Sobota 12.11.2016
Ráno som sa vybral spoločne so svojou priateľkou na knižný
veľtrh Bibliotéka 2016 do Bratislavy. Regiojet odchádzal pár
minút po ôsmej. Vonku silno fúkalo a padal dážď so snehom. Jednoducho deň,
kedy by každý normálny človek ležal v posteli a sladko sa otáčal na
druhý bok. Ale nie všetci sme normálni a pokiaľ ide o knihy, tak ja
určite nie. Vo vlaku sme vypili kapučíno a ja som dočítal rozčítaný román Kam
si zmizla Bernadette (onedlho prinesiem recenziu).
Dorazili sme tesne
pred pol jedenástou. Privítala nás veterná Bratislava, ktorá bola na niektorých
miestach pokrytá mokrým snehom. Našťastie doprava neskolabovala. Nastúpili sme
na prvý autobus a doviezli sme sa k Inchebe. Kúpili sme si vstupenku (obyčajná za 5€, študentská 3€) a vošli sme dnu. Bolo otvorené len necelú
hodinu a už boli šatne plné. Takže nám neostávalo nič iné ako si niesť
zimné bundy pod pazuchou. Čakali sme kvantum ľudí, keďže Bibliotéka je jediným
podujatím svojho druhu na Slovensku, navyše do Vianoc ostávalo už len pár posledných týždňov, no bolo to ešte
oveľa horšie ako v našich najčernejších predstavách. Areál bol prekúrený,
masa ľudí sa neustále zväčšovala a návštevníci totálne ignorovali vchody a východy
priestorov, ktoré patrili jednotlivým kníhkupectvám. Aby som sa dostal k nejakým
knižným novinkám za relatívne výhodné ceny, zamieril som najskôr do stánku
internetového a knižného vydavateľstva Martinus, z ktorého som
si napokon odniesol tri knihy, pre ktoré som sa po dlhšou uvažovaní rozhodol: Mengeleho
dievča, Moruša a Baričákovu románovú novinku Vždy
pripravený s podtitulom Socializmus, heavy metal a čučo). Na
všetky spomínané novinky sa plánujem vrhnúť počas vianočných sviatkov, takže o recenzie
rozhodnete nebudete ukrátení. Ďalšie naše kroky smerovali do Slovartu,
kde som dlho prehadzoval v dlaniach knihu, ktorú napísal slovenský autor, čo
prežil komunistické väzenie 50tych rokov spoločne s bývalým normalizačným
prezidentom Husákom, ale napokon som si ju vzhľadom na finančný
strop, ktorý som si stanovil, nevzal. A teraz to dosť ľutujem, lebo si
neviem spomenúť na názov knihy ani na meno autora. Ak by mi náhodou niekto z vás
vedel pomôcť, budem mu veľmi vďačný. Vopred ďakujem.
Po Slovarte sme prešli cez
stánok vydavateľstva Ikar, Albatros, ďalej Marenčin, Mladé
letá,Tatran a tie ostatné menšie sme prešli takým rýchlejším
krokom.
Určite budete súhlasiť, že kúpu knihy si treba vedieť
vychutnať. Ak ste fajnšmekri rovnako ako ja, potom si aj vy vezmete knihu
opatrne do rúk, trošku sa s ňou pomaznáte, poprevraciate si ju hore – dolu,
opatrne ju otvoríte a nasajete jej
tlačiarenskú vôňu. Vychutnáte si jej grafickú podobu, prebehnete krátky obsah
príbehu na vnútornej strane obálky (pokiaľ ho kniha má) a nakoniec ju nežne
ako trofej určenú pre víťaza Ligy majstrov chytíte do dlaní a ako novorodenca
prenesiete k pokladni, kde za ňu vysolíte často krát nekresťanské peniaze.
Ale hrejivý pocit vo vašom vnútri a predstava ako ju budete po večeroch
čítať pod lampou, to sa jednoducho nedá opísať. Len som trochu smutne a nechápavo
pozeral na návštevníkov, ktorí brali do rúk akciové knihy za pár eur. Nepozerali
na to čo majú v rukách, hlavne, že knihy boli lacné a dostatočne hrubé
alebo graficky vyčačkané. Už vidím ako ich oprašujú vo svojich policiach,
prípadne si mädlia ruky ako vybavili viacerých svojich príbuzných a známych
za pár „šupiek“.
Keď sme vyšli zhruba po dvoch hodinách z výstaviska,
vietor sa ešte viacej rozfúkal a pocitová teplota nepríjemne klesala
hlboko pod bod mrazu. Naobedovali sme sa na Obchodnej ulici, kde sme si
v čínskej reštaurácii objednali z dennej ponuky. Potom sme si to namierili
do nákupného centra Bory Mall, kde v tom čase prebiehal festival
kávy, čaju a čokolády. Nasali sme podmanivú vôňu teplých nápojov a sladkých
dezertov. Vonku sa nedalo vydržať dlhšie ako pár minút. Šálka kvalitného
brazílskeho pressa a malinový chesscake padli naozaj vhod.
Tri minúty po pol šiestej večer sme sa vracali aj s nakúpenými
knihami naspäť do Žiliny. Cestou som
ešte stihol prečítať zaujímavú knihu Chopin a George Sandová (recenzia už čoskoro) a potom sme sa už nechali unášať pravidelným zvukom
zvonivých koľajníc.
Tak dovidenia o rok, priatelia. Ak teda všetko pôjde, ako má.
A Dočítania!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára