HODNOTENIE: *** NAŠA (HISTÓRIA) OSMIČKOVÁ
"Svobodník v záloze Simo Hayha odcházel na mimořádné vojenské cvičení. Sovětský svaz vyslovil požadavky na finská území pro zaištění Leningradu. Hayha si s sebou nesl svou opakovací pušku se sériovým číslem 60974.
Léto bylo pryč. Brzy bude mít žně smrt." (s.17).
Toto je príbeh najväčšej legendy medzi ostreľovačmi, ktorý má preukázateľných 505 zásahov, podľa fínskych štatistík dokonca 542. Sima Hayha. Počas druhej svetovej bojoval v Zimnej vojne, v ktorej malé Fínsko statočne vzdorovalo omnoho početnejšiemu Rusku. V záverečnej bitke pri rieke Kollaa utrpel Sima vážne zranenie: "Dostal jsem to! Do tváře.
Z břicha do krku mu stoupal pocit na zvracení. Pak začal ztrácet vědomí. Jícen se mu zalil krví. Hayha se rozkašlal. Obloha byla šedomodrá, po nebeské klenbě se valily proudem černé cáry mračen. Bíle sálající bolest teď bušila kdesi daleko.
Hayha se otočil a lehl si na předloktí. Kdosi k němu přistoupil, vzal ho za ruku a začal volat zdravotníka.
Další vzpomínka se pojí se saněmi. Ležel v nich na břiše, rukama nepatrně vzpíral horní část těla. Lépe se mu tak dýchalo. Saně klouzaly po sněhu. Válka byla někde daleko, její zvuky slábly a slábly. Snažil se něco říct, ale ústa ho neposlouchala. Byla necitlivá, plná krve a úlomku kostí. Z brady se mu řinula stružka krve na prsa. Na obvazišti mu na tvář přitiskli bílý fáč. Měl pocit, že má roztrženou celou levou tvář. Čelistní kost byla rozbitá." (s.97).
Sima pochádzal z roľníckej rodiny. V období dospievania bol aktívny športovec a medzi jeho záľuby patrila aj poľovačka. Prechod k "snajperstvu" bol len logickým vyústením historických udalostí, tesne po tom, ako Rusko napadlo Fínsko. Treba pripomenúť, že Sima nikdy nezastrelil žiadneho civilistu, jeho terčom boli len nepriateľskí vojaci. Vo svojej jednotke bol veľmi obľúbený a rešpektovaný. Za svoju činnosť dostal viacero vysokých vojenských ocenení. Najčastejšie strieľal z pušky M28. Bez problémov triafal zo vzdialenosti 400 metrov, no počas dobrej viditeľnosti trafil cieľ, ktorý bol vzdialený ešte o dvesto metrov ďalej. Medzi Rusmi si vyslúžil prezývku Biela smrť. Po skončení druhej svetovej vojny sa už žiadneho vojenského konfliktu nezúčastnil. Jedným z dôvodov bolo aj vážne zranenie tváre. Nikdy sa neoženil a nemal deti. Krátko po skončení Zimnej vojny ho maršal Mannerheim povýšil z desiatnika priamo až na nadporučíka. Doteraz je to najvyšší kariérny skok v histórii fínskej armády.
Odstřelovač často přemítal o velkém podílu náhody ve válce. Proč někdo šlápne na minu a jiný si stoupne těsně vedle? Proč si někdo zraní prst a odejte do zálohy, zatímco druhého zasáhne střepina do obličeje, takže ztratí tvář i zrak a prožije ve tmě celý život, pokud ho neukončí vlastní rukou? Copak má každý svuj vlastní osud, jemuž se nemuže vyhnout ať udělá cokoliv? Existuje nějaká vyšší moc, která rozhoduje, kdo má zemřít a kdo ne?" (s.34).
Súčasťou tejto útlej knihy je aj historický pohľad na ostreľovačov, sú v nej vymenované najdôležitejšie vlastnosti ostreľovača (niektoré vás určite prekvapia) a môžete si pozrieť aj prehľadnú tabuľku najúspešnejších snajperov v histórii (nechýbajú v nej ani ženské mená).
Zaujímavý pohľad na muža, ktorý sa zhodou okolností stal už počas života legendou. Zomrel v požehnanom veku 97 rokov, vo fínskom meste Hamine.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára