RECENZIA: Joseph Heller - HLAVA XXII (INA, 2006)

HODNOTENIE:   ***                        NAŠA (HISTÓRIA) OSMIČKOVÁ

"Hlave XXII neprešiel nikto cez rozum. Hlava XXII stanovila, že starosť o vlastnú bezpečnosť tvárou v tvár bezprostrednému a ozajstnému nebezpečenstvu je prejavom zdravého rozumu. Orr bol blázon a mohli ho preradiť. Stačilo iba požiadať o to, ale len čo by to urobil, nebol by viac bláznom a musel by si odkrútiť ďalšie nálety. On by bol blázon, keby šiel na ďalšie nálety, a bol by normálny, keby tak neurobil, ale ako normálny by ich musel odlietať. Ak by lietal ďalej, bol by blázon a potom by už nemusel lietať. Ibaže ak by to nechcel robiť, bol by normálny, a teda by musel lietať ďalej. Geniálna jednoduchosť hlavy XXII na Yossariana hlboko zapôsobila. Uznanlivo si zahvízdal. 
- Tej Hlave XXII neprejde nikto cez rozum, - skonštatoval." (s.39).  

Jedna taká svetová klasika, ktorá patrí k povinnej literatúre študujúcej mládeže. Absurdita vojny a jedného vojenského vyhlásenia, ktoré spočíva v tom, že keď vojaci nalietajú potrebný počet letov, sú odvelení. No zároveň musia poslúchať všetky príkazy nariadeného, lebo ten má vždy pravdu. Aspoň tak to tvrdí HLAVA XXII. Nadriadení však počet letov neustále zvyšujú a preto, ak sa chce radový pilot dostať domov, musí byť prehlásení za blázna. 
Kniha je rozdelená na niekoľko kapitol, pričom väčšina z nich nesie názov niektorej z postáv románu. Príbeh sa odohráva na ostrove Pianosa v Stredozemnom mori, kde má základňu jedna bombardovacia letka útočiaca na Taliansko. Zoznámime sa s množstvom absurdných postáv, ktoré sú súčasťou celej tejto bláznivej mašinérie: kaplán Tappman, Hladný Joe, kšeftár Milo, sukničkár Nately, lekárka Zuzana Annna Duckettová, doktor Daneck, krpatý Orr, major Major, sestra Cramerová, radista Snowden a samozrejme, hlavný hrdina, Yossarian.  
Nikdy som si nedokázal nájsť vzťah ku kultovému seriálu M.A.S.H. a román HLAVA XXII mi ho vo viacerých smeroch pripomína. Je tu niekoľko skutočne dobrých miest, ale celkovo som sa akosi nedokázal prepracovať k tomu, aby som si knihu vyslovene čitateľsky užíval. Miestami to bolo vyslovene trápenie, ale boli pasáže, ktoré stáli za to. Takže taký zlatý stred, pokiaľ ide o celkové hodnotenie, aj vzhľadom na postavenie románu vo svetovej literatúre.