ja a...
Mrzí ma, že ste dnes nemali najlepšiu náladu, slečna doktorka, ale verím, že sa to zlepší. Na záver prichádza tradičná otázka na telo. Bol som niekedy súčasťou vašich erotických predstáv? Úprimne :)

teším sa na vašu odpoveď.

Dominik 

RECENZIA: Hendrik Groen - Nový tajný denník Hendrika Groena 85 rokov (XYZ, 2018)

HODNOTENIE:  ****                        JÚLOVÁ KNIŽNÁ SRDCOVKA 

"Antidepresíva som si okamžite vyzdvihol v lekárni a doma som vzal prvú pilulku. Podľa doktorky účinkujú až v týždni, ale ak im budem silno veriť, tak zlepšenie ucítim už o jeden deň.
Začal som si čítať príbalový leták, ale z toho nesmierne dlhého zoznamu vedľajších účinkov som bol ešte viac depresívny, takže som ho vyhodil. Určite nie je cieľom, aby príbalový leták neutralizoval účinky liekov" (s.422).

Máme tu pokračovanie príbehu o jednom starom mužovi menom Hendrik, ktorý prostredníctvom písania osobného denníka podstupuje akúsi osobnú terapiu.Jeho priateľka Eefje je mŕtva a jej kamoška Grietje má pokročilé štádium alzheimera. Klub Starí, ale nie mŕtvi, tak prišiel o dvoch významných členov, no život ide ďalej. Aby si dôchodcovia spestrili život, na striedačku chodia do rôznych reštaurácii, svojimi návrhmi sa snažia zlepšiť situáciu v domove pre seniorov, usporiadajú výlet do Bruselu, komentujú súčasnú politickú situáciu v Holandsku aj vo svete, sledujú športové prenosy (Tour de France, Majstrovstvá sveta vo futbale), riešia otázky týkajúce sa globalizmu, multikultúrnosti, terorizmu a podobne.Všetko sa mení vo chvíli, keď sa Hendrikov najlepší kamoš Evert dozvie, že má rakovinu žalúdka v pokročilom štádiu a už sa to nedá zmeniť. Jeho stav je nezvratný. Hendrik upadá do ťažkých depresií. 

Napriek tomu, že v románe stále dominuje čierny humor a jednotlivé postavy majú skvelé hlášky, predsa len sa nesie v akejsi pochmúrnejšej nálade. Neviem či je to spôsobené slovenským prekladom (predošlý román som čítal v češtine), ale celkovo pôsobilo na mňa toto pokračovanie o niečo depresívnejšie. Inak je všetko ako má byť. Výborné rozprávanie, sympatické postavy, nenáročný dej. Navyše román tvoria krátke kapitoly, písané formou denníka, ktoré môžete kedykoľvek prerušiť bez toho, aby by ste stratili dejové súvislosti. Neviem či je to nedostatok, ale v podstate pokračovanie predošlého dielu neprináša nič nové. Len akoby priamo nadväzuje tam, kde predošlá kniha skončila. Aj preto to tentoraz nie je za plný počet bodov, napriek tomu skvelé čítanie. 

PRÁZDNINOVÝ DENNÍK

DEŇ 6

......................................................................

Musím sa hneď na začiatku priznať, že dnes som si nevzala dovolenku iba preto, aby som mohla ísť ráno do práce a prekvapiť vás splnením úlohy. Dala som si pri výbere autfitu skutočne záležať, tak dúfam, že to oceníte. Kristán si vzal na dnes dovolenku, takže som ráno vstávala do práce sama. Mimochodom, mali ste pravdu. Pracuje v jednej veľkej súkromnej firme ako právnik.Len nechápem, čo tým chcete naznačiť. Asi sa budete čudovať, no prekvapujúco som sa dnes do práce tešila a dlho do noci som premýšľala nad tým, čím vás pozitívne navnadím. Som preto veľmi zvedavá na vaše hodnotenie a pokojne môžete byť aj kritický. Dnes som nemala veľa klientov. Jednak je leto a jednak si veľa ľudí vzalo dovolenku, aby si predĺžilo víkend. Ani som netušila, ako ma to bude baviť flirtovať s klientmi v zvodnom oblečení. A myslím si, že viacerým z nich sa to páčilo tiež. Možno ešte viacej ako mne. Vďaka vám začínam v sebe objavovať ukrytého diablika, ktorý túži z času načas nazrieť do tajných dverí. Som zvedavá, ako to bude pokračovať ďalej. 
Pýtali ste sa na moju najtajnejšiu sexuálnu túžbu. Občas v noci, keď nemôžem zaspať, tak si predstavujem, ako ma zviaže skupina neznámych mužov, ktorí ma potom odvlečú niekam na tajné miesto. Najčastejšie je to zle osvetlená špinavá miestnosť. Tam ma položia na starý gauč, na ktorom sa na mne postupne vystriedajú. Niekedy aj viacerí naraz. Táto predstava ma veľmi vzrušuje, ale pochybujem, že by som mala odvahu ju niekedy zrealizovať. Teraz, keď vám to píšem, mám už po pracovnej dobe a prstami mierim do vlhkých nohavičiek. Alebo žeby som sa ich už medzičasom zbavila?
Teším sa na vaše hodnotenie, na ďalšie zvedavé otázky a šteklivé slová. A samozrejme ma rovnako zaujíma aj to, ako sa cítite, o čom premýšľate a ako ste strávili včerajší prázdninový deň.

PS: Tu je autfit, ktorý som  na dnes zvolila :)      
                           

                                                                                                                                          

         s pozdravom Mgr. Lenka Náhliková                                                    

............................... ......................................  

Milá slečna doktorka. Včera to bol celkom pohodový deň. Mama s otcom si vzali voľno a vybrali sa niekam na nákupy. Mama bola, pri prehováraní otca, že potrebuje nové letné šaty, veľmi presvedčivá. Počul som ju do neskorej noci. Buď to tak skvelo hrala alebo sa môj tatko po dlhej dobe poriadne činil. V každom prípade ráno ani slovkom nenamietal, keď musel ísť do obchoďáku spoločne s mamou. Hoci vedel, že mu to ukrojí minimálne polovicu dňa. Ségra sa snažila využiť maminu dobrú náladu a jemne jej naznačila, že by sa potrebovala aspoň na pár minút stretnúť s tým svojim dilinom. Mamina však bola v tomto prípade neoblomná. Odniesli si to vchodové dvere, ktoré takmer vyleteli z pántov. Pousmial som sa. Kika potrebovala svoju maličkú po čase opäť vyplniť niečim iným ako len umelou hračkou alebo dlhými prstami. Úplne som jej rozumel. Čo som mal však povedať ja? Môj sexuálny život momentálne pozostáva zo šteklivých mailov, ktoré si vymieňam so svojou psychologičkou. Teda nič v zlom, je to super, ale realita je realita. Večer sme po dlhom čase jedli ako rodina. Pri spoločnom stole v jednej miestnosti. Vlastne až na ségru, ktorá ešte stále nerozdýchala, že mama jej nezrušila a dokonca ani neskrátila dvojtýždňového zaracha. Dnes som s poviedkou veľmi nepohol. Múza ma zradila. Aj preto som siahol po jednom historickom románe, ktorý sa odohráva v medzivojnovom Slovenskom štáte. História ma neskutočne baví. Najmä novodobé dejiny. Premýšľam o tom, že by som ju šiel študovať aj ďalej. To však predbieham. Mňa totiž baví hrozne veľa vecí. Väčšinou sa pre niečo nadchnem, no veľmi rýchlo vyhorím. Teraz sa opäť vrátim k rodine.
Aby Kika mamu pred spaním aspoň trochu vytočila, tesne po večeri zišla dolu schodmi v ružovom župane. Postavila sa tesne vedľa otca, ktorý zamyslene listoval v nejakej švédskej kriminálke, ktorú si len nedávno kúpil. Pohladila ho po riedkych vlasoch a pobozkala ho na líce. Potom zhodila zo seba župan a nechala ho voľne dopadnúť na plávajúcu podlahu. Mala na sebe len čipkované čierne nohavičky. Ocko, myslíš si, že som dostatočne atraktívna?" vyzývavo zatočila vypuklým zadkom, pričom si nezabudla provokačne oblízať ukazovák. "No jasné, veď si po mame" odpovedal tatko s pokojom Angličana a opäť sa ponoril do nedávno otvorenej knihy. To Kiku poriadne naštvalo, lebo nedokázala mamu  vytočiť podľa svojich predstáv.. A tak pokračovala ďalej. "Keby som nebola tvoja dcéra, dal by si si povedať, oci?" zašepkala mu do ucha, ale tak, aby sme to všetci počuli a nenápadne sa pri tom obtrela  o jeho čelo oboma prsníkmi."Spýtaj sa svojho brata, ten sa v tom lepšie vyzná " alibisticky to otec hodil na mňa. Takmer mi zabehla nedojedená paradajková polievka. "Tak a dosť, mladá dáma. Ak nechceš pridať k svojmu trestu ešte týždeň navyše, obleč si ten župan a pakuj do svojej izby" rázne zakročila mama a ukončila tak krátku erotickú vsuvku, ktorá sa stala súčasťou nášho rodinného mikro príbehu. Musím uznať, že obdivujem otca za to, ako bravúrne dokázal vykľučkovať zo zaujímavo sa vyvíjajúcej situácie. Večer sme si spoločne pozreli štvrťfinálový zápas medzi Brazíliou a Belgickom. Keďže sme obaja držali palce Európanom, boli sme nadmieru spokojní. Po skončení prenosu som sa nahol k otcovi a šepol som mu do ucha. "Dnes si to dal ako pán, myslím, keď zišla Kika dolu schodmi v tom župane" žmurkol som na neho. "Čo by si jej odpovedal, keby tam nebola mama?" zaujímalo ma. Tatko mi prstom naznačil, aby som sa k nemu naklonil o niečo bližšie. "Keď si užívam s tvojou matkou, neraz si predstavujem, že je tam namiesto nej... však vieš..." usmial sa otec a lačne si odpil z poloprázdnej plechovky, v ktorej sa nachádzal ešte zvyšok piva. Mlčky som prikývol a celkom som mu rozumel. Hoci mama vyzerala na svoj vek stále super, Kika bola jej mladučká kópia. A tatko, proste chlap, ktorý už pravdepodobne načal druhú polovicu svojho života... Vedel som, že ďalej ako po predstavu by v tomto prípade nezašiel. Nikomu tým neubližoval a takto boli vlastne všetci spokojní. Takže tak.
Ďakujem za fotku vášho autfitu, drahá slečna doktorka, ale priznám sa, čakal som niečo odvážnejšie. No keďže máte takého nemožného snúbenca bez fantázie, dávam vám druhú šancu. Tentoraz je to bohužiaľ len za tri. Vidíte, ešte aj zamestnanie som mu trafil. Nudný konzervatívny právnik, ktorý rád vystavuje svoju partnerku na obdiv. Aby som nezabudol, vaša najtajnejšia sexuálna túžba je fakt niečo a som prekvapený, ako ste sa pri jej opise odviazali. Ste dobrá, hoci sa ešte máte v oblasti sexu čo učiť. Je vtipné, že vám to píše sedemnásťročný panic. Nemyslíte? Takže na dnes asi toľko. Záverečná otázka na telo. Ktorú polohu máte najradšej? Prajem vám pekný víkend a teším sa na váš zajtrajší mail. Dúfam, že ma svojim oblečením a odpoveďami príjemne prekvapíte.

s pozdravom Dominik 

  
             

ÚVOD V ROMÁNE (videoreportáž)

RECENZIA: Becky Albertalli - Ja Simon (Slovart, 2018)

HODNOTENIE:   ***                                  NAJOČAKÁVANEJŠIA KNIHA MESIACA JÚL

"A moja patria je divná, ale funguje. Nick, Leah a ja. Leahine dve kamošky, Morgan a Anna, ktoré čítajú mangu, maľujú si čierne očné linky a v podstate sú jedna s druhou zameniteľné. S Annou som, popravde, ako prvák chodil a aj tak si stále myslím, že s Morgan zameniteľné sú. A potom nasleduje totálne náhodná zmeska Nickových kamošov z futbalu: trápne ticho menom Bram a polokretén Garret. A Abby. Presťahovala sa sem z Washingtonu D.C. tesne pred začiatkom školského roka a povedal by som, že nás to jedného k druhému ťahalo. Mohla za to kombinácia osudu a abecedného zasadacieho poriadku na triednickej. Každopádne, to je naša osmička. A nikoho ďalšieho k sebe neberieme. Už teraz sme k šesťmiestnemu stolu natlačili dve stoličky navyše." (s.30). 

Simon Spier má šestnásť a je gej. Problém je, že okrem neho to nikto netuší. Píše si maily s niekým, kto používa prezývku Blue a je tiež homosexuál. Aspoň podľa obsahu správ. Simon chodí na Creekwoodskú strednú školu a býva v Georgii. Má pohodových rodičov a dve sestry. Staršiu Alice a mladšiu Eleonor. A ešte psa. Zlatého retrívera menom Bieber. Jeho najlepšou kamoškou je mierne zakomplexovaná Leah, ktorá je tajne zamilovaná do Nicka, Simonovho kamoša z detstva, ktorý je zase tajne zamilovaný do Abby, krásnej roztlieskávačky. Simon teraz intenzívne premýšľa nad tým, ako sa vyrovnať so svojou sexuálnou orientáciou, ako to všetko vysvetliť svojmu najbližšiemu okoliu a ako sa stretnúť s človekom, ktorý používa prezývku Blue: "Takže Blue mi nič nepovie, čo znamená, že na to musím prísť sám. Už niekoľko hodín v duchu prechádzam po tom istom zozname indícii. Rovnaké krstné meno ako prezident a neznáma komiksová postava. Polovičný Žid. Vynikajúca gramatika. Rýchlo mu príde zle. Panic. Nechodí na párty. Má rád superhrdinov. Má rád arašídové košíčky a oreá (t.j. nie je blázon). Rozvedení rodičia. Starší brat pre plod. Otec žije v Savanah. Otec učí angličtinu. Mama je epidemiologička" (s.205). Okrem toho sa Simon musí vyrovnať aj s nepriateľom Martinom Addisonom, ktorý ako jediný pozná jeho tajomstvo a škaredo ho vydiera. 
Po remeselnej stránke nie je románu čo vytknúť. Má len jednu chybu. Je plný klišé. Už len to, že hlavný hrdina je gej a snaží sa vyrovnať so svojou orientáciou. Zrecyklovaná téma, ktorá neprináša nič nové. A potom všetko to ostatné, čo je súčasťou príbehu. Simon ma kúlových rodičov, ktorí nemajú s ničím problém, spolu s ostatnými spolužiakmi nacvičuje divadelné predstavenie, naplno si, spoločne s ním, užijeme halloween, spoločnosť nám budú robiť krásne roztieskávačky, svalnatí americkí futbalisti, prečítame si správy z mailovej pošty, prežijeme rozprávkové Vianoce, ale aj skvelú narodeninovú oslavu. A samozrejme, že si aj trošku poplačeme. Práve tieto neoriginálne capiny zrážajú, inak vydarený tínedžerský román do klasického priemeru. Občas vyjde nejaká vtipná hláška, prekvapujúce prirovnanie alebo slovný zvrat: "Skrknem si z piva a je to - proste je to ohromujúco nechutné. Nemyslím, že som čakal, že bude chutiť ako zmrzlina, ale prekristapána. Ľudia klamú, zháňajú si falošné občianske a tajne chodia do barov pre toto? Úprimne, radšej by som sa bozkával s Bieberom. So psom. Alebo aj s Justinomm." (s.29). 
Nevyhneme sa filozofovaniu o prázdnych veciach, s výnimkou Simona, povrchne zobrazeným postavám, pričom všetky tieto nedostatky sú ukryté pod maskou pekných vetičiek. Problém je, že zatiaľ čo Nicka Twispa a Holdena Caulfielda som si obľúbil takmer od prvej strany, Simon si ma, ako literárna postava, získať nedokázal. Viem si predstaviť, že ako pubertiaka by ma kniha chytila za srdce, mám v sebe stále maličkú dušu romantického chlapca, ale Ja Simon je pre mňa sklamaním. Na záver chválim slovenský preklad, ktorý románu neublížil. Práve naopak.
PS: Chystám sa pozrieť si film, ktorý bol podľa románu nedávno nakrútený. Tak budem porovnávať :)