RECENZIA: Maria Sempleová – Kam si zmizla Bernadette? (Plus, 2014)

HODNOTENIE:  **

„Dôstojník Driscoll zavolal posily. Tím so psami prehľadal celý pozemok. Agenti FBI, ktorých nechali strážiť v okolí domu FOXOVEJ/ Brancha, podali správu, že po Bernadette Foxovej neostala ani stopa" (s. 219).

Bee Branchová je nadpriemerne inteligentné pätnásťročné dievča, ktoré túži nastúpiť do rovnakej internátnej školy, do akej kedysi chodil bývalý americký prezident J.F. Kennedy. Jej mama Bernadette je bývalá slávna architektka, ktorá navrhla okrem iného výnimočnú ekologickú stavbu pod názvom Tridsaťkilometrový dom. Po sérií niekoľkých potratov upadla do psychických problémov, odvtedy neustále vyvoláva konflikty s okolím. Na svoju dcéru Bee je až priveľmi úzkostlivá, keďže je jej jediným dieťaťom, ktoré navyše v útlom detstve trpelo srdcovou vadou. Bernadettein manžel a zároveň otec Bee, Elgin, je jedným z popredných šéfov Microsoftu a práve finišuje s prelomovým programom Samantha2.

Bee dostala pred časom prísľub od rodičov, že v prípade ak skončí ročník so samými Áčkami, môže si vybrať akúkoľvek odmenu. A tak sa celá rodina chystá na trojtýždňovú plavbu Antarktídy. Bee si ani nemohla zvoliť nevhodnejšie obdobie. Jej mama je psychicky odrovnaná a otec je zahádzaný prácou. Keď Bernadette začne ohrozovať finančný rozpočet a život celej rodiny, jej manžel Elgin sa rozhodne konať. S psychiatričkou Janette Kurtrovou sú rozhodnutí zatvoriť Bernadette do liečebne, hoci aj násilím. Lenže zatiaľ kým si Bernadette odskočí na toaletu, stihne otvoriť okienko oddeľujúce dom od záhrady a uteká nevedno kam. Žeby až do Antarktídy?

Príbeh je rozdelený do 7 častí, pričom každá z nich opisuje nejakú etapu života. Kniha je zaujímavá asi len tým, že okrem textu v nej nájdeme aj rôzne prepisy mailov, listov, faxov, novinových článkov a podobne. Inak je to s prepáčením klasická presladená zlátanina. Bee mi bola už od začiatku nesympatická. Mladá rozmaznaná sliepočka, ktorá má ešte nesympatickejšiu mamu (Bernadette). Asi by som takú susedku ovalil panvicou po hlave. Paradoxne najväčší sympaťák inak nesympatickej rodinky je Elgin, hoci ani on nie je žiadna výhra. 

Ako oddychová jednorázovka povedzme, ale inak si nerobte žiadne ilúzie. Nie je to veľmi vtipné, ani silné, a ak aj dojímavé, tak len umelo. Asi radšej absolvovať tú plavbu do Antarktídy na kajaku po Dunaji ako to čítať celé odznova.