RECENZIA: ****
„V deň mojich tridsiatych piatych narodenín
pani A. rezignovala na zaťatosť, čo ju v mojich očiach, charakterizovalo
väčšmi než ktorákoľvek iná vlastnosť, a ležiac na posteli, ktorá už bola
priveľká pre jej telo, konečne opustila tento svet“ (s.11).
Každý román
od Giordana je úplne odlišný, ale jedno majú spoločné. Sú rovnako silné
a zaujímavé. Osamelosť prvočísel, Ľudské telo, Čierna a strieborná.
Čierna a strieborná je útla knižka s jednoduchou dejovou líniou o
zložitých vzťahoch. Údajne je čiastočne autobiografická. Hlavný hrdina
a zároveň rozprávač príbehu (jeho meno nepoznáme), má 35 rokov, učí na
vysokej škole matematiku a spoločne s manželkou Norou vychovávajú
šesťročného syna Emanuelea. Tesne pred Noriným komplikovaným pôrodom začne pre
nich pracovať istá pani A.(až v závere románu sa dozvieme jej skutočné
meno), ktorá plynulo prešla od úlohy gazdinej, k opatrovateľke malého
chlapca. Vzťah manželov nie je zďaleka ideálny, práve naopak, a významným
spôsobom ho ovplyvňuje práve pani A. Všetko sa skomplikuje ešte viac, keď pani
A. diagnostikujú rakovinu pľúc...
Román Čierna
a strieborná je silným príbehom o vzťahoch, o kríze stredného
veku, o smútku a zúfalej nádeji. „Takže sme teda tu, všetci traja
pohltení sami sebou a nikým iným: Nora, ktorá stráca energiu s tým
ako jej pribúdajú povinnosti, Emanuele, ktorý sa usiluje potlačiť smútok,
a ja, ktorý sa poddávam psychickej slabosti. Neskúsená rodina je občas aj
toto: hmlistá zmenšenina egocentrizmu, hroziaca uzatvorením do seba“ (s.44).
Ak
prežívate partnerskú krízu, poprípade zápasíte či už vy sami alebo niekto
z vašich blízkych so zákernou chorobou, Giordanovej knižke sa radšej
vyhnite. Vy ostatní si uvarte kávu, čaj alebo kapučíno (podľa chuti), prikryte
sa dekou a zhruba na dve hodinky si doprajte intenzívny čitateľský
zážitok. Rozhodne to stojí za to.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára