nedeľa 27. novembra 2016

RECENZIA: Paulo Giordano –Čierna a strieborná (Slovart, 2015)



RECENZIA:  ****

„V deň mojich tridsiatych piatych narodenín pani A. rezignovala na zaťatosť, čo ju v mojich očiach, charakterizovalo väčšmi než ktorákoľvek iná vlastnosť, a ležiac na posteli, ktorá už bola priveľká pre jej telo, konečne opustila tento svet“ (s.11). 


Každý román od Giordana je úplne odlišný, ale jedno majú spoločné. Sú rovnako silné a zaujímavé. Osamelosť prvočísel, Ľudské telo, Čierna a strieborná
Čierna a strieborná je útla knižka s jednoduchou dejovou líniou o zložitých vzťahoch. Údajne je čiastočne autobiografická. Hlavný hrdina a zároveň rozprávač príbehu (jeho meno nepoznáme), má 35 rokov, učí na vysokej škole matematiku a spoločne s manželkou Norou vychovávajú šesťročného syna Emanuelea. Tesne pred Noriným komplikovaným pôrodom začne pre nich pracovať istá pani A.(až v závere románu sa dozvieme jej skutočné meno), ktorá plynulo prešla od úlohy gazdinej, k opatrovateľke malého chlapca. Vzťah manželov nie je zďaleka ideálny, práve naopak, a významným spôsobom ho ovplyvňuje práve pani A. Všetko sa skomplikuje ešte viac, keď pani A. diagnostikujú rakovinu pľúc...


Román Čierna a strieborná je silným príbehom o vzťahoch, o kríze stredného veku, o smútku a zúfalej nádeji. „Takže sme teda tu, všetci traja pohltení sami sebou a nikým iným: Nora, ktorá stráca energiu s tým ako jej pribúdajú povinnosti, Emanuele, ktorý sa usiluje potlačiť smútok, a ja, ktorý sa poddávam psychickej slabosti. Neskúsená rodina je občas aj toto: hmlistá zmenšenina egocentrizmu, hroziaca uzatvorením do seba“ (s.44).
 Ak prežívate partnerskú krízu, poprípade zápasíte či už vy sami alebo niekto z vašich blízkych so zákernou chorobou, Giordanovej knižke sa radšej vyhnite. Vy ostatní si uvarte kávu, čaj alebo kapučíno (podľa chuti), prikryte sa dekou a zhruba na dve hodinky si doprajte intenzívny čitateľský zážitok. Rozhodne to stojí za to.











Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára