„A tak nám ten příběh hezky končí happyendem. Zachránili tě.
Tys přece nezemřel: probral ses z kómatu a žiješ šťastným životem,
bezstarostně, tvé bytí se podobá bytí kedlubny či petržele“ (s.107).
Sarkastická, cynická, negatívna, čierna, trpká. Taká
je novela Bianci Bellovej o žene menom Hana, ktorej život výrazne
ovplyvnilo socialistické zriadenie. Hana si prostredníctvom monológu spomína na
detstvo v 70. a 80. rokoch 20. storočia. Na svoje dvojča Davida,
ktorý trpí schizofréniou a na svojho expriateľa, s ktorým sa dajú
opäť dohromady, a to za veľmi zaujímavých a nečakaných okolností.
Stodesať stranová výpoveď skrývajúca v sebe výrazne
negatívne posolstvo jednej životom skúšanej mladej ženy, ktorá aj pod vplyvom
nepriaznivých okolností neprestáva prekvapovať...
HODNOTENIE: ***
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára