nedeľa 1. apríla 2018

RECENZIA: Sebastian Fitzek - Balík (Tatran, 2017)

HODNOTENIE:   ***  

 "Emma zavrela oči a dúfala, že vankúše na gauči ju navždy pohltia ako listy mäsožravej rastliny muchu. To sa však nestalo. 
   Pretože nemala inú možnosť, začala prerývane rozprávať svoj príbeh o balíku.
   A o tom, ako sa do jej malého domu s latkovým plotom na konci slepej uličky vkradla hrôza, ktorá sa začala v tú noc v hoteli." (s.45). 




Hneď na úvod musím vyzdvihnúť formálnu stránku knihy. Obálka pripomínajúca poštový balík je perfektný nápad, ktorý zaujme hneď na prvý pohľad a navyše úzko súvisí aj s obsahom románu.

Hlavnou hrdinkou príbehu je Emma Steinová. Keď bola Emma ešte malá a vyrastala s rodičmi, neustále sa jej zjavoval muž menom Artur. Emma nevedela, či záhadný chlap je jej ochrancom, alebo sa ho musí báť. Jej rodičia sa napokon rozhodli, že dcéru zavedú k psychológovia. 
Keď Emma vyrastie, sama sa stane uznávanou psychologičkou. Vydá sa za Filipa, ktorý pracuje na polícii ako operatívny analytik, čo znamená, že sa snaží na základe výpovede svedkov vytvoriť podobu páchateľa. 
Jedného dňa, počas konferencie v Berlíne, Emmu napadne neznámy muž a len zhodou šťastných okolností sa jej podarí prežiť. Ako jedinej spomedzi žien, ktoré páchateľ napadol už predtým. Počas znásilnenia však príde o nenarodené dieťa. Jej psychika je totálne na dne. Od toho osudného dňa sedí zavretá v dome so svojim psom a trasie sa pri každom silnejšom zvuku a prudšom šuchnutí. 
Jediná osoba, ktorej otvára dvere (s výnimkou manžela) je poštár Salim. A práve on jej prinesie hnedý balík, na ktorom je napísané meno adresáta. Emma je v šoku, lebo muž s takým menom v ich štvrti nebýva...

   "Vzala ho do oboch rúk a poobracala. Nevážil viac ako tri tabličky čokolády, skôr menej, šlo teda o balíček, ale Emma sa v týchto veciach nevyznala. Všetko, čo malo pevné hrany a bolo väčšie ako škatuľa od topánok, pokladala za balík.
   Priložila si ho k hlave, potriasla ním ako barman šejkrom, ale nič nepočula. Ani tikot, ani bzukot, nič, čo by nasvedčovalo, že vnútri je nejaký elektrický prístroj alebo (nedajbože) dokonca živý tvor. Cítila len, že dnu sa pohybuje niečo ľahké, posúva sa to sem a tam. Nezdalo sa, že je to veľmi krehké, hoci celkom vylúčiť to nemohla. 
    Emma k balíku dokonca privoňala, ale nekonštatovala nič podozrivé. Necítila žiadnu leptavú chemikáliu ani jed. Nič nenasvedčovalo, že by sa v balíku skrýval nebezpečný obsah. 
    Odhliadnuc od toho, že Emma vnímala samotnú prítomnosť škatule ako hrozbu, bol to očividne bežný balík, akých v Nemecku denne doručia desaťtisíce." (s. 67). 

Emma svoj príbeh rozpráva psychológovi Konradovi Luftovi, ku ktorému má, ako k jednému z mála ľudí, dôveru. Emma je obvinená z vraždy troch ľudí (manžela Filipa, najlepšej priateľky Sylvii Bergmannovej a čudáka Adama Palandta). Vyzerá to tak, že Emma trpí paranoidnou schizofréniou a hrozí, že zvyšok života strávi zavretá za múrmi psychiatrie.

Spočiatku to vyzerá na parádne nadupaný thriller, no neskôr príbeh uteká kamsi dostratena. Z rozuzlenia som bol dosť sklamaný, čakal som, že to bude smerovať niekam inam. Nebolo to také prekvapujúce, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Postavy mierne nadpriemerné, niekoľko dobrých dramatických scén, no inak kniha nevybočuje zo stoviek podobných kriminálnych príbehov. Maily od čitateľov v závere románu som celkom nepochopil, ale ak mal autor potrebu sa pochváliť, treba to akceptovať. 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára