Dátum: 16.11. 2016, čas: 17.00, miesto konania akcie: Krajská knižnica v Žiline
Peter Kefo Šrank a jeho kultovka - "Včielky z úľa" |
S Petrom "Kefom" Šrankom a Jankom Cígerom som sa stretol na krste knihy po niekoľkých rokoch. Určite je viacerým z vás meno Ján Cíger (Janko Hraško) známe najmä z tohtoročných letných reportážií súkromnej televízie Markíza, v ktorých sa zviditeľnil púťou po stopách Mateja Hrebendu, keď v ľudovom kroji za sebou ťahal káričku s knihami, aby takýmto sympatickým spôsobom propagoval literatúru.
Janko celú akciu v krajskej knižnici moderoval a Peter sa snažil priblížiť svoj debutový román. Svoje rozprávanie oživil pesničkami (nechýbala ani kultovka "Včielky z úľa"). Janko s Petrom sa skvelo dopĺňali a viackrát si doslova nahrávali na smeč, čoho dôkazom je aj dĺžka čítačky Petrovej knihy, ktorá sa natiahla z pôvodne plánovanej trištvrte hodiny na dve a štvrť hodiny. V publiku sedel hneď vedľa mňa Miloš (nie, nebojte sa, zatiaľ netrpím rozdvojením osobnosti). Miloš je môj starý (nie vekovo) a reálny kamarát, ktorý rozhodne nešetril otázkami na Petrovu adresu.
Spoločne sme si zaspomínali na časy, keď ešte vo veľkom fungovali víkendové literárne akcie, ktoré rozhodne neboli len o literatúre. Však chlapci? :)
Ján Cíger spovedá Petra Šranka |
A teraz niekoľko zaujímavostí o románe, ktorého autorom je Peter Šrank.
"Kefo" zdôrazňuje, že nemôžeme stotožňovať autora knihy s jeho postavami, no napokon priznal, že osobne má najbližšie práve k hlavnému hrdinovi - Pykovi. Ďalej priznal, že čitatelia pravdepodobne príjmu jeho knihu dvomi spôsobmi: tí, ktorí majú radi fantastické príbehy typu Storočný starček alebo Analfabetka, tak tí sa podľa jeho názoru potešia a druhá skupina čitateľov, ktorá naopak uprednostňuje skôr realitu, tak tá bude ohŕňať nosom. Varoval pred šťavnatým jazykom a viacerými vulgarizmami, preto rozhodne neodporúča čítať román konzervatívnym čitateľom. Priznal, že pri písaní viacerých hrdinov knihy sa inšpiroval menami a prezývkami reálnych ľudí zo svojho okolia (napríklad členmi hudobnej kapely) a viaceré postavy, ktoré vystupujú v Múzofilovi (najmä v časti Letavy) sú jeho skutoční priatelia (môžem potvrdiť, viacerých osobne poznám).
"Kefo" takisto priznal, že sa cíti byť spolovice ženou (po duševnej stránke, fyzicky je čistý muž) a práve to mu pomohlo skvelo sa vcítiť do svojich ženských predstaviteliek vystupujúcich v knihe.
Čítačka románu Múzofil |
Na záver nevylúčil niekedy v budúcnosti ani prípadné pokračovanie románu (názov zatiaľ neprezradil), všetko však záleží od úspechu nedávneho vydaného Múzofila. Verím, že niekde vo svojom vnútri už píše scenár druhého dielu.
Veru veru dobre bolo :-) Kefo však ja normálne nespávam som sa pustil do muzofila a som aj zabudol kto to písal . .... normálne mi začali v hlave rozprávať hlasy postáv z deja a to je u mňa znakom, super knihy. Vtiahlo ma to do deja no najmä do vnútorných pochodov hlavného hrdinu celkom presne si ma trafil jeho diagnózou Vždy keď otvorím knižku že nachvíľku musím sa po nejakej hodinke dvoch ........... spamätať lebo inak budem rozbitý v práci Veru som milo prekvapený čítavosťou a .......... i životnými postrehmi.......klobúk dolu odporúčam....všetkým. A teším sa na pokračovanie :-)
OdpovedaťOdstrániť