streda 12. septembra 2018

RECENZIA: James Clavell - Potkan Kráľ (Slovenský spisovateľ, 1984)

HODNOTENIE:   ***         NAŠA (HISTÓRIA) OSMIČKOVÁ

"A Adam vládol, pretože bol Kráľom. Až do dňa, keď ho opustila vôľa byť Kráľom. Potom zomrel, lebo sa stal potravou pre silnejšieho. A Kráľom bol vždy najsilnejší, Kráľom nie samou silou, ale prefíkanosťou a šťastím a silou, všetkým dovedna. Medzi potkanmi." (s.383). 



Druhá svetová vojna. Zajatecký tábor Changi neďaleko Singapuru. Desaťtisíc vojnových zajatcov na ploche necelého jedného kilometra. Život podobný potkanom. Hlad, špina, choroby, smrť. Ľudia, ktorých držia pri živote spomienky na svojich blízkych. Hoci nevedia, či ešte žijú. Len jediný muž sa dokázal prispôsobiť a stal sa v tomto pekle Kráľom. V otrasných podmienkach si dokázal vybudovať výnosný biznis. Choval sliepky, kšeftoval s liekmi, nedostupnými potravinami. Všetci sa ho báli a ležali mu pri nohách. Aj preto, paradoxne, ako jediný zo zajatcov prijal oslobodenie tábora s rozpakmi. Práve záverečná pasáž románu, keď do tábora prichádza oslobodenecká armáda, prináša najviac emócii, ktoré však zďaleka nie sú len pozitívne. Okrem už spomínaného Kráľa sa v románe stretneme s viacerými zaujímavými postavami: zákerným poručíkom Greyom, Americkým kapitánom Broughom, Britom Peterom Marloweom (Potkanovým najlepším priateľom), Austrálčanom Larkinom, transvestitom Seanom, chlapíkom menom Timen, ktorý za peniaze  zoženie aj nemožné, pohoďákom Mackom, páterom Donovanom, atď. Katastrofálne podmienky vytvárajú priestor pre korupciu, závisť, lakomstvo zradu a túžbu po moci. 

"A potkany.
Tie tam stále boli. Pred barakom. A veľa ich zomrelo, lebo väznitelia na nich zabudli. Ale najsilnejší prežili." (s.383). 

Román, v ktorom sa striedajú silnejšie momenty so slabšími. Najväčšou devízou románu je vykreslenie atmosféry v zajateckom tábore a charakterové postavy. Najmä Potkan Kráľ a Peter Marlowe stoja za pozornosť. Ako som už vyššie spomínal, silné posolstvo nesie záver knihy, ktorý nemá nič spoločné s americkým happyendom, hoci nie je vyslovene tragický. Román našťastie nie je poznačený minulým režimom, takže si ho môžete bez problémov vychutnať aj dnes. Charakterizoval by som ho ako mierny nadpriemer, aj keď k top knihám mu chýba viacej silných okamihov, podobných tým, ktoré ponúkol v závere, väčšia dynamika deja a  myšlienky, pre ktoré by sa mi vryl hlbšie do pamäte. Inak však výborné čítanie. 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára