HODNOTENIE: ***
"V jeden aprílový piatok o šiestej popoludní ma sužovala otázka, na ktorom schodíku intelektuálnych, spoločensky uznávaných hodnôt sa nachádza muž, ktorý v tridsiatke študuje kompozíciu o Popoluške" (s.21).
Pokiaľ ide o mňa, plánoval som si kúpiť túto knižku už dávnejšie. Napokon som tak urobil zhruba po dvoch mesiacoch. Príbeh muža, ktorý verí na rozprávky a stále hľadá svoju vyvolenú Popolušku, znel celkom zaujímavo...
Ugo je tridsaťročný slobodný Riman, ktorý píše scenáre pre verejnoprávnu televíziu, fandí miestnemu futbalovému klubu AS, býva so starým otcom a chodí na pravidelné stretnutia k psychoanalytikovi, ktorému raz do týždňa rozpráva o svojich milostných dobrodružstvách. Aj keď Ugo má v tejto oblasti bohaté skúsenosti, najväčšmi ho ovplyvnila jedna jediná žena so zvláštnym menom - Betlehema.
Sandro Settimj pospájal viaceré mikropríbehy, z ktorých vytvoril román. Je na škodu, že výstavba deja pôsobí mierne chaoticky. Miestami to má spád, no inokedy to zadrháva ako motor starej škodovky. Pozitívom knihy je humor a vtip, ktoré sú príjemným letným osviežením: "Tichá žena je oxymoron a čakať, že počas futbalového zápasu ani nemukne, bolo niečo nadprirodzené" (s.159). "Odjakživa som neznášal psychológiu, psychiatriu, psychoanalýzu, a všetko, čo začína na psych" (s.103).
Veľmi sa mi páčil záver románu, ktorý však samozrejme neprezradím.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára