nedeľa 5. augusta 2018

RECENZIA: Laetitia Colombaniová - Vrkoč (Odeon, 2018)

HODNOTENIE:    ***

"Je amazonka. Hľa, čím sa stáva. Ženou vedúcou vojnu, bojovníčkou. Amazonka sa neopúšťa. Bije sa. Bije sa do posledného dychu. Nikdy neuteká.
Treba sa vrátiť do boja, prejsť do útoku. V mene matky, v mene dcéry, v mene synov, ktorí ju potrebujú. V mene všetkých bojov, ktoré doteraz viedla. Musí pokračovať. Neľahne si do tejto postele, neoddá sa smrtke. čo už po nej načahuje ruky. Nedá sa zahrabať do zeme. Dnes teda určite nie." (s.186). 




Tri príbehy odohrávajúce sa každý v inej časti sveta, no v konečnom dôsledku sú oveľa viac prepojené, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Ten prvý sa odohráva v Indii a jeho hrdinkou je Smitá, matka dievčaťa, ktorá sa vzbúri kastovej nespravodlivosti, zakazujúcej chodiť jej šesťročnej dcérke do školy. Hrdinkou druhého príbehu, ktorý sa odohráva v Taliansku, je mladé dievča Giulia, ktoré sa vzoprie patriarchálnemu spôsobu života, aby si uchránila lásku k mužovi, ktorého miluje a zároveň zachránila rodinný podnik. Tretí príbeh sa odohráva v Kanade a jeho hrdinkou je úspešná emancipovaná štyridsaťročná právnička, matka detí, ktorá po tom, čo jej diagnostikujú závažné ochorenie, zisťuje, aké je to byť diskriminovaná a odstrkovaná zo strany mocných, pre ktorých sa stáva od istého momentu len nepotrebnou záťažou. 
Zaujímavo vyrozprávané príbehy, ktoré spája jedna jediná vec, o ktorej sa dozvieme až v závere románu. Napriek pochmúrnej atmosfére, ktorá nás sprevádza celou knihou, autorka necháva román doznieť v mierne optimistickom tóne. Vrkoč sa stal vo Francúzku v roku 2017 knižnou udalosťou, predalo sa viac ako 300 000 výtlačkov a bol preložený do 29 jazykov. Pravdepodobne patrí k tomu typu literatúry, ktorý dnes ľudia potrebujú čítať. Tým, že román obsahuje krátke kapitoly a je v ňom viacero básní, prečítate ho pomerne rýchlo. Nie je to kniha, ktorá by sa mi vryla hlboko do pamäte, ale nepopieram, že má svoje kvality.  

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára