ŠKÓTSKO - SLOVENSKO (literárna kvalifikácia o postup na MS vo futbale v Rusku 2018)

TIP NA VÝSLEDOK:   1:1    

Dnes to bude veľmi náročný zápas. Škóti budú v domácom prostredí ťažkým orieškom. 

ZOSTAVA ŠKÓTSKO:

1. Walter Scott - Ivanhoe (brankár)

2. Robert Louis Stevenson - Ostrov pokladov (obrana)

3. Arthur Conan Doyle - Príbehy Sherlocka Holmesa (obrana) KAPITÁN

4. James Matthew Barrie - Peter Pan (obrana)

5. William Auld - Kvaropo (obrana)

6. Irwine Welsh - Trainspotting (záloha) - ASISTENT KAPITÁNA

7. Eric Linklater - Rozprava nad mračnami (záloha)

8. Alistair MacLean - Konvoj do Murmanska (záloha) 

9. Archibald Joseph Cronin - Križiakov hrob (záloha) 

10. Lewis Grassic Gibbson - Škótska Sága (záloha)

11. Michael Scott - Diabolská vidina (útočník)

HVIEZDA MUŽSTVA - Irwine Welsh

ZOSTAVA SLOVENSKO:

1. Ľudovít Štúr - Slovanstvo a svet budúcnosti (brankár) - KAPITÁN

2. P.O. Hviezdoslav - Hájnikova žena (obrana)

3. Martin Kukučín - Neprebudený (obrana)

4. Janko Kráľ - Divný Janko (obrana)

5. Rudo Sloboda - Narcis (obrana)

6. Ladislav Mňačko - Ako chutí moc (obrana)

7. Dominik Tatarka - Panna zázračnica (záloha)

8. Dominik Dán - Červený kapitán (záloha)

9. Jozef Karika - Trhlina (záloha)

10. Dušan Mitana - Psie dni (záloha) - ASISTENT KAPITÁNA

11. Janko Jesenský - Malomestské rozprávky (útok)

HVIEZDA MUŽSTVA - Dominik Dán

 

  

RECENZIA: Jozef Karika - Trhlina (Ikar, 2016)

HODNOTENIE:   *****

"Len tak na okraj, sleduješ, kam ma tie skurvené dokumenty z čiernej bešie dostali? Našiel som ich v chátrajúcej vile uprostred Žiliny, prihodilo sa jedno s druhým a odrazu som stál kdesi hlboko v tribečských horách. naokolo sa stmievalo, a ja som spolu s Miou nasledoval dvoch cvokov, aby sme preskúmali dávno opustenú osadu. Presne takto to chodí, dávaj si pozor, aké dvierka otváraš - a nemyslím iba tie olovené, niektoré dvierka bývajú celkom nehmotné." (s.199).  

Jozef  Karika len nedávno dopísal ďalší zo svojich úspešných románov pod názvom Strach, keď ho oslovil istý mladý muž Igor M., ktorý má pre neho údajne neuveriteľný príbeh, ktorý mu potrebuje vyrozprávať. Karika sa spočiatku staval k tomuto nápadu skepticky, predsa len, denne ho oslovuje kopec čudákov, ktorí majú pre neho zakaždým nejaký trhák a napokon to väčšinou skončí fiaskom. Napokon však so stretnutím  súhlasil. S Igorom sa stretli v jednej kaviarni, kde mu mladý muž postupne odhalil svoje hrôzostrašné tajomstvo.

Igor bol v podstate obyčajný mladý muž zo Žiliny, ktorý len nedávno skončil vysokú školu a nemohol si nájsť zamestnanie adekvátne jeho vzdelaniu. Preto chodil po brigádach, kde manuálne drel za pár desiatok eur. Jedného dňa sa mu podarilo zohnať trojmesačnú brigádu na Hurbanovej ulici, kde sa v období  1.Československej republiky nachádzal psychiatrický ústav pre choromyseľných. Dozvedel sa to z dobových dokumentov, ktoré sa nachádzali ukryté v pohodenom trezore jednej z miestností, ktorú mal Igor so svojimi parťákmi za úlohu pred definitívnym zbúraním vypratať. V trezore boli ukryté platne s nahrávkami istého Waltera Fischera, ktorý bol v ústave svojho času hospitalizovaný. Ten hlas, a obsah rozhovoru ošetrujúceho lekára s pacientom, Igora úplne vydesil. Po prehratí všetkých rozhovorov Igor s hrôzou zistil, že ihla na jeho gramofóne poškriabala platne, čím dôležité svedectvo nechtiac nadobro zničil. Ani táto nepríjemná skutočnosť ho však neodradila a začal po Walterovi Fischerovi hlbšie pátrať. Keď si zadal meno pacienta do vyhľadávača, zistil, že tento muž, ktorý pracoval ako robotník v Baťovanoch (dnešné Partizánske), sa v januári roku 1939 vybral pešo za rodinou cez pohorie Tribeč. Keď sa však ani po štyroch dňoch nevrátil, jeho manželka oznámila na polícii, že jej muž je nezvestný. Našli ho až v máji toho istého roku, živého, no vo veľmi zlom psychickom stave, s popáleninami a reznými ranami po celom tele. Previezli ho rovno do psychiatrického ústavu v Žiline, kde sa však stopy po mužovi po čase definitívne strácajú. Igor však pátral ďalej. Zistil, že v okolí pohoria Tríbeč (nachádza sa neďaleko Nitry, jeho rozloha je cca 30 kilometrov) zmizlo oveľa viac ľudí, prípadne ak ich aj našli živých, mali podobné príznaky ako vyššie zmieňovaný Walter Fischer. 
Igor väčšinu svojho času venoval svojmu blogu a cítil, že táto téma by mohla byť pre jeho internetovú stránku úplná bomba. Len ho škrelo zničenie vzácnych platňových nahrávok., ktoré by jeho textu dodali väčšiu dôveryhodnosť. Igor býval v jednom byte spoločne so svojou priateľkou Miou, ktorá mu bola v mnohých prípadoch oporou. Záležitosť okolo tribečskej záhady začala naberať na obrátkach. Igor tomu úplne prepadol. Navyše sa mu podarilo do celej veci zapojiť dvoch zapálených diskutérov: Anreja Bežanského, informatika, ktorý bol zástancom rôznych konšpiračných teórii a Dávida Kerčela, učiteľa fyziky, ktorý bol naopak racionálny typ, čo odmietal akékoľvek dohady a špekulácie o čomkoľvek, čo len trochu zaváňalo mysticizmom. 
Hádka medzi mužmi na opačných názorových póloch dospela napokon tak ďaleko, že sa dohodli na spoločnej výprave na pohorie Tribeč. Igor sa nemohol dočkať. To bude úplne parádny materiál pre jeho blog! Spoločne s Miou sa pripoja k výprave a o niekoľko týždňov všetci štyria vyrazia na dve noci do hôr. Od toho momentu sa začnú diať veci, ktoré sa nedajú popísať inak, ako desivé...

Jozef Karika napísal vynikajúci hororový príbeh, ktorému vytknem len dve veci. Podľa môjho názoru zbytočné vstupy autora do textu po skončení jednotlivých kapitol, ktoré mierne narúšajú inak skvelo plynúci príbeh a viaceré opakovania jednotlivých pasáži, ktoré majú v čitateľovi pravdepodobne vyvolať väčšie napätie, prípadne pripomenúť mu niektoré už známe fakty z príbehu, no skôr to pôsobí ako mierne podcenenie čitateľovho intelektu. Ale inak brutálny zážitok. Vytvorenie hororovej atmosféry nemá chybu. Niečo ako slovenský Blair witch, pri niektorých scénach som mal naozaj po tele zimomriavky: "Nechcem to povedať na rovinu, lebo to tak napíšeš, niektorí čitatelia sa poserú od rozhorčenia, že kopíruješ Blair Witch. Lenže predne to mi v tej chvíli napadlo -úplný Blair Witch uprostred slovenských lesov. Cítil som sa rovnako ako keď traja neboráci vo filme objavili lesnú lokalitu s pozväzovanými vetvičkami, kôpkami kameňov a ďalšími fajnotami visiacimi zo stromov." (s.180). 
A pokiaľ vám zvedavosť nedá a pôjdete po internetových stránkach, ktoré autor spomenul v poznámkach pod čiarou a pustíte si videá, ktoré s pohorím Trebič súvisia, zážitok bude dokonalý. Štýl autora nemusím veľmi hodnotiť, Karika písať jednoducho vie a podľa môjho názoru jeho limity ešte zďaleka nie sú vyčerpané. Je doma vo viacerých žánroch, dúfam, že hororovej téme sa bude ešte v budúcnosti venovať. Postavy výborné, dialógy, atmosféra, proste mega zážitok, navyše obohatený o umelecké prvky. Zaslúžené finále v súťaži Anasoft litera, pokojne by som si knihu vedel predstaviť na úplnom vrchole. Už by sme naozaj nemuseli byť takí konzervatívni a diskutovať o tom, či  horor ako žáner má právo súťažiť o najprestížnejšiu slovenskú literárnu cenu. Pokiaľ má umelecké kvality (čo Trhlina rozhodne má) potom v tom nevidím problém. A že román obsahuje nejaké vulgarizmy? Už sa prestaňme tváriť, že žijeme v slušnej spoločnosti, kde najvulgárnejšia nadávka znie "doriti". 

Pretože toto je proste pop*či kniha ! 


           

ZÁSIELKA, KTORÁ POTEŠÍ :) (fotodokument)

KNIHA PLUS ČELOVKA. TEŠÍM SA :)

RECENZIA: Všetko je raz prvý raz (Slovenský spisovateľ, 2017)

HODNOTENIE:   ***

"Nejaký čas sme mali povolené nacvičovať v Pionierskom paláci, ktorý sme nazývali Pinkáč (oficiálne Ústredný dom pionierov a mládeže Klementa Gottwalda, dnes Prezidentský palác), a to pod podmienkou, že budeme v nedeľu doobeda v divadle Nová scéna hrať scénickú hudbu k detským predstaveniam. Bolo to strašne otravné. Tak veľmi, že sme pri tých predstaveniach začali robiť schválnosti. Hrali sme fortissimo tam, kde sme mali buď nehrať vôbec, alebo hrať pianissimo. Začali sme robiť to, čo Debnár v kapucínskom kostole. Úryvky z Beatles v najneočakávanejšej  chvíli, napríklad, keď išiel Janka práve zožrať drak a detičky aj ich mamičky mali nervy na prasknutie. Ktorý drak by sa nezačal rehotať, keď v takej dramatickej chvíli začuje Help I need somebody, help me, pease, please help me." (s.196).  

Pokiaľ máte radi spomienkové knihy v štýle Juraja Šeba alebo Borisa Filana, prípadne vás chytila Baričákova kniha Vždy pripravený!, potom si nepochybne nájdete to svoje aj v debutovom románe Rudolfa Hrčku, v ktorom hrá hlavnú úlohu mesto Bratislava.

Rudolf Hrčka je ročník 1950. Jeho otec bol robotník, zatiaľ čo mama pracovala ako žena v domácnosti. Mal ešte dve sestry- staršiu Aničku (po bratislavsky Anyčku) a mladšiu Martušku (zomrela ako veľmi mladá). Rudo bol už ako malý chlapec veľmi činorodý. Išlo mu kreslenie, matematika, čítal ešte skôr ako nastúpil do prvej triedy, chodil na husle, no napokon podľahol gitare, a na konci základnej školy sa stal členom jednej bigbítovej kapely, čo sa samozrejme nezaobišlo bez problémov. Dlhšie vlasy, anglické výrazy, hlasná hudba...Chlapci potrebovali mať v detstve pocit, že patria do nejakej partie. Ani Rudo Hrčka sa nevyhol pouličným bitkám, ktoré so sebou prinášali modriny, rozbité nosy, krvavé hlavy a hlavne ten fantastický pocit, keď jedna partia namláti tej druhej. Rudo Hrčka sa vďaka manuálnej práci ocitol na dlhšie obdobie vo Vysokých Tatrách, ktoré v roku 1970  organizovali Majstrovstvá sveta v zimných športoch. Hrčkova rebelská povaha sa len ťažko vyrovnávala so vstupom ruských vojsk na územie Československa v roku 1968. Práve tieto pasáže spolu s pobytom pri mori v bývalej Juhoslávii, so zaujímavým dievčaťom menom Ingeborg, patria podľa môjho názoru k najlepším častiam románu. Rudo Hrčka pokladá za veľké šťastie, že mal v mladosti možnosť pracovať a stretávať sa s jednoduchými ľuďmi, ktorí ho podľa jeho názoru obohatili rovnako, alebo možno ešte viacej, ako klasickí intelektuáli. Sám Hrčka sa zhodou viacerých zaujímavých okolností (doplnenými o rozhovor s otcom) rozhodol napokon pre lekársku kariéru, hoci rovnako ho v čase výberu povolania bavila aj matematika a architektúra. Ale človek mieni...

Aby som veľa nerozprával (nepísal), dovolím si odcitovať niektoré pasáže z románu, ktoré sa mi zdali nejakým spôsobom buď zaujímavé, vtipné, inteligentné alebo niečim výnimočné:

"O niekoľko dní prišla za mnou Gitka opäť a chcela, aby som jej nakreslil niečo do pamätníka. Určite si spomínate na tie albumčeky, ktoré mali na prvej strane text: Môj pamätník v úcte maj, listy z neho netrhaj. Kto z neho list vytrhne, nech mu ruka odpadne. Taký pamätník, to bol vlastne starý otec Facebooku. Mali sme v ňom niečo o sebe a výtvory kamarátov. " (s.96). 

"Prvý raz v mojom živote sme niekam išli celá rodina spolu. Ale nie pešo ani autobusom. Autom. Tatraplánom.
Tatraplán bol v tých časoch ako teraz BMW najvyššej kvality. Možno aj trochu viac, lebo BMW má dnes u nás už kdekto." (s.100). 

"Je fajront. Ser na to. Robota neni kokot. Postojí." (s.166). 

"Chorvátčina v Slobodanovom podaní bola celkom zrozumiteľná. Povedal asi tri slová za hodinu." (s.238). 

Rudolf Hrčka prežil podľa všetkého veľmi pestrí a zaujímavý život. Alebo možno ešte stále prežíva. Občas príbehy nemajú úplne plynulé tempo, z textu je cítiť, že autor nie je profesionálny spisovateľ. Navyše, kým niektoré kapitoly sú naozaj pútavé, iné miestami nudia. Práve kvalitatívna nevyrovnanosť jednotlivých kapitol a nie celkom vypísaný autorov štýl, sú najväčšou slabinou tohto, inak vcelku kvalitného spomienkového románu. Naopak, pozitívom knihy je dobové zobrazenie hlavného mesta (kultúrna, politická a spoločenská situácia 50 tych a 60 tych rokov 20. storočia) doplnená o pomerne bohatý obrazový archív.
Takže taký dobrý stred s viacerými pozitívami, ale aj nejakými tými negatívami. Autor nevylúčil ďalšie pokračovanie, čo by som osobne uvítal.  

RECENZIA: Giulio Leoni - Záhady svetla (Metafora, 2007)

HODNOTENIE:  ***

Pred časom som si veľmi obľúbil tetralógiu S.J. Parrisovej - Kacír, Rúhač, Prorok a Zradca, v ktorej sa nám v úlohe hlavného vyšetrovateľa predstavil slávny Giordano Bruno. 

Tak som to tentoraz skúsil pre zmenu so slávnym básnikom Dantem Alighierim. Na rozdiel od Giordana Bruna sa príbeh odohráva o viac ako dve storočia skôr. Dante má niečo po tridsiatke a práve mu končí funkčné obdobie mestského priora vo Florencii. Doslova pár hodín pred tým ako má zložiť funkciu, na rieke Arno objavia loď so stovkou mŕtvych tiel. Medzi nimi sa nachádza aj záhadný prístroj, ktorý je však rozbitý. Ako sa neskôr ukáže, ide o akési zrkadlo, ktoré dokáže dokonale zachytiť obraz človeka. Niečo na spôsob dnešnej 3D tlačiarne: "-Jestli je to pravda, zasadilo by to malířskemu cechu smrtelnou ránu-, přemýšlel nahlas Dante. -Kdoví, co by si o tom myslel jeho přítel Giotto. Jenže muže toto být ten tolik hledaný tajemný poklad? Pro který se vraždí?-" (s.126). Ibaže rozbitý prístroj zďaleka nemusí byť len akýmsi moderným fotoaparátom, ale údajne mohol merať rýchlosť svetla! V každom prípade v slobodnej Florencii dochádza k viacerých vraždám významných ľudí: "Nejdřív ti mrtví z tajemné lodi, odborníci na mechaniku. Pak Guido Bigarelli, prokletý sochař, architekt Federika II. A tesař Rigo. A teď Fabio, matematik. Někdo vraždí lidi, propojené jakýmsi tajemným spusobem v plánu, jehož hranice zustavají nesrozumitelné (s.150).

V každom prípade sa vo Florencii dejú čudné veci. Počet mŕtvych neustále pribúda, začne sa hovoriť o existencii nápoja dlhovekosti, do mesta prichádzajú sodomiti, Dante má problémy s kresťanskými autoritami (podobne ako Giordano Brunom( a tomu všetkému tróni na pomyselnom vrchole záhadný poklad cisára Federika II, ktorý mal údajne zanechať pred mnohými rokmi na svojom tajnom hrade. Čo sa v skutočnosti za údajným pokladom skrýva? Dantemu končí o pár hodín mandát priora a dovtedy musí všetky otázky zodpovedať. A hlavne nájsť vraha, ktorý, ako sa zdá, sa nezastaví pred ničím. 

V porovnaní s Parrisovej Giordanom Brunom je Leoniho Alighieri o level slabší. Zbytočne veľa opisov, menej dramatických scén, priveľa obetí, ktoré sa snažia čitateľa len odviezť od pozornosti pri hľadaní skutočného vraha. Na to, koľko má kniha strán, sa v nej až tak veľa neudeje. Len pribúdajú mŕtvi, autor vysvetľuje princíp prístroja, neustále sa omieľa slovné spojenie Federikov poklad a samotný Dante chodí po meste a zháňa informácie o vrahovi. Ani slávny básnik nevyznieva ako charizmatická postava, mám pocit, že nemá takú silu, aby sám utiahol celý príbeh. Autor v dodatku vysvetľuje, že vychádzal pri písaní knihy z historických dokumentov a aj záhadný prístroj na podobnom princípe údajne v 13. storočí už existoval. No tieto informácie treba brať s rezervou. Je otázne, do akej mieri si Leoni príbeh prispôsobil a do akej z historických záznamov naozaj aj vychádzal. 

Pre mňa priemerný príbeh bez momentu nejakého väčšieho prekvapenia, ktorý keď prečítate, tak už pomaly neviete o čom bol. Ešte že Dante Alighieri je súčasťou literárnych učebníc, inak by sme mali pravdepodobne problém zapamätať si aspoň jeho meno.    

RECENZIA: David Nicholls - My (Ikar, 2015)

HODNOTENIE:    ****

" - Všetko je v poriadku-, oznámil som. Zrejme to bola vzduchová bublina vo vodovodnom potrubí.  -O čom to hovoríš? - Connie sa posadila. -Nič sa nedeje. Nikde ani stopy po vlamačoch. -Nehovorila som o vlamačoch. Povedala som, že podľa mňa naše manželstvo dospelo ku koncu, Douglas. Myslím, že chcem od teba odísť.- Chvíľu som len sedel na kraji postele.  -Ale aspoňže to neboli vlamači- odvetil som, hoci ani jeden z nás sa neusmieval a v tú noc sme už nespali."(s.13).

Príbeh obyčajného manželského páru z Anglicka, ktorý vychováva tínedžera a po dvadsiatich rokoch  prechádza vážnou manželskou krízou. Douglas Petersen, hlavný hrdina príbehu, je biotechnik, ktorý sa zaoberá výskumom vošiek: "-Vínne mušky sú evolúcia v akcii. Preto ich máme tak radi. -Evolúcia v akcii. A čo robíte, keď chcete preskúmať ich genitálnu štruktúru? Prosím, prosím. len mi nepovedz, že ich všetky zabijete. -Zvyčajne ich uvedieme do bezvedomia.- Malinkými obuškami?-" (s.107).  Jeho žena Connie, vyštudovaná umelecká maliarka, v súčasnosti pracuje ako kurátorka v galérii. On je vedec, ktorý má za sebou pokojnú minulosť, ona je dušou typická umelkyňa s pestrou minulosťou, ktorá sa nikdy tak celkom neusadila. Ich syn Albie, prezývaný Vajco, práve skončil strednú školu a chystá sa ísť študovať na univerzitu, odbor umelecké fotografovanie. Aby si Douglas a Connie užili posledné spoločné chvíle so synom, kým odíde na vysokú, rozhodnú sa v trojici absolvovať okružnú jazdu okolo Európy. Všetko nadobudne nový rozmer, keď Connie tesne pred odchodom do Paríža manželovi oznámi, že po dovolenke ho navždy opúšťa. Na ceste zohrajú významnú úlohu dve osoby. Dievča pochádzajúce z Nového Zélandu, prezývané Šelma, ktoré stretnú v Paríži a dánska krásavica v stredných rokoch - Freja Kristensenová. Výlet sa ešte viacej skomplikuje, keď od rodičov uteká ich náladový syn Albie a Douglas vie, že jediná šanca ako ešte zachrániť rozpadajúce sa manželstvo je, priviesť nezvestného chlapca naspäť do Anglicka.

"Pokiaľ išlo o romantickú lásku, skutočnú lásku, zasiahla ma iba raz, ale keby som chcel získať náklonnosť Lizy Godwinovej, to akoby som čakal, že kapitán Titanicu láskavo dohovorí ľadovcu, aby mu uhol" (s.98). 

David Nichols, podľa môjho názoru, prekonal svoj predošlý bestseller Jeden deň a napísal veľmi pútavý, dojímavý, humorný, trošku smutný a veľmi reálny príbeh, ktorý vtiahne čitateľa od prvej strany. Spolu s Douglasom a jeho rodinou precestujeme časť Európy a cesta nám bude popri tom plynúť veľmi príjemne. Priznám sa, že neraz som Douglasa za to všetko, čím musel prejsť, ľutoval, ale život je už raz bohužiaľ taký. Nebudem prezrádzať záver románu, ale rozhodne nebudete sklamaní. 

"-Je štvrť na štyri. Ak chceme stihnúť dom Anny Frankovej, mali by sme okamžite odísť.       -Douglas, môžeme ho nechať tak? Ani gestapo sa tam netúžilo dostať tak veľmi ako ty-"(s.171). 

RECENZIA: Cornelia Funkeová - Za čarovnými okienkami (Tatran, 2009)

Dnes ráno som bol na nákupe v obchodnom dome Kaufland a čo moje oči nevideli? Vianočná ponuka pozostávajúca z mikulášov, adventných kalendárikov a iných čokoládových radostí. Tak som si povedal, prečo nie, dám aj ja teda nejakú vianočnú knižnú recenziu, nech kráčam s dobou :D 

1. OKTÓBER (v uliciach Žiliny)

1. OKTÓBER (adventná ponuka v Kauflande)

1. OKTÓBER (adventná ponuka v Kauflande 2)

HODNOTENIE:    ***

"Vedela to. Už vtedy, keď mama vyložila ten čudný kalendár na stôl. Júlia silno stisla pery a hľadela na mamu tak namosúrene, ako len vedela. 
-Ale veď to nie je čokoládový kalendár- odvrkla Júlia a skrížila si ruky za chrbtom. Nechcem ho.-" (s.12).

Predstavte si, že namiesto čokoládového adventného kalendárika dostanete len taký obyčajný, prázdny. Tak presne toto sa stalo 9 ročnej Júlii tesne pred Vianocami. Lenže jej kalendár je prázdny iba na prvý pohľad. Keď totiž načne okienko s veľkou jednotkou, zistí, že v domčeku existuje život! A to nie je všetko. Keď sa Júlia intenzívne sústredí, zistí, že môže do svojho adventného kalendárika dokonca aj vojsť. Ako deň po dni otvára okienka, postupne sa zoznamuje s obyvateľmi kalendárového kráľovstva. So starším vynálezcom lietadiel, ktorý pripomína postavu z Malého princa, so staršími vílami, s troma temnými trpaslíkmi a chlapcom, ktorého pre jeho výšku prezývajú Obrovský. V kalendárovom kráľovstve vládne starý zábudlivý, no veľmi milý panovník, ktorý má vysmiateho syna Harryho, prezývaného aj Škaredý Harry. Starý kráľ má po svojom boku zlého a zákerného radcu Lea, ktorý túži ovládnuť kalendárové kráľovstvo. Na svoje podlé plány použije neviditeľného spojenca, ktorý nemá meno. Keď Júlia neviditeľného nepriateľa premôže, Leo použije ešte zákernejší plán. Unesie škaredého princa Harryho a zavrie ho do väzenia. Júlia, spoločne so svojim šesťročným bratom Ottom, beží Harrymu na pomoc, aby kalendárové kráľovstvo neupadlo naveky do nešťastia...

Skvelý autorkin nápad vytvoriť rozprávku, ktorá sa odohráva v adventnom kalendáriku. Príbehu nechýba humor, napätie (v podobe neviditeľného) a čarovná vianočná atmosféra. Knižka je prvotne určená detskému čitateľovi, no pokiaľ vo vás ešte nevyhasla iskrička malého dievčatka alebo chlapčeka, určite si vychutnáte knižku počas adventného obdobia s pohárom punču alebo vareného vína, s voňavými koláčikmi naservírovanými na tácke od maminy. Príbeh sprevádzajú čiernobiele ilustrácie, ktoré ho robia ešte atraktívnejším.