TAJNÁ SPOLOČNOSŤ (registrácia)

REGISTRÁCIA NOVÉHO ČLENA

Nový e-mail

@secretdreams.sk

Chyba:Najskôr zadajte vašu novú adresu.

Heslo

Zopakujte heslo

Kontrolná otázka

  Vyberte otázku  Obľúbená filmová postava?  Najobľúbenejší herec / herečka?  Meno obľúbeného filmu alebo seriálu?  Interprét obľúbenej pesničky?  Kde ste po prvý raz stretli svojho partnera?  Obľúbené alebo významné miesto?  Obľúbené jedlo?  Ktoré jedlo nemáte radi?  Obľúbená historická osobnosť? 

Vyberte otázku

Odpoveď

Súhlasím s podmienkami používania služieb spoločnosti secretdreams@.com. 

Sme všetko alebo nič. Sme všade a zároveň nikde. Nehľadaj nás. Je to zbytočné. My sme si ťa už dávno našli. Stačí sa zaregistrovať a si jedným z nás. S našou pomocou si splníš túžby, o akých sa ti ani nesnívalo. Nebráň sa, je to zbytočné. Časom podľahnú všetci. Vieme o tvojich najskrytejších tajomstvách. Každý má nejaké. Vieme o tvojich slabých miestach. Nemusíš sa báť. My sme viac. Stvorili sme svet, ktorého už onedlho budeš súčasťou. Už onedlho...

     

RECENZIA: M.J. Arlidge - Na koho to slovo padne (Ikar, 2016)

HODNOTENIE:   ***

"Netušila, čo sa v škatuli skrýva, no prestávalo sa jej to páčiť. Niečo umelé? Živé zviera? Žalúdok jej našepkával, aby škatuľu prelepila a počkala na Alana, ale chlapci dobiedzali a vôbec... zaťala zuby a otvorila vrchnák.
Zvrieskla a nemohla prestať, hoci očividne desila vlastné deti. Vystrašene k nej priskočili, no zahnala ich preč. Keď sa vzpierali a dožadovali vysvetlenia, schmatla ich za golier, vyhodila z kuchyne a popritom stále ziapala. Volala o pomoc. Uvítala by akúkoľvek.
Škatuľa zostala v miestnosti. Vrchnák visel a z vnútornej strany odhaľoval tmavočervený nápis ZKAZENÉ. Lepší popis k obsahu sa nedal vymyslieť. Dnu totiž bolo zabalené v novinovom papieri ľudské srdce." (s.32).

Na koho to slovo padne je druhý prípad, v hlavnej úlohe, s vyšetrovateľkou Helen Grace. V anglickom meste Southampton dôjde k brutálnej vražde. Obeťou je Alan Matthews, hlboko veriaci muž, otec viacčlennej konzervatívnej rodiny. Obetí však pribúda. Krátko na to nájdu telá mladých prostitútok Alexie Louszkovej a Agnesky Jurianovej. Potom príde na rad Christopher Reid, ďalej Gareth a neskôr aj hrdina vojny v Afganistane - Simon Booker. V prípade mužských obetí sú vraždy páchané zvlášť brutálnym spôsobom. Páchateľ ich dôkladne naporcuje a jednotlivé časti pošle priamo členom rodiny. Najčastejšie v škatuli od topánok alebo od jedla.  
Vyšetrovaciemu tímu šéfuje Ceri Harwoodová, veľmi ambiciózna karieristka, ktorá túži zakaždým zožať všetku slávu. Riadením vyšetrovania je poverená Helen Grace, nesúca si v sebe rany z minulosti. K vyšetrovaciemu tímu sa pripája Charlie Brooksová, na ktorú tlačí jej manžel Steven, aby sa vzdala policajnej kariéry a pokúsili sa založiť si rodinu. Tony Bridges je skúsený detektív, ktorý sa stará o postihnutú manželku Nikol. Infiltruje sa do sveta prostitútok a pasákov, aby sa pokúsil dostať k obeti páchania ohavných vrážd čo najbližšie. Počas tejto nebezpečnej operácie sa až príliš zahľadí do prostitútky menom Melissa, čím vážne ohrozí nielen svoju kariéru, ale aj súkromný život. Ďalšími členkami vyšetrovacieho tímu sú Rebeca McAndrewová a detektívka Sandersonová. Mužskú časť policajného tímu zastupuje Lloyd Fortune. 
Napriek plnému nasadeniu sa prípad neustále zamotáva. Podozrivých je hneď niekoľko osôb: pasák Anton Gardiner, majiteľka bordelu Sandra McEwanová, no najmä luxusná prostitútka Lyra Cambellová, ktorá je známa predovšetkým pod prezývkou Anjel. Nepriamo policajtom pomôže posledná z nájdených obetí, poľský námorník Wojciech Adamik.
Myslím si, že skutočného páchateľa uhádne asi len málokto. Autor knihy dal svojim čitateľom len minimum indícii, aj to dosť zavádzajúcich a málo pravdepodobných. 

Na koho to slovo padne je pútavý krimi román, ktorý využíva väčšinu prvkov typických pre tento žáner. Vyšetrovateľov, ktorí si nesú so sebou nejaké tie hriechy z minulosti, brutálny spôsob páchania vrážd, prekvapujúce zvraty počas vyšetrovania, atmosféru neistoty, napätie vo vzťahoch a niekoľko dramatických scén. Príbeh neprináša v žánri krimi nič nové, ale to, čo prináša, je podané kvalitne.          

RECENZIA: Václav Neuer - Nenapravený omyl (Ikar, 2017)

HODNOTENIE:   ***

"Nič... Vytiahol nôž. Klasickú vyskakovačku, dýku s dlhou, silnou čepeľou. Ešte včera si ju nabrúsil. Po špičkách vyliezol zo svojho úkrytu von. Bol rozhodnutý nedať jej šancu. Je mladá a silná, a napriek nožu si nemôže dovoliť s ňou zápasiť. V boji o život by ho mohla poraziť. Hoci nechcel, musel pripustiť, že je nielen nižší, ale zrejme aj fyzicky slabší ako ona. Musí teda vojsť a okamžite bez varovania zaútočiť. Prudko a smrteľne. Zostane jej pár prchavých okamihov života a tie mu budú stačiť. Naposledy sa rozhliadol po chodbe. Nikde nikoho. S neuveriteľne vzrušujúcim pocitom a zvláštnym úsmevom na perách sa načiahol po kľučke." (s.7). 

Na chlapcov z bratislavského oddelenia vrážd čaká nový prípad. A rozhodne to nebude žiadna zábava. Spočiatku to vyzerá celkom fajn. Starší inšpektor František Machrák spoločne s mladším kolegom Jakubom Koreisom robia sledovačku istého Benčiča, ktorý je namočený vo viacerých svinstvách. Len kúsok od miesta, kde práve stoja, dôjde k brutálnej vražde učiteľky slovenského jazyka a angličtiny, Hany Grznárovej. Na rovnakom gymnáziu, ako učila Grznárová, učí aj Koreisova snúbenica Klára Nedomanská, ktorá s obeťou brutálnej vraždy navyše zdieľala spoločný kabinet. Prípadu sa okamžite ujímajú policajné špičky v hlavnom meste. Vrchný inšpektor Peter Ledecký, ktorý prežíva po rozvode opäť zamilované obdobie, starší policajti Lipiansky, Jaroš, Urbanič,  Baďo, Petrus a skúsený major Chovanec. Nechýba ani hlavný kriminálny technik Weidemann a špecialistka na zbieranie informácii, inšpektorka Jana Novotná. Podozrivých je hneď niekoľko osôb: manžel obete - pán Grznár, telocvikár Jozef Balúch, školník Vančo, ale jeho syn Roman, ktorý bol v minulosti súdne trestaný. No pokojne to mohol byť aj nieto mimo okruhu podozrivých. Alebo nie?
Pomocnú ruku počas vyšetrovania nečakane podá Petrovi Ledeckému nenávidený exkolega Richard Raichel, ktorého medzičasom preložili na štatistické oddelenie kriminálnych prípadov. 
Prípad zavraždenej učiteľky sa však dosť komplikuje. Postupne totiž vychádzajú na povrch ďalšie obete z rôznych spoločenských kruhov a rôznych regiónov Slovenska.. Najčastejšie sa jedná o prostitútky. Jedno však majú všetky obete spoločné. Každej z nich chýba ľavá topánka...
V nebezpečenstve sa ocitá aj Koreisova snúbenica Klára Nedomanská, ktorú páchateľ intenzívne sleduje...

Pre mňa osobne najlepší prípad Petra Ledeckého. Zaujímavé prostredie, viacero dramatických scén a niekoľko (konečne) vydarených humorných situácii a slovných narážok. Trochu by som vytkol autorovi pomerne skoré odhalenie páchateľa, čím pripravil čitateľa o vyvrcholenie, inak dobre rozbehnutého, prípadu. Celkovo však román patrí k tomu lepšiemu v oblasti slovenského krimi a myslím si, že keď sa preň rozhodnete, nebudete sklamaní.      

RECENZIA: Téa Obrehtová - Tigrova žena (Fortuna Libri, 2012)

HODNOTENIE:   ***

"Všetko o Tigrovej žene je overené, teraz môžem zhrnúť fakty: V štyridsiatom prvom, na konci jari, bez ohlásenia či varovania začali podať na mesto nemecké bomby a neprestali padať celé tri dni.
    Tiger netušil, čo sú bomby. Nevedel nič o neprestajnom reve a zavýjaní stíhačiek nad hlavami obyvateľov mesta, dopadajúcich strelách a revúcich  medveďoch na druhej strane pevnosti, o náhlom stíchnutí vtákov. Všade bolo plno dymu a strašná páľava, šedivkasté slnko vychádzalo a zachádzalo v niekoľkominútových intervaloch a rozzúrený, smädný tiger behal sem a tam po celej dĺžke zhrdzavených mreží a ručal ako vôl. Sám a hladný, hlad spojený s hrmením bombardérov v ňom zapálil akési uvedomenie si hrôzy vlastnej smrti, bezprostrednú a inštinktívnu informáciu, ktorú nebol schopný ani zapudiť, ani jej podľahnúť. Nevedel si s tým poradiť. Voda mu vyschla, donekonečna sa váľal v prázdnom kamennom žľabe, po nedožratých kostiach v rohu klietky, zavýjal dlhým smutným revom, ako to tigre vedia." (s.99).

Nemyslel som si, že sa to dá, ale ono to naozaj ide. Autorka tejto knihy namiešala kokteil z troch základných a zároveň najvýraznejších ingrendiencií: Švantnerova tajomnosť, Márquezov magický realizmus a rafinovaná hra Brada Pitta, ktorú predviedol vo filme Zoznámte sa, Joe Black. Všetky tri prísady mám v podstate rád, ale ako celok to už celkom nesedí, lebo jedna silná surovina sa stráca v druhej a výsledkom je menej výrazná chuť, ktorá mohla byť za iných okolností skutočne oslnivá.

V románe sa prelína prítomnosť z minulosťou. Natália, spoločne so svojou sestrou Zorou, prichádza do balkánskej dedinky Galina, ktorá bola spustošená vojnou. Obe tam pomáhajú najmä detským pacientom z chudobných rodín. Ich starý otec nedávno zahynul a Natálii sa čoraz intenzívnejšie vynárajú spomienky na tohto záhadného muža, ktorého život bol úzko prepojený s Knihou džunglí a obávaným tigrom Šer Chánom. Starý otec, podobne ako jeho vnučky, pracoval ako lekár. Poznal sa s mnohými významnými, ale aj celkom obyčajnými ľuďmi. Súčasťou jeho života bol napríklad hudobník Luka, ktorý sa, nie vlastnou vinou, oženil s trinásť ročným dievčaťom, ktoré ho dostalo do nešťastia. V obci sa raz do roka zjavil Dariša, prezývaný aj Lovec medveďov, ktorý sa napokon, podľa miestnych obyvateľov, jedného dňa na medveďa aj sám premenil. Najtajomnejším mužom v Galine je však Gavran Gajle, ktorý vedie s Natáliiným starým otcom dlhé rozhovory a sám o sebe tvrdí, že je synovcom Smrti. Gavran je jednoznačne najpríťažlivejšia postava románu a osobne si myslím, že keby sa dej točil výhradne okolo tohto chlapíka, mohol to byť veľmi silný príbeh:
" - Predpokladajme, že mojím strýkom je Smrť. -  Povie to tak, akoby povedal môj strýko je Vladimír. Na chvíľu to nechá doznieť medzi nami, a keďže mlčím, spýta sa:  - Môžeme to predpokladať? - 
   - V poriadku, -  súhlasím napokon. - V poriadku, predpokladajme, že vaším strýkom je Smrť. Ako je to možné? - " (s.187).   

Tým, že autorka rozohrala hru na viaceré strany, nás čitateľov to žiaľ uberá o maximálny zážitok z prečítaného. 
Musím sa priznať, že mám zmiešané pocity pri hodnotení tohto románu. Tigrova žena je niečo ako Kniha džunglí pre dospelých, ktorá určite stojí za prečítanie. Najmä pre skvelú atmosféru, ktorú okolo seba dokáže šíriť. Má v sebe niečo tajomné, dokáže držať po celý čas čitateľa v miernom napätí, navyše je tu, už spomínaná, postava Gavrana Gajleho, pri ktorom nikdy neviete kedy klame a kedy hovorí pravdu. Všetky tieto pozitívne atribúty sa však strácajú v prelínaní prítomnosti s minulosťou a, podľa môjho názoru, zbytočnými odbočkami od hlavnej dejovej línie. 
Musím však uznať, že na to, že autorka príbehu mala v čase vydania knihy len dvadsať šesť rokov, tak je to obdivuhodné dielo a ako spisovateľka má v sebe veľký potenciál. Žiaľ, Tigrova žena je zatiaľ jej jediným dielom, ktoré bolo preložené do slovenčiny alebo do češtiny. Možno sa časom dočkáme nejakej jej ďalšej knihy. Uvidíme.             

RECENZIA: Jiří Střecha, Václav Žmolík - Príbehy predmetov (Albatros Media, 2012)

HODNOTENIE:   ***

"Budu vám vyprávět příběh o prstenu, který svou majitelku provázel z Čech do Etiopie a pak přes Španělsko, Řecko, Německo či Indonesii zpátky domu, příběh opravdu nevšedního osudu v rozbouřeném 20. století." (s.7). 

Zaujímavý počin autorskej dvojice Štřecha - Žmolík, ktorí sa rozhodli vyrozprávať príbehy zaujímavých osobností prostredníctvom historických predmetov. Dokopy je to dvanásť príbehov, ktoré nejakým spôsobom súvisia s českými dejinami. Vybral som tie najzaujímavejšie, respektíve tie, ktoré najviac zaujali mňa. 

Eliška a Bugatti - Eliška Junková bola jedna z najslávnejších automobilových pretekárok, ktorá dokázala konkurovať aj svojim mužským kolegom a mala blízky vzťah k výrobcovi slávnej automobilovej značky a jeho rodine. Bola veľmi obľúbená, zaslúžila sa o to, že v Česku vznikol Masarykov okruh. Udržiavala vzťahy s českou politickou, kultúrnou a športovou špičkou: "Eliška Junková, jedinečná osobnost s mnoha zájmy, byla pozoruhodná nejen jako pamětnice Bugattiho éry. Už jako velmi mladá se v rodné Olomouci poznala s Emou Destinovou, v Brně se učila na klavír u Leoše Janáčka, v Praze patřil k jejím přátelum básník Jaroslav Seifert." (s.21). 
Výťah císaře pána - príbeh súvisí s prvým výťahom, ktorý sa začal používať v Českej republike. Zaslúžil sa o to Ferdinand Habsburský, zvaný aj Dobrotivý, ktorý začal používať výťah už v roku 1870, a to zo zdravotných dôvodov. Bolo to na jednom zo svojich sídel, na zámku v Zákupech, kde trávil po svojej abdikácii pomerne veľa času.
Teplo domova - ukážka geniálnej architektúry dnes už takmer zabudnutého Adolfa Loosa, ktorý navrhol vilu pre bohatého obchodníka pána Mullera. Vila nebola nikdy dokončená, keďže nastúpil socializmus, ktorému sa honosné pánske sídlo príliš nepozdávalo a preto ho využili na vlastné účely. 
Salónny vozeň - príbeh luxusného vagóna, ktorý svojho času využívali známe osobnosti ako: František Ferdinand, Eduard Beneš, Emil Hácha, Klement Gottwald... Luxusný vozeň vyrobili Ringhofferove závody Smíchov, ako jeden z najväčších výrobcov vagónov na svete. Podieľali sa, okrem iného, aj na výrobe legendárneho Orient Expressu, ktorý svojho času premával medzi Istanbulom a Parížom. 
Podkova Laty Brandisovej - Laty Brandisová ako prvá, a zatiaľ jediná žena, vyhrala slávne konské dostihy Veľká Pardubická. Lata pochádzala z bohatej šľachtickej rodiny a ku koňom mala vždy veľmi blízko. Jej život bol plný vrcholov a pádov. Prekonala mnoho komplikovaných zranení súvisiacich s jazdením. Nikdy sa nevydala a po nástupe komunistov upadla v podstate do zabudnutia. 
Mlynářuv dopis - Len málo sa vie o tom, že jeden z najlepších priateľov W.A. Mozarta bol český hudobný skladateľ Josef Myslivček, ktorý geniálneho autora inšpiroval a stal sa jeho hudobným vzorom. Spočiatku sa stretávali osobne, neskôr, keď Josefa začali prenasledovať vážne zdravotné problémy, sa ich osobný vzťah zmenil na bohatú listovú komunikáciu. Mladý Mozart znášal smrť svojho staršieho priateľa dosť ťažko. Keď Josef umrel, geniálny Rakúšan v sebe cítil veľké prázdno. 
Kto si dnes na Josefa Myslivčeka spomenie?

Ďalšie príbehy predmetov sú taktiež veľmi pestré. Rozprávajú napríklad o pečatnom prsteni slávneho etiópskeho panovníka Haile Selassiea I., ktorý kedysi pricestoval aj do Československa, o biliardovom stole rakúskeho kancelára Metternicha, o poškodenom pätníku pochádzajúcom zo slávneho Masarykovho okruhu, o veľkom sporáku, na ktorom mohlo variť až 14 ľudí súčasne, o luxusných kočiaroch olomouckého biskupa a o jednej útulnej chalúpke, ktorá patrila sudetským Nemcom.

Slávne aj zabudnuté mená českej, ale aj svetovej histórie, vzácne aj menej vzácne predmety, ktoré rozprávajú príbehy, čo odvial čas, no je príjemné si ich po rokoch opäť pripomenúť. Knižka prináša veľa zaujímavostí, pričom je písaná veľmi dostupnou formou a som rád, že som sa k nej po šiestich rokoch konečne dostal.           

   

5 cudzích termitov - odveta

RECENZIA: Zdeněk Svěrák - Nové poviedky (Fragment, 2011)

HODNOTENIE:   *****

"Byl oblečenj jako komorníci ve filmech: zadek mu těsně obepínaly černý kalhoty a prsa bílá vestička s černejma proužkama. Vlasy měl vepředu prořídlý, ale vzadu hustý a spletený do copánku. Ještě než promluvil, věděl jsem, že je teplej. V těch mrazech to vypadá jako dobrá zpráva, ale mě to dvakrát nepotěšilo, protože se homosexuálum i ve vyšším věku  vétšinou líbím. Říkam si, jestli to nebude tím, že jsem v mládí celkem úspěšně závodil jako chodec. Když mě moje budoucí žena viděla na stadionu Evžena Rošického, jak se staženýma pulkama a vypíčeným hrudníkem uháním po dráze, řekla, že buď toho okamžitě nechám, nebo se rozejdeme." (s.103). 

Pokračovanie poviedok Zdeňka Svěráka predčilo, podľa môjho názoru, prvú časť. Deväť silných poviedok, ktoré nesú Kunderovu cynickosť a Dahlove majstrovstvo. 
Hneď prvá poviedka, Betlémske světlo, prináša silný príbeh. Pätnásťročný mentálne postihnutý chlapec sa snaží začleniť do sveta dospelých, no nie vždy to dopadne podľa jeho predstáv. Predovšetkým chlapcove dialógy s otcom sú skvelé. 
Druhá poviedka, ktorá nesie názov Sraz naší třídy, je o stretnutí gymnazistov po štyridsiatich rokoch, ktoré odhalí jedno zaujímavé tajomstvo obávaného učiteľa. 
Nákup je názov tretej poviedky. Je to smutno úsmevný príbeh manželského páru v pokročilom veku, ktorý sa viacej nenávidí ako miluje. Žena sa často vracia do čias svojej mladosti a premýšľa, ako by sa odvíjal jej život, keby sa v tom čase rozhodla inak... Jedna z najsilnejších poviedok, aké som kedy čítal. 
O slušném taxikáři je poviedka o chlapcovi, ktorého láska k učiteľke češtiny naučí zároveň milovať aj spisovný jazyk. Aj keď je učiteľka už dávno preč a z chlapa sa stal taxikár, slušné správanie a bezchybné vyjadrovanie mu ostalo.
Poviedka Ve vlaku je úsmevným príbehom o jednom cestujúcom, ktorý je zároveň rozprávačom príbehu, o matke s malých chlapcom, vietnamskom dievčati a veľkom vtákovi.
Lázňe Mokřady, ako už názov poviedky napovedá, sa odohráva v kúpeľoch. Je to príbeh o jednom slepom ladičovi pián, ktorému sa zázračne vráti zrak a vidí aj veci, ktoré by radšej nevidel. 
Dubnová povídka je riadny úlet. Hlavný hrdina je chlapík, ktorý sa narodil v rovnaký deň ako Hitler a zakaždým sa mu v tento deň prihodí nejaké nešťastie. Je to len náhoda? Aj preto odchádza dobrovoľne na psychiatriu, aby zabránil najhoršiemu. Podarí sa mu to?
Ujetá láska je poviedka plná emócii. Príbeh o dievčati a chlapcovi, ktorých električky šli povedľa seba a ich pohľady sa náhodne stretli. Osobne ma táto poviedka veľmi zasiahla a záver to v pozitívnom slova zmysle len zaklincoval. Paráda.
Dvojí vidění - o tom, že dvojité videnie nemusí byť vždy len na škodu, rozpráva táto jemne erotická poviedka, ktorej výrazná časť sa odohráva vo Švédsku. Hlavným hrdinom je hudobník, ktorý zo zdravotných dôvodov musí zanechať kariéru hudobníka v kapele a tak prijme ponuku hrávať po večeroch v jednej pražskej kaviarni. Jedného dňa dostane od staršej šľachtičnej ponuku, ktorá sa len tak neodmieta. Aby sa Svěrák nedostal do sporu s reálnymi švédskymi miestami a menami, použije skutočne originálne riešenie: "Tady musím upozornit, že odteďka budou všechny jména nepravý. Místní názvy si většinou vymejšlím, abyste je na žádné mapě nenašli, a u osob používám jména hokejistu švédskýho národního mužstva Tre kronor, protože nemám zájem nikoho poškodit." (s.101). 

"Byl to úsměv stárnoucích žen, který se týká jenom rtu a v očích se nekoná." (s.108). 

Výborná zbierka, ktorej nemám čo vytknúť. Silné príbehy, typický "Svěrákovský" humor, správne vyvážené emócie, porcia cynizmu, neošúchané postavy, jednoducho prvotriedny čitateľský zážitok. Niet čo dodať.