utorok 15. novembra 2016

RECENZIA: Martin Pollack – Americký cisár (Absynt, 2016)



HODNOTENIE:  ***


„Na jednej fotke vidno prístav veľkomesta, do ktorého prichádzajú lode z Európy. Pred kulisou domov čnie z vody ženská postava, siaha do výšky niekoľkých poschodí, na hlave má svätožiaru a v ruke fakľu namierenú k oblohe. To je svätá Matka Božia, Panna Mária, vysvetľujú agenti ľahkoverným sedliakom, kráľovná Poľska, ktorá svojich milovaných Poliakov(samozrejme aj Rusínov) víta v Amerike s otvorenou náručou a úsmevom na perách“ (s.153)

Martin Pollack je rakúsky autor, ktorý sa o históriu začal intenzívne zaujímať, keď sa dozvedel o minulosti svojej rodiny. Jeho otec Gerhard Baast bol fanatickým členom Hitlerovej NSDAP, dohliadal na prvé masové transporty do koncentračných táborov a vlastnoručne popravoval zajatých cudzincov, ktorí dreli na nútených prácach v Nemecku.

Americký cisár je reportážou o obyvateľoch haličskej dediny – Brutovce, ktorí sa rozhodli utiecť pred chudobou do Ameriky, hlavne do New Yorku. Zďaleka to však nie je rozprávkové plnenie si amerického sna. Mnohí obyvatelia Haliče sú negramotní, o Amerike vedia len z počutia, prípadne z obrázkov, na ktorých je zobrazená Socha slobody či zaoceánske parníky a z rečí prefíkaných agentov, ktorí robia medzi naivnými dedinčanmi nábor. A tak sa neraz stane, že obyvatelia Brutoviec predajú celý svoj majetok a za získané peniaze si kúpia palubný lístok do Spojených štátov. Namiesto vytúžených pracovným miest však neraz narážajú na ziskuchtivých prevádzačov, dohadzovačov a špekulantov. Haličské dievčatá a  ženy neraz končia v bordeloch ako prostitútky. Ani samotná práca ešte nepredstavuje žiadnu výhru. Aj keď sa robotníkom spočiatku zdá, že zarábajú veľké peniaze, keď pochopia pomery v krajine, zistia, že sú vykorisťovaní. Neraz sa k nim správajú ako k otrokom. Okrem Spojených štátov odchádzajú viacerí robotníci z východnej Európy aj do Brazílie alebo do Kanady. Vzťah miestneho obyvateľstva k cudzincom je neraz chladnokrvný, až nevraživý: „Miestni nazývajú zahraničných nájomných robotníkov bohunks alebo hunkies (odvodené od bohemian a hungarian). Znevažujúci slangový výraz zahŕňa Rusínov, Slovákov, Poliakov Čechov, Maďarov, skrátka všetkých, ktorí prichádzajú z východnej Európy a nepriniesli si so sebou nič okrem vôle tvrdo pracovať“(s.123). Keďže výrazné percento emigrantov tvoria židovskí prisťahovalci, vzrastá vlna antisemitizmu. Keď sa stane nejaké nešťastie, väčšinou za to môžu cudzinci. Práve tu môžeme hľadať neskorší zostup nacionalizmu a fašistických myšlienok.
Je neuveriteľné, že Pollackova reportáž mapuje koniec 19. storočia, lebo mnoho udalostí, akoby sa odohrávalo v súčasnosti. Nedôvera, až nenávisť voči emigrantom., túžba po lepšom živote, obvinenia z toho, za čo prisťahovalci nemôžu, strach z neznámeho, ziskuchtiví prevádzači, dohadzovači, špekulanti, skorumpované úrady a polícia. Vitajte v roku 2016, pardon, v roku 1889.
Väčšinou počúvame príbehy so šťastným koncom, v ktorých naši starí a prastarí rodičia dokázali z nuly vybudovať úspešné a bohaté firmy. Sú však aj  iné príbehy, o ktorých sa toľko nehovorí.

Martin Pollack nám vyrozprával  niektoré z nich. Bohužiaľ zabúdame na to, že na prelome 19. a 20. storočia boli naši predkovia vo veľmi podobnej situácii ako mnohí dnešní emigranti. Myslím, že by sme si mali na to spomenúť.


   


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára