HODNOTENIE: ** NAJOČAKÁVANEJŠIA KNIHA MESIACA SEPTEMBER
" - Väčšina ľudí si myslí, že sa to len tak povie, - zamrmlal. - Podzemná železnica. Ja som od začiatku vedel, že je to pravda. A celý čas sme to mali pod sebou, také tajomstvo. No dnes ho odhalíme. Všetko po poslednú trať. - " (s.325).
Príbeh nás zavedie do devätnásteho storočia, kedy vládne v Amerike tvrdý rasizmus a otroctvo. Hlavnou hrdinkou románu je dospievajúce mladé dievča Cora, ktorá musí bojovať s tým, že je otrokyňou a navyše pre svoju rebelskú povahu a krásu je terčom poznámok aj zo strany vlastných ľudí. Cíti, že musí niečo spraviť, aby opustila toto miesto a začala niekde odznova. Šancu jej ponúkne mladý otrok Caesar, ktorý sa rozhodne utiecť a navrhne Core, aby ho nasledovala. Na Coru čaká dlhá a nebezpečná cesta naprieč Spojenými štátmi po železnici, ktorá by ju mala priviesť k vytúženej slobode: "Keď chcete spoznať tento národ, musíte sa odviezť vlakom. Keď sa rozbehnete, poobzerajte sa a uvidíte pravú tvár Ameriky:" (s.284)
Celým románom sa tiahne ťaživá vlna rasizmu a neslobody, ktorá sa zdá byť nezdolateľnou: "Mŕtvoly viseli na stromoch ako hnijúce ovocie. Niektoré boli nahé, niektoré napoly oblečené, nohavice mali čierne na mieste, kde z nich unikala stolica, keď im zlomilo väzy. Telá tých, čo k nej boli najbližšie a osvetlil ich lampáš prednostu, boli zohyzdené. Jeden bol vykastrovaný tam, kde mal kedysi pohlavný úd, teraz zívala príšerná diera. Druhá mŕtvola bola žena. Mala zaoblené brucho. Cora nikdy nevedela dobre určiť, či je žena tehotná. Ich vypuklé oči akoby ju karhali, že na nich civie, ale čo bol pohľad jedného dievčaťa v porovnaní s tým, ako ich bičoval svet, odkedy sa narodili?" (s.167).
Musím sa priznať, že tento príbeh ma úplne minul. Otcovia zakladatelia, Ústava Spojených štátov, otroctvo, rasizmus, odkazy na udalosti a mená, ktoré mi veľa nehovoria. Cítil som sa, ako keby som sledoval komédiu z černošského prostredia, ktorej pre špecifické výrazy a osobitý slovník nerozumiem a nemám sa na čom smiať. Pochopil som posolstvo tohto románu, no jednoducho ma to emocionálne absolútne nezasiahlo. Stále som čakal, že sa začne niečo diať a zrazu som zistil, že mi ostáva posledných pár desiatok strán a stále nič. Mám pocit, že prestížna Pulitzerova cena, ktorá bola v roku 2017 tejto knihe udelená, mala silný politický nádych. Napriek tomu, že ide o kritikmi vysoko oceňovaný román, nemám dôvod mu dať vyššie hodnotenie, ako mu dávam. Čakal som oveľa emocionálnejší čitateľský zážitok.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára