HODNOTENIE: ****
Doppler sa
vracia domov –„Hľadám niečo a neviem čo. Je to otrava. Aspoň lietadlo som
dostal. Je červené a biele a riadim ho diaľkovým ovládaním. Chápeš,
my ľudia disponujeme technológiou, v tom sme predbehli losy. No nedávno
som havaroval, lebo som myslel na teba. To sa stáva. Vrátil som sa
k rodine. Deti sú celkom fajn. No jeden nič nehovorí, druhý neustále
otravuje s Brazíliou –s nejakou šibnutou krajinou, kde ani nežijú losy.
Majú tam akurát les. A tretia odmieta byť jablkom, hoci je nad slnko
jasné, že je jablko. Doppler vrtel hlavou. A zvyšok? Nuž čo ti poviem,
taký sivý priemer. Nemám však prácu a to je hlúpe, lebo tam kde bývame,
majú všetci prácu. Majú dobré, príjemné práce, čo im zarábajú peniaze. Ja nie.
To ovplyvňuje spôsob, akým sa ostatní ku mne správajú. Ovplyvňuje to Solveig.
Čo z teba mám? A to kedysi povedala, že bude stáť pri mne
v dobrom aj zlom. To ti poviem. Bulshit od začiatku do konca“ (s.136).
Keď vyšiel pred pár rokmi román o mužovi
modernej doby, otcovi troch detí, ktorý sa jedného dňa rozhodol vrátiť
k životu primitívnej spoločnosti lovcov a zberačov, pričom jediným
jeho priateľom sa stalo losie mláďa Bongo, bol to skvelý čitateľský zážitok.
Výborný štýl rozprávania, originálny humor, zamýšľanie sa nad zmyslom súčasného
sveta a návrat do nórskych lesov, to všetko dokázalo očariť tisíce čitateľov. Pokračovanie
Dopplera, ktoré vyšlo pod názvom Kamióny volvo, opisovalo putovanie Dopplera,
jeho syna Gregusa a mladého losa Bonga, pričom Loe tentoraz zameral humor
na porovnanie dvoch severských krajín Nórska a Švédska a treba
povedať, že svoju domovinu v tomto prípade rozhodne nešetril. A tak
sa všetci Dopplerovi priaznivci(vrátane mňa) tešili na uzatvorenie jeho
dobrodružstiev a skompletizovanie celej trilógie. Dočkali sme sa
v roku 2016. Hneď na začiatku musím pochváliť vydavateľstvo Premedia za
obaly románov od Erlenda Loea, ktoré sú jednoduché a zároveň pútavé. Aj
koniec sveta, ako ho poznáme, určite úvodným obrázkom vyčarí úsmev na perách.
Teraz už k samotnej knihe.
Doppler sa
po dlhom čase rozhodne vrátiť k svojej rodine. S prekvapením zisťuje,
že jeho žena Solveig si našla milenca menom Egil Hegel, s ktorým spoločne
vychovávajú Dopplerove deti. Dvojročného chlapčeka Bjornstjerneho,
dvanásťročného Gregusa, ktorý sa pod vplyvom Solveiginho priateľa učí po
portugalsky a zaujíma sa o politický vývoj v Brazílii
a najstaršiu dcéru Noru, ktorá študuje medicínu. Doppler je rozhodnutý za
každú cenu vyštvať Egila Hegela z domu a získať manželku a deti
naspäť. Usadí sa na borovicu, ktorá rastie oproti jeho bývalému domu
a niekoľko mesiacov pozoruje život jednotlivých členov rodiny. Keď svoj
cieľ napokon dosiahne, má pocit, že je už príliš ovplyvnený životom
v nórskych lesoch, aby sa dokázal znovu úspešne začleniť do spoločnosti...
Loe je veľmi
svojský autor, rád sa s čitateľom pohráva, nikdy neviete čo môžete od neho
čakať. Veľmi príjemný humor, absurdné situácie, nečakané závery: „Predtým, než
Doppler nastúpil na autobus späť do mesta, vysvetlil nadšencovi, že Bongo sa
potrebuje stretnúť s dievčatami. No musí sa to udiať šetrne a bez
nátlaku. Bongo je totiž citlivý mladý los s nádychom melancholického
romantizmu devätnásteho storočia. Vulgárne správanie je mu cudzie“ (s.138).
Román je rozdelený do jednotlivých častí,
ktoré v sebe skrývajú, zaujímavé, priam poetické názvy (Mesiace na borovici,
Obdobie v modrom dome, Mesiace pred televízorom, Čas s lietadlom,
Potlač, Vládnu zadky, Obdobie mimo modrého domu, Roky fyzickej práce
a Koniec sveta ako ho poznáme). Priznám sa, že som čakal iné vyvrcholenie
Dopplerových dobrodružstiev, ale pri Loeovi si nemôžete byť ničím istý. Aby som
nezabudol, Loe to nie je len Doppler, ale napríklad aj skvelý román
v štýle Kto chytá v žite – Naivne. Super. Vrelo odporúčam. Pokiaľ ide
o Dopplera, prvej knihe sa druhé a tretie pokračovanie nevyrovná ani
náhodou, ale stále je to pohodové čítanie, po ktorom sa oplatí siahnuť.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára