RECENZIA: Terry Heyes - Ja pútnik (Ikar, 2015)

HODNOTENIE:   ***



"- Musíte mať nejaké meno, niečo, podľa čoho vás budeme poznať - dodal prezident 
  - Máte nejaký návrh? -
  Jachta a oceán mi zrejme neschádzali z mysle, lebo na jazyku sa mi samo od seba objavilo jedno slovo. -Pútnik - navrhol som potichu - " (s.269). 


Zaradiť román Ja pútnik medzi thrillery, ako je uvedené na obálke knihy, je prinajmenšom odvážne. Hlavný hrdina, ktorý pracuje (ako inak) pre americkú vládu, je špeciálnym tajným agentom. V niektorých situáciách sa správa ako James Bond a inokedy ako Bob Saint -Clare v Belmondovom neprekonateľnom filme Muž z Acapulca: "Háčik je však v tom, že keď raz pracujete vo svete špionáže, už nikdy z neho neodídete, ani keď rezignujete. Asi som si to vtedy nechcel pripustiť, no po niekom ako ja ostáva na hladine priveľa plávajúcich trosiek a ľudia, ktorým ste ublížili, nezabúdajú. A hlboko v mozgu máte vryté ponaučenie, ktoré do vás vtĺkali, keď ste boli mladý a kariéru ste mali ešte len pred sebou: v tejto brandži sa človek neučí z vlastných chýb. Nemá na to príležitosť. Urobí jednu chybu a je mŕtvy. Zachrániť ho môže iba intuícia a získané skúsenosti. Dobre si to zapamätajte" (s.65), Už chýba len kultová scéna s hrebeňom pri bazéne. 
Záver románu zase pripomína rafinovaný detektívny thriller z konca 90. rokoch- Nebezpečné hry, v hlavnej úlohe s krásnou ex -kou Charlieho  Sheena -Denis Richards.
Príbeh v podstate nie je ničím výnimočný ani originálny. Máme tu špičkového agenta s tajomnou minulosťou, ktorý sa snaží zachrániť svet pred moslimom, ktorému hovoria Saracén (mimochodom Saracénovo detstvo je asi jedinou pasážou knihy, kedy román pôsobí vážnym dojmom). "Mojím snom bolo chytiť ho. Premýšľal som, kto z nás sa ráno prebudí a zistí, že sa začala jeho nočná mora" (s.490). 
Je tu ešte jedna pasáž románu, resp. jedna myšlienka, ktorá keby sa rozvinula, mohla by fungovať ako zaujímavý podklad pre samostatný thriller. Jedna z vedľajších postáv románu sa rozhodne vraždiť svoje obete podľa knihy hlavného hrdinu, slúžiacu ako návod na spáchanie dokonalej vraždy...

Podobne ako v románoch Dana Browna, aj Terry Hayes používa na viacerých miestach krátke a neuzavreté kapitoly, čím "núti" čitateľa pokračovať v čítaní ďalej a ďalej.
Aj keď sa román Ja pútnik tvári ako rafinovaný thriller, miestami skôr pôsobí ako ľahká paródia na skutočné "napináky". Hlavne patetický návrat k 11. septembru je už trošku otravný.
 Román je rozdelený na štyri časti, aj keď ťažko hľadať dôvod, prečo sú useknuté práve na tých miestach, pre ktoré sa autor rozhodol. 

Ja pútnik je celkom zaujímavá kniha (veď ju napísal skúsený filmový scenárista), len sa nemôže tváriť tak vážne. hlavne, keď taký nie je. A celkom sa teším na filmovú podobu, keďže filmové práva zakúpila spoločnosť MGM. 

Na záver musím zvoziť pod čiernu zem vydavateľstvo Ikar za viacero preklepov, a to som ešte nebol pri ich odkrývaní zvlášť dôsledný. 

Takže aby som to celé zhrnul. Ja pútnik je príjemný, miestami napínavý, miestami trošku úsmevný, akčný príbeh, ktorý však netreba brať príliš vážne. Potom si ho určite vychutnáte.