RECENZIA: Jo Nesbo - Headhunters - Lovci mozgov (Ikar, 2011)

HODNOTENIE:  ****


"Usmievam sa tak preto, lebo taký som: profesionálny, analytický a citovo neangažovaný. Som lovec mozgov. Nie je na tom nič zložité. Som kráľ." (s.8).

Roger Brown je vzrastom nižší muž (meria 169 centimetrov), no napriek tomu je veľmi uznávaným lovcom tých najlepších mozgov pre významné nórske firmy. Je sebavedomý, vyzná sa v ľuďoch, je sčítaný, inteligentný a je takmer nemožné ho zaskočiť: "Som v tom dobrý, som nórsky Paolo Coelho, môj štýl fascinuje intelektuálne ľahko osloviteľné publikum a irituje všetkých náročnejších"(s.109).
A predsa sa nájde muž, ktorému sa to podarí. Clas Greve. Vysoký,  nezdravo sebavedomí Holanďan, ktorý navyše vlastní jeden z najhľadanejších obrazov, ktorý zmizol počas 2. svetovej vojny -Lov na kalydónskeho kanca. Od toho momentu je Roger rozhodnutý, že obraz za každú cenu získa. Má totiž cenu desiatok miliónov euro. Keď sa mu podarí dostať do domu Clasa Grevea, kde sa má údajný obraz nachádzať, pod posteľou začuje zvonenie mobilu, ktorý mu je dôverne známy. Patrí jeho nádhernej manželke - Diane Brownovej.  V tej chvíli akoby Roger poodchýlil dvere od drsného, napínavého, dynamického thrilleru v štýle posledných filmov Liama Neesona.

Nesbo dokazuje, že nie je len autorom dnes už kultového detektíva Harryho Holeho, ale že mu to vynikajúco ide aj v iných knihách. Lovci mozgov je skvelý román ktorý má všetko, čo má mať: napätie, humor, drsné scény v štýle "Tarantinoviek", perfektne vykreslené postavy, výborný príbeh a nečakaný záver. A núti vás čítať, kým sa nedostanete na poslednú, 255 stranu.