"Veľa ľudí, ktorí si zrazu v strednom veku uvedomia, že ich životy sa uberajú iným smerom, ako si pôvodne predstavovali, sa začne pýtať: - Kde som, dočerta, urobil chybu? - Ich životný pocit je hlboko tragický, pretože jedna blbá chyba, jedno zlé životné rozhodnutie, jeden nedomyslený výber školy, práce či partnera im podľa ich mienky celkom pokazilo život.
V mojom prípade otázka: - Kde som urobil chybu? - stratila už dávno zmysel. Každý môj krok bol úplne mimo. A ešte aj v tých chybách som sa mýlil. Môj život tým stratil dramatický náboj. Futbal dokážete emočne prežívať len počas relatívne tesného výsledku. Futbalista má výčitky z nepremenenej šance len po prehre 0:1, 2:3 alebo 3:4, pretože len pri takýchto výsledkoch mohla tá jedna nevyužitá šanca všetko zvrátiť. Ale po prehre 0:15 sa na jednu nepremenenú šancu môžete pokojne vysrať. Aj keby ste ju premenili nejakým bravúrnym spôsobom, na konečnom debakli by ste tým nič nezmenili. A to je v podstate aj môj prípad." (s.106).
Dvanásť poviedok, ktoré sú skutočným bonbónikom pre milovníkov ruskej klasiky. Dnes už nájdeme lacný fejky takmer vo všetkom (cigarety, oblečenie, alkohol...) tak prečo by nemohli existovať aj falošné ruské poviedky? Ak sa vám to zdá bizarné, nie ste samy. Aj ja som spočiatku pristupoval k tejto antológii s nedôverou, no napokon som bol veľmi pozitívne prekvapený. Tu je výber tých, ktoré sa mi zdali najlepšie:
Láska je veľká čarodejka - zvláštny trojuholník dvoch umelcov a jednej múzy, ktorý sa končí príbehom napísaným na ženskom chrbte.
Umenie milovať (životopisná črta) - poviedka sa odohráva v ríši zvierat. Láska psa (spisovateľa) a sliepky pôsobí trochu zvláštne, celé to tak trochu pripomína Bulgakovovu klasiku Psie srdce.
Osud občas nadeľuje aj oboma priehrštiami - tragikomický príbeh tom, že keď sa chcete čo najpohodlnejšie zbaviť manželky, osud to občas dokáže zariadiť za vás. A žena o ktorej ste si mysleli, že vás miluje, v skutočnosti má rada niekoho iného.
Pritakal životu - Poviedka presýtená hovnami. Muž sedí vo svojej cele a jeho vlastné exkrementy sa stanú pre neho jediným potešením a zmyslov života. V skutočnosti však príbeh skrýva oveľa silnejšie posolstvo týkajúce sa slobody.
Znovuzrodenie pravoslávia v našom mesta - táto poviedka pripomína Dostojevského psychologické drámy. V mestečku Belzecov dôjde k trom nehodám: k havárii autobusu plnom detí, k baníckemu nešťastiu a k znásilneniu krásneho dievčaťa. Zatvrdnutosť miestneho popa má pre neho fatálne následky, no mohlo byť aj horšie...
Koľko dobra znesie človek v zdraví? - príbeh o bohatom a nepríjemnom človeku, ktorému lekári omylom diagnostikujú nevyliečiteľnú chorobu, dôsledkom čoho začne konať dobré skutky. Povedať mu pravdu?
Niekoľko skíc k vlastnej samovražde (Z denníka spisovateľa P. Tarasenka) - pre mňa najlepšia poviedka v celej zbierke, ktorá v sebe skrýva niečo z Dostojevského, niečo z Tolstého a niečo z Čechova. Hlavná postava príbehu prednáša o dejinách svetového divadla a často sa zamýšľa nad smrťou, dobrovoľných odchodom zo života a predstavuje si svoj vlastný pohreb: "Dnes som volal s redaktorkou vo vydavateľstve. Už pol roka zanovito odmieta vydať môj román a núti ma dopísať banálnu knihu pre deti. Je to o veveričkách. Vyčítala mi, že od tretej kapitoly začínajú v mojej knižke prevládať temné, existenciálne, dokonca nihilistické tóny, a to si vraj v literatúre pre deti a mládež nemôžeme dovoliť. Snažil som sa stočiť náš rozhovor späť k môjmu románu, ale redaktorka ma odbila tým, že si môj rukopis prečítala pred mesiacom a bola z neho taká deprimovaná, že si musela prečítať niečo z Kafku, aby si zdvihla náladu. Trochu sa ma to dotklo. Po chvíli sa ma do telefónu opýtala, či sa jej zase chcem vyhrážať samovraždou, ak mi ten román nevydá. Opýtal som sa jej, či by to pomohlo. Povedala, že nie. Oponoval som , že mŕtvi spisovatelia, zvlášť takí, ktorí zomreli vlastnou rukou, sa predávajú dobre, ale ona mi povedala, že mne by nepomohlo, ani keby som bol mŕtvy. Nato zložila." (s.92).
Aj keď autormi tejto antológie nie sú velikáni ruskej literatúry, táto zbierka poviedok rozhodne stojí za pozornosť. Pre mňa veľmi príjemné prekvapenie a veľká spokojnosť. Výborné postavy, nečakaná pointa u väčšiny príbehov a prítomnosť ruskej duše. A v závere ešte ako bonus rozhovor s falošným klasikom Antonom Pavlovičom Čehovom.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára