HODNOTENIE: *** NAŠA (HISTÓRIA) OSMIČKOVÁ
"Díval som sa na strop miestnosti, ktorá niesla stopy po bombardovaní. Opadaná omietka, niekoľko prasklín v kúte maltou čerstvo zahľadená diera. Pocítil som tlak v ušiach, popraskaný strop nado mnou sa pomaly vzďaľoval, ruky i nohy mi oťaželi a vtedy mi napadlo, že umieram." (s.286).
Dnes má slovo partizán až pejoratíny nádych, no boli časy, keď ľudia úprimne verili v ideál slobody a boja za vyšší cieľ (Janko Giertli, Július Fučík, atď). Treba povedať, že ich mená, činy a skutky boli režimom značne zmýtizovené. Čím viac rokov od skončenia vojny uplynulo, tým viac fašistov títo hrdinovia poslali na druhý svet. Ale to je už iná kapitola.
Máme tu príbeh sotva osemnásť ročného Jána Špirka, ktorý pomáhal partizánskemu oddielu ako informátor. Jeho ilegálna činnosť bola odhalená a gestapo ho odvlieklo do Ružomberka, kde sa podrobil tvrdému fyzickému a psychickému výsluchu. Tam mu zachránil život jeden z väzňov rómskeho pôvodu, ktorý sa už nemohol pozerať na to, ako si bezmocného chlapca podáva nacistický vyšetrovateľ a obetoval sa, aby Ján Špirko žil. V tom čase mu veľmi pomohlo priateľstvo s väzňom Karolom, ružomberským notárom zo Stankovian (obec pri Ružomberku), ktorý sa do väzenia dostal, lebo v opilosti oplzlo nadával na fašistov. Náš hlavný hrdina podnikne hneď niekoľko neúspešných pokusov o útek. Prejde viacerými pracovnými tábormi, ťažké obdobie zažije predovšetkým v rakúskom väzení, kde mu našťastie pomôže priateľstvo s intelektuálom Milanom. Napokon sa chlapca ujme oddiel oslobodzujúcich ruských vojakov, v spoločnosti ktorých prečká záver vojny.
Dramatický príbeh jedného obyčajného chlapca, ktorý sám seba neheroizuje, chce len svojou troškou dopomôcť k víťazstvu nad fašistickým Nemeckom. Nie je vôbec problém držať Jankovi palce, jeho statočnosť v tak mladom veku je obdivuhodná. Počas surových výsluchov máte pocit, akoby ste boli v jednej miestnosti s hlavným hrdinom a nemeckým vyšetrovateľom a cítili na vlastnom tele tie bolestivé kopance, facky, päste a stekajúcu krv. Trošku pokrivkáva jazyk, ktorý je v knihe použitý. Viaceré vety akoby neboli štylisticky dotiahnuté, čo mierne narúša plynulosť čítania. Román ponúka veľmi silné pasáže, no sú aj miesta, v ktorých dej trošku stagnuje. Dielo je obohatené o fotografie z autorovho súkromného albumu.
Nie je to jeden z tých románov, počas čítania ktorého stratíte pojem o realite, až večer si spomeniete na to, že ste sa natoľko zahĺbili do príbehu, že ste sa zabudli najesť, no napriek tomu rozhodne stojí táto kniha za pozornosť, o.i. ponúka pomerne silné emócie. Treba si pripomínať časy, keď sa ľudia dokázali zmobilizovať aj bez sociálnych sietí a s nasadením vlastného života s odhodlaním bojovať za vyššie ideály.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára