štvrtok 30. augusta 2018

RECENZIA: Jozef Puškáš - Štvrtý rozmer (Smena, 1980)

HODNOTENIE:   *

"Rotarides si prehadzoval kriedu z dlane do dlane a radšej blúdil očami po stehnách, aby sa náhodou nestretol s nejakým pohľadom. 
- Sľúbil som, - slabo som si odkašľal, - že na našom dnešnom stretnutí budem demonštrovať model štvorrozmerného rovnobežnostena. Odložíme to a budeme pokračovať v prednáške..." (s.97). 




Hlavným hrdinom tohto tendenčného románu je vysokoškolský učiteľ fyziky s netradičným menom Rotarides. Tento ničím nezaujímavý chlap sa tlačí v malom bratislavskom byte so svojou manželkou Tonkou (tvári sa, že je spisovateľka) a ich malým spoločným synom Vladom. V tomto románe sa takmer nič nedeje. Riešia sa tu nejaké tie susedské vzťahy, vedú sa jalové krčmové reči, niektoré postavy sa tvária, že hľadajú hlbší zmysel života, no nikto nedokáže povedať nič, čo by stálo aspoň trochu za pozornosť. A tak sa príbeh ťahá ako sopeľ a vy už sa neviete dočkať záveru, ktorý je vykúpením jedine v tom, že už je po všetkom tom trápení. Od tejto knihy ruky preč, lebo vám absolútne nič nedá. Iba vás pripraví o vzácny čas a energiu. Hawk. Dohovoril som. Aj tak som tomuto otrasnému dielu venoval viacej priestoru, ako by si zaslúžilo.  

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára