HODNOTENIE: ***
„Na jednej fotke vidno prístav veľkomesta, do ktorého
prichádzajú lode z Európy. Pred kulisou domov čnie z vody ženská
postava, siaha do výšky niekoľkých poschodí, na hlave má svätožiaru a v ruke
fakľu namierenú k oblohe. To je svätá Matka Božia, Panna Mária, vysvetľujú
agenti ľahkoverným sedliakom, kráľovná Poľska, ktorá svojich milovaných
Poliakov(samozrejme aj Rusínov) víta v Amerike s otvorenou náručou a úsmevom
na perách“ (s.153)
Martin Pollack je rakúsky autor, ktorý sa o históriu začal
intenzívne zaujímať, keď sa dozvedel o minulosti svojej rodiny. Jeho otec Gerhard
Baast bol fanatickým členom Hitlerovej NSDAP, dohliadal na prvé masové transporty
do koncentračných táborov a vlastnoručne popravoval zajatých cudzincov,
ktorí dreli na nútených prácach v Nemecku.
Americký cisár je reportážou o obyvateľoch haličskej
dediny – Brutovce, ktorí sa rozhodli utiecť pred chudobou do Ameriky,
hlavne do New Yorku. Zďaleka to však nie je rozprávkové plnenie si amerického
sna. Mnohí obyvatelia Haliče sú negramotní, o Amerike vedia len z počutia,
prípadne z obrázkov, na ktorých je zobrazená Socha slobody či zaoceánske
parníky a z rečí prefíkaných agentov, ktorí robia medzi naivnými
dedinčanmi nábor. A tak sa neraz stane, že obyvatelia Brutoviec predajú
celý svoj majetok a za získané peniaze si kúpia palubný lístok do
Spojených štátov. Namiesto vytúžených pracovným miest však neraz narážajú na
ziskuchtivých prevádzačov, dohadzovačov a špekulantov. Haličské dievčatá a ženy neraz končia v bordeloch ako
prostitútky. Ani samotná práca ešte nepredstavuje žiadnu výhru. Aj keď sa
robotníkom spočiatku zdá, že zarábajú veľké peniaze, keď pochopia pomery v krajine,
zistia, že sú vykorisťovaní. Neraz sa k nim správajú ako k otrokom. Okrem Spojených štátov odchádzajú viacerí
robotníci z východnej Európy aj do Brazílie alebo do Kanady. Vzťah
miestneho obyvateľstva k cudzincom je neraz chladnokrvný, až nevraživý: „Miestni
nazývajú zahraničných nájomných robotníkov bohunks alebo hunkies (odvodené od
bohemian a hungarian). Znevažujúci slangový výraz zahŕňa Rusínov,
Slovákov, Poliakov Čechov, Maďarov, skrátka všetkých, ktorí prichádzajú z východnej
Európy a nepriniesli si so sebou nič okrem vôle tvrdo pracovať“(s.123). Keďže výrazné percento emigrantov tvoria
židovskí prisťahovalci, vzrastá vlna antisemitizmu. Keď sa stane nejaké
nešťastie, väčšinou za to môžu cudzinci. Práve tu môžeme hľadať neskorší zostup
nacionalizmu a fašistických myšlienok.
Je neuveriteľné, že Pollackova reportáž mapuje koniec 19.
storočia, lebo mnoho udalostí, akoby sa odohrávalo v súčasnosti. Nedôvera,
až nenávisť voči emigrantom., túžba po lepšom živote, obvinenia z toho, za
čo prisťahovalci nemôžu, strach z neznámeho, ziskuchtiví prevádzači,
dohadzovači, špekulanti, skorumpované úrady a polícia. Vitajte v roku
2016, pardon, v roku 1889.
Väčšinou počúvame príbehy so šťastným koncom, v ktorých
naši starí a prastarí rodičia dokázali z nuly vybudovať úspešné a bohaté
firmy. Sú však aj iné príbehy, o ktorých
sa toľko nehovorí.
Martin Pollack nám vyrozprával niektoré z nich. Bohužiaľ zabúdame na to,
že na prelome 19. a 20. storočia boli naši predkovia vo veľmi podobnej
situácii ako mnohí dnešní emigranti. Myslím, že by sme si mali na to spomenúť.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára