"Lenže Kráska mu nedala pokoja, zakaždým, keď sa stretli a milovali, opakovala - Prečo - a Krisan mlčal. Odpoveď už síce poznal, ale nechcel ju vysloviť. Až v tú noc, keď zomrel, jej konečne odpovedal.
Jeho štvrté priznanie: - Lebo krása bolí.
Lebo krása bolí. - "(s.430).
Kde bolo, tam bolo, v indonézskom meste Halimunda, žili ľudia, ktorí verili na povery a nažívali v súlade s dávnymi duchmi. Bývalá luxusná prostitútka, dcéra holandských kolonistov, Dewi Aju, umrie ako päťdesiatdva ročná, aby po dvadsaťjeden rokoch opäť vstala z hrobu a napravila dávne krivdy týkajúce sa jej rodiny. Dewi Aju porodila štyri dcéry. Tri krásne: Alamandu, Adindu, Maju Dewi a jednu škaredú, ktorú paradoxne pomenovala Kráska. Krásku porodila len dvanásť dní pred smrťou. Mesto Halimunda je silno opradené legendou o tragickej láske, ktorá sa odohrala medzi Ma Gedigom a Ma Iang. Túto lásku zničí až jeden bohatý holandský obchodník, ktorý sa do krásnej Ma Iang zamiluje.
Halimunda najskôr trpí pod nadvládou holandských kolonistov, aby ju počas druhej svetovej vojny okupovala japonská armáda. Dewi Aju sa podobne ako mnohí iní obyvatelia mesta, dostane zo zajatia a v penzióne, ktorý vlastní Mama Kalong vykonáva povolanie prostitútky. Povesť o jej kráse je známa ďaleko za bránami mesta. Po čase otehotnie s jedným japonským dôstojníkom a narodí sa jej najstaršia dcéra Alamanda. Po nej prídu na svet aj Adinda a Maja Dewi. Dewi Aju aj naďalej pracuje ako prostitútka, ale svojich zákazníkov si už vyberá. Jedného dňa vtrhne do mesta obávaný gangster Maman Gendeng, ktorý sa do krásnej kurtizány na prvý pohľad zamiluje. Od toho dňa už nikto iný nesmie siahnuť na krásnu Dewi Aju. Maman Gendeng vládne v Halimunde pevnou rukou. Až kým sa v meste neobjaví ďalší gangster Šodančo. Šodančo si robí spočiatku zálusk na Dewi Aju, no potom spozná jej najstaršiu dcéru, krásnu Alamandu, a od tej chvíle stráca nad sebou kontrolu. Má pocit, že pokiaľ ju nedostane, zošalie. Lenže Alamanda sa už stihla dávnejšie sľúbiť Kliwonovi, mladému mužovi, oddanému komunistovi, po ktorom túžili všetky dievčatá v meste. Kliwon odišiel na päť rokov študovať do iného mesta a s Alamandou si sľúbili, že keď sa vráti, okamžite sa vezmú. Alamanda však rada flirtuje s inými mužmi, dráždi ich predstavivosť a hoci je svojmu nastávajúcemu verná, Šodančo si jej signály vysvetlí po svojom...
Mladšia dcéra Dewi Aju, Adinda, ktorá takisto zdedila krásu po matke, sa správaním čoraz viacej začína podobať na svoju staršiu dcéru a celé mesto si začína šepkať o jej frívoľnom správaní: "Muži si idú ruky - nohy polámať, aby sa mi dostali medzi nohy, vravela si, a ja rodím dcéry, ktoré si idú ruky - nohy polámať, aby sa dostali medzi nohy mužom." (s.237). Aby uchránila najmladšiu Maju Dewi pred dotieravými mužmi, poverí Dewi Aju svojho milenca Mamana Gendenga, aby si vzal jej dcéru za ženu. A to napriek tomu, že Maman Gendeng má takmer tridsať, zatiaľ čo Maju Dewi len osem rokov a chodí ešte do základnej školy. Na naliehanie Dewi Aju, Maman Gendeng, napokon súhlasí.
V Halimande to medzičasom začína poriadne vrieť. Vypuknú otvorené boje medzi komunistami a nacionalistami, ktoré neobídu ani rodinu Dewi Aju. Ožívajú starí duchovia a legendy, vzťahy sa poriadne zamotávajú, nenávisť strieda láska a túžba po pomste.
"- Mnohých kráľov obesili, - odvrkol Kliwon, - ale to neznamená, že ľudia nechcú byť kráľmi-" (s.172).
Nádherná rozprávka pre dospelých plná vášne, romantiky, dramatických momentov, násilia, milovania, bojov, legiend, starých povier, mýtov a duchov mŕtvych.
Román Krása bolí pripomína Marquézove najslávnejšie diela, magické postavy majú zase gogoľovský nádych: stará úžerníčka Makodžah, Idiot Edi, tuláčka Usah Betina, hrobár Kamin a jeho syn Kinkin... Román po celý čas obklopuje akási nepokojná atmosféra, ktorá neutícha ani po skončení príbehu.
Výnimočná kniha, ktorá nám prostredníctvom mesta Halimunda vyrozpráva moderné dejiny Indonézie. Pre mňa jeden z najsilnejších zážitkov za posledné roky. Rozhodne sa nenechajte odradiť množstvom postáv, príbeh sa na konci krásne zleje do jedného obrazu. Napriek dramatickým momentom nechýbajú ani humorné scény: " - Určite vás trochu prekvapilo, že som vstala z hrobu po dvadsaťjeden rokoch, lebo ešte aj ten vlasáč, čo zomrel na kríži, bol mŕtvy len tri dni a potom vstal.- " (s.28). Autor zosmiešňuje rovnako bojovníkov za nezávislosť, ako aj komunistov: " - Komunisti sú už raz takí, - vzdychol si Sodančo. - Úbožiaci, ktorí si neuvedomujú, že tomuto svetu je jednoducho súdené, aby bol najhorší, ako sa dá. To je jediný dôvod, pre ktorý Boh sľúbil utláčaným masám ako útechu nebo. - " (s.251). Použité vulgarizmy v románe sú určite na mieste, keďže vyjadrujú silné emócie. Jednoznačne plný počet hviezdičiek, nemám nič, čo by som tejto knihe vytkol. Je jednoducho dokonalá.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára