streda 2. novembra 2016

RECENZIA: Jo Nesbo – Prízraky ( Existujú, len ak im to sám dovolíš ) IKAR, 2013

„Nech si za ňou chodia, o niekoľko rokov prízraky možno vyblednú“ (s. 472)

Harry Hole v najosobnejšom prípade svojej kariéry. Jeho životná láska Rachel sa ocitla vo veľkých ťažkostiach. Oleg Fauke, jej syn, je obvinený z chladnokrvnej vraždy. Zavraždeným je Gusto Hanssen, Olegov kamoš a jeden z najvplyvnejších ľudí, ktorí obchodujú s novou drogou, návykovejšou ako heroín. Jej meno je violín. „Prišlo to ako vzdialená ozvena injekcie priamo do žily. Napriek tomu cítil, ako mu oči zaplavujú slzy. Ako pri stretnutí s dávnou láskou, o ktorej už neveril, že ju niekedy stretne. Uši sa mu neplnili nebeskou hudbou a v tej chvíli pochopil prečo túto drogu volajú violín“ (s.176).

Na najvyššom stupni hierarchie stojí muž s prezývkou Dubaj, ktorého nikto nevidel, ale jeho vplyv a sila sú priam démonické. Harrymu pomáha s prípadom aj súčasný Rachelin partner – právny advokát Hans Christian. V pozadí sa motá viacero podozrivých – budúci policajný prezident Osla Mikael Bellman, vplyvná mestská poslankyňa hlavného mesta, excentrická Isabelle Skojenová, policajt s dvojitou tvárou Truls Berntsen, starý zvrhlík Ibsen, narkomanka s výrazom lolitky – Irene a záhadný chlapík Cato.
Chlapci v dresoch Arsenalu dílujú violín, Oslo je hore nohami a Harry Hole vstupuje tento krát na veľmi tenký ľad, ktorý pod ním nebezpečne praská.

Nesbo ubral z čierneho humoru, Harry je tentoraz vážnejší ako zvyčajne. Svet drog je krutý a neodpúšťa. Nikomu sa nedá veriť. Záver príbehu je šokujúci a pre Harryho zvlášť bolestivý.   




HODNOTENIE:   ****








 
    

   








Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára