RECENZIA: Daniel Keyes - Kvety pre Algernona (Ljndeni, 2019)

HODNOTENIE:   ****                                            "Je lachke mat prjatelou ket clovek dovoli abi sa mu smjali. Tam gde idem budem mat vela prjatelou.                                                      PS. Prosim ak budete mat prylezitost dajte kvety na Algernonov hrob v zadu na zahrade." (s.277).                                                                                                                                 

                                                                                 Charlie Gordon je tridsatdvarocny muz s IQ 68, ktory pracuje ako pomocnik v pekarni. Mysli si o sebe, ze je oblubeny, lebo vsetci sa v jeho spolocnosti dobre bavia. Neuvedomuje si, ze si z neho len robia srandu a vysmievaju sa mu. Gordon si mysli, ze keby mu lekari dokazali zvysit inteligenciu, stal by sa z neho stastnejsi clovek. Tuzi po vzdelani, rad by si precital knihy. Dobrovolne sa preto zucastni lekarskych testov. Stane sa rovnakym objektom zaujmu ako laboratorna mys menom Algernon. Po skonceni zakroku si zacne pisat dennik. Gordonov intelekt prekvapujuco napreduje. Stane sa z neho skutocna osobnost. Je respektovanym vedcom, spozna lasku, nauci sa niekolko svetovych jazykov. Staci vsak vysoka inteligencia k tomu, aby nasiel  v zivote ozajstne stastie?                                          Kvety pre Algernona vznikli povodne ako sci - fi poviedka, ktora sa stala v kratkom case kultovou zalezitostou a onedlho na to bola prepracovana do romanovej podoby.  V roku 1968 bol na motivy knihy nakruteny film pod nazvom Charly. Priznam sa, ze nie som velkym priaznivcom science - fiction, ale Kvety pre Algernona je jednou z vynimiek, ktoru jednoducho treba preluskat.                                                          PS: Viacerym z vas moze robit Gordonov jazykovy prejav spociatku problemy, rozhodne sa vsak tym nenechajte odradit. Pripravili by ste sa totiz o velmi kvalitny citatelsky zazitok.