štvrtok 24. augusta 2017

RECENZIA: Elan Mastai - Dnešok nie je naposledy (Ikar, 2017)

HODNOTENIE:   ***

"Prebral som sa v akejsi nemocnici. Myšlienky som mal mazľavé a rozptýlené. Spočiatku som si myslel, že som ohluchol, no zistil som, že na vine sú tlmiče zvuku v sterilnom zotavovacom boxe. Trvalo dlho, kým moje oči nadobudli schopnosť zaostrovať, akoby sa svetelné signály, ktoré sa šírili zrakovými nervami, trieštili. Lekárov som musel pekelne vystrašiť, keď ma tak veľmi nadopovali. Všetko, čo nasledovalo, sa možno stalo práve preto, lebo prehnali dávkovanie. Alebo mi nervové skenery nesprávne detegovali hladiny hormónov v krvi. Rozhodnutia, ktoré som urobil, možno vôbec neboli skutočné rozhodnutia. Sú však naše voľby naozaj naše? Mozog je vlhký orgán, v ktorom zúri búrka sprevádzaná bleskami. Existujú vôbec vedomé rozhodnutia, alebo je všetko iba inštinktívna reakcia skrášlená zdeformovanou logikou?" (s.105). 





Mám rád filmy a romány, v ktorých sa cestuje v čase (Návrat do budúcnosti, Osudový dotyk, Návštevníci, Zajtra vstanem a obarím sa čajom...)
Myslím si, že vo filmoch a knihách, v ktorých sa cestuje v čase, by mal byť správny pomer humoru, milostného príbehu a aspoň trochu uveriteľnej formy cestovania do minulosti alebo do budúcnosti. 

"Existenciálny rozdiel medzi mojím a týmto svetom spočíva v tom, že tam, odkiaľ som prišiel, je preto očividné - stačí, aby sa človek rozhliadol okolo seba. Nikto sa nemusel pýtať prečo. Odpoveď bola evidentná. Boli sme šťastní. Naším cieľom bolo udržať tento stav. Ak sme nejako mohli prispieť, chceli sme, aby sa tí, čo prídu po nás, mali o trochu lepšie. Rovnako sa totiž zachovala generácia pred nami." (s.103).

Teraz už k samotnému románu. Tom Barren je synom geniálneho vedca Lionela Goettreidera, ktorý od roku 1965 pracuje na stroji času. Ľudia sú v šesťdesiatych rokoch technicky oveľa vyspelejší ako my v súčasnosti. Vynálezy, ktoré dnes len testujeme, boli v tom období každodennou samozrejmosťou. 
Pán Goettreider spoločne so svojim tímom stoja pred poslednými prípravami finálneho testu. Penelope Weschlerová, veľmi ambiciózna mladá žena, ktorá nesplnila záverečné skúšky, aby sa stala kozmonautkou, každú chvíľu vstúpi do stroja času. Lenže tesne predtým sa zoznámi s ľahkovážnym synom geniálneho profesora Tomom Barrenom, s ktorým má nechránený sexuálny styk, ktorý má ďalekosiahle následky pre ľudstvo: "Otcova genialita sa ocitla v troskách. Laboratórium zostalo opustené. Misia sa odložila na neurčito. Celý tím, chrononauti, technici, poradcovia, otec...Všetkých izolovali v miestnostiach, kde sa nedalo komunikovať s okolím. Dnu sa nahrnuli právnici, aby sa pustili do požadovaného vyšetrovania. Dalo sa tušiť, že dôjde k právnym sankciám., poškodeniu dobrej povesti, prísnym vládnym opatreniam či firemným auditom. Celé odvetvie cestovania v čase sa posunulo naspäť o celú generáciu.
Je úžasné, koľko škody dokáže napáchať jeden penis" (s.126). 

Nešťastná náhoda spôsobí, že počas pokusu zahynie celý vedecký tím, s výnimkou Toma Barrena. Tom je rozhodnutý napraviť dôsledky svojho nezodpovedného konania. Nastúpi do stroja času a do počítača zadá rok 2016. 
Keď otvorí oči, zistí, že všetko v jeho živote sa zmenilo. Jeho rodičia sú veľkí pohoďáci. Takých si ich nepamätá. Otec píše populárne romány a mama je odborníčkou na viktoriánske literárne obdobie. Navyše má o tri roky mladšiu sestru, ktorá nevynechá jedinú príležitosť, aby ho slovne podpichla. Všetci ho oslovujú "John" a rozplývajú sa nad jeho architektonickým umením, ktoré je známe po celom svete. Tomovi chvíľu trvá, kým pochopí, čo sa vlastne stalo. Stroj času ho dopravil do alternatívnej reality, ktorá existuje súbežne s realitou, z ktorej nedávno pricestoval. Penelope Weschlerová je v tejto realite majiteľkou kníhkupectva. Tom premýšľa, čo má spraviť. Jediný, kto mu môže v tejto chvíli pomôcť, je jeho geniálny otec Lionel Goettreider. Je však otázne, či mu to všetko uverí. Ostatní majú totiž Toma za blázna. 

Výborný nápad, priemerné prevedenie. Keď čítate príbehy, v ktorých sa cestuje v čase, je dôležité, aby si vás hlavný hrdina získal. V tejto knihe sa tak nedeje. Tom je bohužiaľ len odvarom charizmatickej literárnej postavy. Naopak technická stránka románu, ktorá opisuje cestovanie v čase, je spracovaná pútavo. Dramatických scén by mohlo byť byť o niečo viac a ani humorom to práve nežiari. Netvrdím, že je to zlá kniha, ale na romány, v ktorých sa cestuje v čase, mám trošku vyššie nároky.  

    

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára