HODNOTENIE: *** NAŠA (HISTÓRIA) OSMIČKOVÁ
"Irenin "zoznam" však nikdy nebol ako z hollywoodskych filmov a na začiatku ho dokonca ani neskrývala. Irena tie zápisky nazývala svojou kartotékou a bol to len zakódovaný súbor mien a adries naškrabaný neistou rukou na kúsky tenučkých cigaretových papierikov, ktoré boli pevne stočené, aby sa lepšie schovávali." (s.167).
Irena Sendlerová aktívne vykonávala svoju činnosť v jednom z najhorších období ľudských dejín. Napriek veľkému nebezpečenstvu, ktoré jej každý deň hrozilo, zachránila okolo 2500 židovských dedí. Už ako mladá išla nekompromisne proti davu a dokázala si presadiť svoje. V Poľsku je dnes vnímaná ako hrdinka, hoci pre svoje politické zmýšľanie si po skončení druhej svetovej vojny a nástupe komunizmu vytrpela svoje. Ako mladá sa vydala za Mieteka Mieszyslawa, no tajne milovala radikálneho ľavičiara Adama Celnikiera. Pod jeho vplyvom bola aj Irena jednou z popredných členiek odboja vo varšavskom gete aj v koncentračnom tábore. Aj keď by si mohla pripísať veľké zásluhy na záchrane detí, vždy zdôrazňovala, že bez priateľov by to nezvládla a robila len to, čo bolo jej povinnosťou. Počas štúdia sociálnej práce ju významne ovplyvnila jedna z najväčších a najuznávanejších odborníčok tejto oblasti - Helena Radlinská.
Doba, v ktorej sa väčšina príbehu odohráva, je pre väčšinu z nás, ktorí sme ju našťastie nezažili, len ťažko predstaviteľná a pochopiteľná. Bolo to v čase, keď neľudská krutosť bola na dennom poriadku a stala sa súčasťou tvrdej nacistickej mašinérie: "Nervóznym a vystrašeným deťom, neschopným predstierať chorobu, láskavo pomohli zaspať, aby ich zachránili, pretože stráže sa správali k najmenším deťom najkrutejšie. Bábätká sťahovali na zem, chytili ich za päty a mlátili nimi o vozne vlaku, až kým im nepraskli lebky, zatiaľ čo ich hysterické matky útrpne nariekali." (s.143).
Treba povedať, že Irena Sendlerová mala niekedy neuveriteľné šťastie. Ale bez neho by v tom období neprežila asi ani jeden deň. Neustále prehliadky gestapa, oddanosť priateľov, ktorí ju nezradili ani počas krutých výsluchov a mučenia a šťastie pri nej stálo dokonca aj vo chvíli, keď už čakala na popravisku...
Autorke slúži ku cti, že napriek tomu, že Irena Sendlerová je obdivuhodná žena, ktorá si za svoju činnosť zaslúži uznanie, nepristupuje k nej ako k nedotknuteľnej hrdinke a odhaľuje aj jej negatívne stránky, čím si dokážeme vytvoriť objektívnejší obraz o jej osobnosti. Prekážal mi veľký počet mien, ktoré sa v príbehu vyskytujú a potom narúšajú plynulosť deja. Chápem zámer autorky poukázať na odbojovú činnosť hnutia, ale niektoré postavy stačilo naozaj len spomenúť. Najmä keď v ďalšej časti knihy sa už nevyskytovali, alebo len veľmi okrajovo. Na druhej strane vyjadrujem Tilar Mazzeovej obdiv, je vidieť, že si pred písaním románu naštudovala množstvo materiálu. Napriek všetkému si myslím, že tak silný námet sa dal spracovať ešte o niečo lepším spôsobom. Nemôžem povedať, že by som s hlavnou hrdinkou prežíval každý jej nádych a výdych. Celkovo je to mierne nadpriemerná kniha, musím však povedať, že som čítal aj lepšie romány, ktoré sa zaoberali týmto traumatickým obdobím ľudských dejín.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára