"Objavili sa náhle, nepostrehnuteľne. Vychádzali z temnoty spod zeme ako prízraky. Prichádzali pešo, v desiatkach, zo všetkých strán. Vchádzali do takmer mŕtveho mesta, zahĺbeného do ticha pred búrkou.
Išli sebavedome, bez náhlenia, ako niekto, kto robí svoju prácu po tisíci raz, dobre ju pozná, má skúsenosť, už v sebe neukrýva žiadne tajomstvá." (s.9).
"...deti, noční pútnici si zaslúžia súcit a rovnakú podporu, aká sa preukazuje rodinám, v ktorých niekto zomrel.
- Tieto deti, akokoľvek sa budete na ne pozerať, sú už pre svet mŕtve...- " (s.57).
Mnohé africké krajiny majú veľké problémy s diktatúrou a vojenským režimom. Poľský autor sa zameral na Ugandu, konkrétne na krajinu Ačoliov. O čo ide? Obyvatelia žijúci neďaleko mesta Gulu sú ohrozovaní dvadsať štyri hodín denne. Vo dne na nich poľuje armáda a v noci zase partizánske jednotky Armády božieho odporu, na čele ktorých stojí mýtický Joseph Kony. Jeho muži unášajú malé deti a nútia ich vraždiť, znásilňovať a mučiť v ich mene: "V súlade s rozkazmi svojich veliteľov vraždili dedinčanov s výnimočnou krutosťou. Pálili a štvrtili ich zaživa, nútili zajatcov ku kanibalizmu, zabíjaniu vlastných detí, znásilňovali, mučili všemožnými spôsobmi. Odrezávali im pery, vylupovali oči, usekávali nohy a ruky. Zanechávali za sebou skrvavené torzá a zhoreniská." (s.131).
"Tam, kde bojujú dva slony, utrpí najväčšmi tráva." (s.216).
Jagielski cez novinára Jacksona, bývalého detského vojaka Samuela a pracovníčku humanitárnej organizácie, Nory, rozpráva príbeh o krajine, ktorú ovláda násilie, strach primitívne povery, duchovia mŕtvych, pričom najväčšími obeťami sú v tomto konflikte deti. Amin, Alica svätého ducha, Museveni, Joseph Kony. Mená, ktoré sa v Ugande nevyslovujú.
Mrazivá reportáž z Ugandy, po prečítaní ktorej budete radi, že žijete na Slovensku. Treba dodávať niečo viacej?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára